Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Stupava
Stupava
Svätý Jur
Svätý Jur
Pezinok
Pezinok
Modra
Modra
Senec
Senec
Šamorín
Šamorín
Bratislava
426 100 OBYVATEĽOV

Bratislava má ako hlavné a najväčšie mesto na Slovensku mnoho prvenstiev. Vďaka svojej histórii, počas ktorej bola viac ako dve storočia hlavným mestom Uhorska, má najviac pamiatok spomedzi všetkých miest na Slovensku. Kvôli komunistickému režimu zas zároveň prišla o toľko historických stavieb ako žiadne iné mesto v krajine. Z Bratislavského hradu sa tak dajú vidieť veže kostolov, meštianske domy, hradby, ale aj mnoho socialistických stavieb či zrejme najkontroverznejšia stavba na Slovensku - Most SNP.

Bratislavský hrad. Stredovek. Námestie A. Dubčeka.Priestor medzi Dunajom a Malými Karpatmi mal svoj význam aj v praveku a ranom stredoveku - významné sídla tu mali Kelti a neskôr i Slovania. Mestské výsady dostala Bratislava od posledného arpádovského kráľa Ondreja III., Matej Korvín zas v meste v 15. storočí založil prvú uhorskú univerzitu Academiu Istropolitana. Svojho zakladateľa však táto vysoká škola príliš dlho neprežila. Keď Turci po víťazstve pri Moháči obsadili Budín, stala sa Bratislava najvýznamnejším mestom Uhorska. V bratislavskom dóme potom až do 19. storočia korunovali uhorských kráľov. Ako poslednému korunu nasadili v roku 1830 svojráznemu Ferdinandovi V. Habsburskému.

Dóm sv. Martina. 14. storočie. Rudnayovo námestie.Presídlenie správy krajiny do Bratislavy pritiahlo do centra popredných uhorských šľachticov. Prichádzali najmä po tom, čo sa porážkou Františka II. Rákocziho v 18. storočí skončila éra stavovských protihabsburských povstaní a tým aj de facto vojnový stav v celej krajine. Paláce pribúdali v čase, keď sa začali rúcať už zbytočné mestské hradby a tvár mesta sa tak významne zmenila od stredovekého charakteru smerom k novším časom.

Najznámejšia pamiatka Bratislavy - hrad, slúžil v stredoveku ako sídlo správy Bratislavského komitátu. Súčasnú podobu obráteného stola dostal vďaka niekoľkým prestavbám. Menej návštevníkov vie, že jeho interiér už nie je pôvodný. Začiatkom 19. storočia totiž hrad vyhorel a obnovy sa dočkal až za socializmu. V jeho priestoroch sídli historické múzeum, popri hrade sa môžme zastaviť pri základoch veľkomoravského kostola, alebo pri niektorej z pôvodných brán - stredovekej Žigmundovej či novšej Viedenskej oproti parlamentu.

Pôvodné stredoveké centrum v priestore kedysi obklopenom hradbami komunistické prestavby až tak nezasiahli. Meštianske domy či paláce sú na 95 percent zrekonštruované s fasádami natretými pastelovými farbami. Takmer každá ulica je niečím charakteristická - Michalská svojou vežou, jedinou z troch pôvodných brán mestského opevnenia, Panská veľkým počtom palácov šľachty, po ktorých dostala i meno. Kapitulská je zas najtichšou a najzabudnutejšou ulicou v centre, kde prevládajú cirkevné stavby a dajú sa tu nájsť ešte stále aj schátrané domy. Laurinská má zakrivený koniec podľa dnes už neexistujúceho barbakanu a úzke uličky Baštová či Zámočnícka svojím tvarom kopírujú pôvodné hradby.

Stará radnica. 13.-14. storočie. Hlavné námestie.Úplným stredom centra Bratislavy je malé Hlavné námestie. Jeho budovy zastupujú takmer každé historické obdobie - stará radnica s vežou pochádza ešte zo stredoveku, budovu Eskomptnej banky oproti naopak postavili začiatkom 20. storočia. Miestodržiteľský a Kutscherfeldov palác na severnej strane vyrástli v 18. storočí a meštianske domy na južnej strane sú z rôznych období.

V stredovekom jadre sa dá nájsť päť kostolov. Najznámejší z nich je gotický dóm sv. Martina, ktorý patrí k najväčším na Slovensku. Priečelie kostola je však pomerne strohé. Príčinou je to, že kostol bol v podstate súčasťou mestského opevnenia. Stredoveké korene majú i františkánsky a klariský kostol (na Františkánskom námestí a Klariskej ulici). Naopak, súčasný jezuitský kostol na Františkánskom námestí a uršulínsky kostol na Uršulínskej si postavili v 17. storočí bratislavskí evanjelici, neskôr im však oba chrámy odobrali.

Mestských palácov sa dá vo vnútornom centre Bratislavy napočítať mnoho - vymenovať je možné napríklad paláce Eszterházyho, Csákyho, Pálffyho, Balassu na Panskej, Erdödyho, Zichyho, Pálffyho a De Pauliho na Ventúrskej, Jeszenákov na Michalskej i na Hlavnom námestí, Mirbachov na Františkánskom námestí, Eszterházyho na Kapitulskej či Apponyiho na Radničnej. Takmer všetky sú barokové a vznikli v 18. storočí, keď bola Bratislava centrom Uhorska. Neprekvapí, že v meste vyrástli aj budovy štátnej správy - napríklad už spomínaný Miestodržiteľský palác na Hlavnom námestí alebo Uhorská kráľovská dvorská komora na Michalskej. Neskôr sa v jej budove konali uhorské snemy, vrátane tých pamätných zo 40. rokov 19. storočia, keď uhorská šľachta rušila poddanstvo.

Grassalkovichov palác, dnes Prezidentský palác. 18. storočie. Hodžovo námestie.Ďalšie paláce si šľachta stavala mimo pôvodného stredovekého centra. Takto vznikol Grassalkovichov palác na Hodžovom námestí (dnes sídlo prezidenta, za komunizmu dom pionierov) či Aspremontov palác (využíva ho lekárska fakulta).

Aj keď sa cirkevné inštitúcie presťahovali po dobytí Ostrihomu Turkami do Trnavy, v Bratislave sa arcibiskupi zdržiavali dosť často a postavili si dve budovy, ktoré dodnes patria k hlavným pamiatkam mesta. Primaciálny palác z konca 18. storočia bol v roku 1805 miestom podpisu Bratislavského mieru medzi francúzskym ministrom Talleyrandom a zástupcom rakúskeho cisára Lichtensteinom. Ešte starší je letný arcibiskupský palác na Námestí slobody, v súčasnosti sídlo vlády.

Po páde hradieb koncom 18. storočia sa centrum rozrastalo všetkými smermi. Jednou z najzaujímavejších častí Bratislavy bola židovská štvrť a podhradské časti Vydrica a Zuckermandl. Takmer všetky domy tam však padli za obeť komunistickým megalomanským plánom. Židovské ghetto ustúpilo v 60. rokoch najmä Novému mostu, pre ktorý padla aj najkrajšia bratislavská synagóga. Chrám od architekta Dionýza Milcha z konca 19. storočia stál na Rybnom námestí hneď vedľa dómu, čo bol dosť veľký unikát. Z Rybného námestia sa nezachovali ani ďalšie budovy, medzi inými mestský pivovar. Stáť zostali len dva meštianske domy a morový stĺp. Na Židovskej ulici prežil len rokokový dom U dobrého pastiera, kde si svoje miesto našlo múzeum hodín a Zsigrayova kúria, v ktorej zas sídli židovské múzeum. Medzi hradom a dnes už neexistujúcou štvrťou stojí v uličkách ešte niekoľko pôvodných meštianskych domov vrátane pravoslávneho kostolíka sv. Mikuláša. Takmer nič, s výnimkou fragmentu Pálffyho paláca, sa nezachovalo na Zámockej ulici, ktorá tvorí spojnicu centra s hradom. Všetky domy vrátane ortodoxnej synagógy zrútili za komunizmu a po revolúcii sa našla len vôľa postaviťnové budovy, ktoré svojim vzhľadom starú ulicu pripomínajú iba veľmi vzdialene.

Baštová ulica.Židovská Bratislava sa dnes skladá najmä z podzemného cintorína s pohnutým osudom, kde je pochovaný známy ortodoxný rabín Moše Schreiber (Chatam Sofer, 1762-1836). Cintorín zničili za Slovenského štátu pri výstavbe dopravného tunela, židovskej obci sa však predsa len podarilo pod rukou presadiť, aby tento hrob a niekoľko ďalších náhrobkov mohlo prežiť pod betónovou platňou. Za bývalého režimu nad hrobmi jazdili električky a na existenciu cintorína sa takmer zabudlo. Iba niekedy bolo vidieť, ako zahraniční Židia v tradičnom odeve vchádzajú do šedej búdy kamsi za zastávku. Po revolúcii celý areál obnovili v modernom duchu. Okrem mauzólea sa na nábreží Dunaja zachovali aj dva novšie židovské cintoríny a na Heydukovej ulici vo východnej časti mesta prežila jediná z troch bratislavských synagóg. Ide o stavbu známeho architekta Artura Szalatnaia-Slatinského a synagóga z 30. rokov už patrí medzi pomerne novo vyzerajúce stavby.

Z Podhradia, zvaného aj Tereziánske mesto, zostalo tiež len veľmi málo. Budovy z 18. či 19. storočia sa búrali už od 50. rokov, argumentovalo sa aj ich údajne zlým stavom. Na miesto nich nevyrástlo nič a otázka, ako zastavať voľnú plochu po jednej z najromantickejších častí Bratislavy, vyvoláva dodnes ostré spory medzi developermi a občianskymi aktivistami. Zlomok starej zástavby Podhradia prežil na úseku Žižkovej ulice - predstavujú ho dve kúrie, kostolík a bývalý hostinec.

Podobne ako Podhradie či židovské ghetto sa na Slovensku búrali historické pamiatky aj v iných mestách. Svojím rozsahom - zničením stoviek historických domov, však tento krok funkcionárov bývalého režimu nemal inde v krajine obdobu. Treba poznamenať, že o niektoré zaujímavé budovy prišla Bratislava aj za prvej republiky, keď veľkú časť svojej romantickej atmosféry stratilo Námestie SNP, Kamenné námestie či Jesenského ulica, kde starú zástavbu nahradili väčšinou funkcionalistické budovy. V neporovnateľne menšom rozsahu, ale predsa, Bratislava stráca mnohé zaujímavosti aj dnes. Stačí sa pozrieť na Dunajskú ulicu, vinohradnícku Jozefskú alebo Vysokú či do štvrte pod hradom, kde prázdne parcely po zbúraných domoch čakajú, kým na nich developeri postavia presklené polyfunkčné budovy.

Zvyšné historické štvrte Bratislavy dopadli predsa len lepšie. Severne na centrum nadväzuje Župné námestie, kde vedľa socialistickej budovy ministerstva spravodlivosti stoja kapucínsky kostol, župný dom z roku 1844 a veľký barokový kostol sv. Trojice. Neďaleká Panenská ulica, ktorá ústi v podchode pod novostavbou na Hodžovom námestí, má niektoré domy ešte z 18. storočia. Patria medzi ne aj dva evanjelické kostoly. Dve budovy evanjelického lýcea, staršia z 18. storočia a novšia z nasledujúceho storočia, stoja na rovnobežnej Konventnej ulici.

Východne od jadra z čias stredoveku vyrástlo dnešné Námestie SNP. Okrem starého kostola a kláštora milosrdných bratov ho tvorí viacero budov zo začiatku 20. storočia či prvej československej republiky. Medzi nimi je i takzvaný Manderlák - prvá výšková budova v Bratislave z 30. rokov a niekdajší obchodný dom Brouk, dnes Dunaj. Staršie budovy spred prvej svetovej vojny zas reprezentuje tržnica a kalvínsky kostol. Čiastočne historický charakter majú rušné ulice Špitálska a Obchodná. Na Špitálskej sa síce nachádzajú dva kostoly z 18. a 19. storočia, ako aj niekdajší špitál, celkový vzhľad ulice však ovplyvnilo rozsiahle búranie pri stavbe obchodného domu Prior a výškových budov ministerstiev. Obchodná niesla v minulosti názov Schöndorfská podľa kedysi samostatnej dediny, ku ktorej viedla. Južne s centrom susedí Hviezdoslavovo námestie s výstavným divadlom, meštianskymi domami a prvorepublikovým honosným hotelom Carlton.

Mnoho eklektických či secesných budov typických pre koniec 19. a začiatok 20. storočia sa dá objaviť na viacerých rušných i menej rušných uliciach v okolí historického centra. Smerom na hlavnú stanicu je to Štefánikova a západne od nej celá štvrť okolo Palisád, východne od mesta zas Dunajská či Grösslingova so secesnou budovou gymnázia a neďaleko nej stojacim "modrým" kostolíkom. Neporušenú zástavbu z prelomu storočia má Štúrova ulica, ktorá vznikla koncom 19. storočia, aby spojila centrum s vtedy novým dunajským Mostom Františka Jozefa. Most za druhej svetovej vojny vyhodili do vzduchu nacisti, a tak je jeho súčasná podoba výsledkom rýchlej rekonštrukcie pod vedením Červenej armády, ktorá využila staré piliere. Dunajské nábrežie tvorí niekoľko ďalších historických budov - paláce z 19. storočia na Námestí Ľudovíta Štúra, Slovenské národné múzeum.

O niečo novšieho dáta sú domy v okolí Šancovej ulice neďaleko železničnej stanice. Niektoré z nich ušli za bývalého režimu doslova hrobárovi z lopaty, keďže aj tam malo prebehnúť masové búranie. Zaujímavosťou je trochu temne pôsobiaca železničiarska kolónia na Palárikovej ulici či budova združenia YMCA na Šancovej.

Zaujímavejšiu časť socialistickej architektúry predstavuje pamätník Červenej armáde Slavín na kopci nad mestom. Jeho areál okrem monumentu tvorí približne 6000 hrobov sovietskych vojakov. Za komunizmu slúžil ako miesto početných povinných pionierskych ceremónií. Neskôr záujem oň upadol, čo sa podpísalo aj na jeho stave. Kvôli Slavínu zbúrali vežu moderného kostla na kalvárii, údajne preto, aby nebránila výhľadu.

Hoci Bratislava bola istý čas "hlavným mestom" Uhorska, centrom Slovenska sa stala až v roku 1919. Po druhej svetovej vojne pričlenením viacerých okolitých obcí vytvorili takzvanú väčšiu Bratislavu, pričom ďalšie samostatné dediny sa pripojili v 70. rokoch.

Bratislava je rozhodne najkozmpolitnejším slovenským mestom napriek tomu, že s národnostnou a náboženskou rôznorodosťou minulých storočí sa dnešný stav už nedá porovnávať. V stredoveku v Bratislave prevažovali mešťania nemeckej národnosti, Maďari a Slováci ťahali za relatívne kratší koniec. Ani pripojenie k Československej republike v noci z 31. decembra na 1. januára 1919 nebudilo veľké nadšenie a mestská rada sa mu do poslednej chvíle snažila zabrániť. Holokaust, vyháňanie Nemcov a Maďarov a príchod množstva ľudí z regiónov Slovenska však spôsobil, že v hlavnom meste prevažujú Slováci.

Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:
Bratislava 2
Bratislava 3
Bratislava 4
Bratislava 5
Copyright © 2017 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY