Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Stupava
Stupava
Svätý Jur
Svätý Jur
Pezinok
Pezinok
Modra
Modra
Senec
Senec
Šamorín
Šamorín
Bratislava 5

Zadunajská časť Bratislavy, ktorá celá územne patrí pod okres Bratislava V, je známa najmä vďaka najväčšiemu panelákovému sídlisku na Slovensku - Petržalke. Okrem nej patria k tejto časti hlavného mesta aj niekdajšie poľnohospodárske obce Jarovce a Čunovo a mestečko Rusovce, kde dal v 19. storočí gróf Zichy postaviť veľký kaštieľ pripomínajúci anglické zámky.

Dunaj a Petržalka.Petržalka má viac ako 100.000 obyvateľov a keby nepatrila k Bratislave, bola by tretím najväčším mestom na Slovensku. Jej samostatné fungovanie by však zrejme bolo trochu bizarné, keďže je plne prepojená so zvyškom Bratislavy. Napríklad všetky autobusy mestskej hromadnej dopravy Petržalku spájajú so zvyškom mesta, iba jeden premáva výlučne po území Petržalky. Napriek ekonomickej prosperite Bratislavy vyzerá Petržalka stále predovšetkým ako komunistické sídlisko. Takmer celú starú obec, ktorá mala za prvej republiky 14.000 obyvateľov, zrovnali v 70. rokoch so zemou a vystavali úplne uniformné paneláky. To je aj dôvodom, prečo Bratislavčania z iných mestských častí majú stále problém sa v Petržalke zorientovať.

Gotická veža františkánskeho kostola. Stredovek. Sad Janka Kráľa, Petržalka.Pamiatok zostalo v tejto mestskej časti minimum. Tou hlavnou je park pri dunajskom nábreží, Sad Janka Kráľa. Vznikol ešte koncom 18. storočia ako prvý verejný park na území Bratislavy. K hlavnému mestu sa však Petržalka pričlenila až v roku 1946. V parku stojí aj pôvodná gotická veža františkánskeho kostola z centra mesta. V novom prostredí pripomína skôr parkový altánok. Neďaleko parku sa dá vidieť divadlo Aréna, pôvodne z 19. storočia, vodárenská veža a nanovo postavená historická reštaurácia Au Cafe. Hneď pri Dunaji vedľa Nového mosta sa nachádzajú aj dve schátrané funkcionalistické budovy slovenského a nemeckého veslárskeho klubu.

Úplne zabudnutou pamiatkou Petržalky sú veľké betónové bunkre predvojnového československého vojenského opevnenia. Slúžiť mali na obranu proti nacistickému Nemecku. Keďže sa však predmníchovská republika nakoniec nebránila, nikdy svoj účel nenaplnili. Petržalku navyše Hitler pripojil v roku 1938 k Nemecku. Pred rokom 1989 sa bunkre nachádzali pri prísne stráženej hranici s Rakúskom, využívala ich armáda, a v podstate sa k nim nedalo dostať. Po revolúcii sa bunkre úplne prestali používať, vykradli z nich vnútorné zariadenie a v mnohých prespávali bezdomovci. Nakoniec sa v roku 2009 predsa len podarilo jeden z nich, objekt s názvom B-S-8 Hřbitov, využiť ako výstavný priestor. Bunker stojí neďaleko Kopčianskej ulice a svoj názov dostal vďaka starému vojenskému cintorínu z prvej svetovej vojny.

Kostol sv. Víta. 17. storočie. Balkánska ulica, Rusovce.Jarovce, Rusovce i Čunovo bývalé Československo získalo až v roku 1947 na úkor porazeného Maďarska. Mnohí ich dnešní obyvatelia si to už príliš nepripomínajú. Dôvodom je aj to, že pôvodne národnostne veľmi pestré obce postihli presuny obyvateľstva. Najmä z Rusoviec museli odísť nemecké a maďarské rodiny a počet ich obyvateľov po vojne klesol na menej ako polovicu.

Kaštieľ. 19. storočie. Balkánska ulica, Rusovce.Rusovce majú mnohí ľudia v povedomí predovšetkým vďaka antickému Rímu. Vojenský tábor Gerulata bol priamou súčasťou opevnenej hranice známej ako Limes Romanus. Tábor vznikol v 1. storočí, stála pri ňom aj civilná osada. Okolo základov stavieb vzniklo múzeum, v ktorom sa dajú nájsť mnohé vykopávky z tohto obdobia. Prečo sa rímske pamiatky zachovali práve v Rusovciach? Severnú hranicu Rímskej ríše tvoril Dunaj a Rusovce spolu s Petržalkou, Jarovcami a Čunovom sú jediné na Slovensku, ktoré ležia na jeho južnom brehu.

Kaštieľ. 18. storočie. Petržalská ulica, Čunovo.Na Rusovciach je stále vidno, že v minulosti boli skôr menším mestečkom ako klasickou obcou. Okrem zvyškov rímskych stavieb tu v rozsiahlom parku stojí kaštieľ z 19. storočia v anglickom štýle. Okrem Zichyovcov ho začiatkom minulého storočia vlastnilo aj knieža Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, dcérou belgického kráľa Leopolda II. Rusovce majú tri kostoly. Najstarší z nich pri zámockom parku má románsky pôvod a je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek tomu je v dezolátnom stave a posprejovaný vulgárnymi výrazmi. Pri kostolíku našlo miesto aj niekoľko hrobov zo zrušeného židovského cintorína. Novší katolícky kostol pochádza zo 17. storočia a najnovšieho dáta je evanjelický kostol z 19. storočia.

Čunovo i Jarovce boli v minulosti menšie obce a aj pamiatok majú menej. V strede oboch dedín sú historické kostoly, v Čunove aj kaštieľ z 18. storočia. V poli neďaleko Jaroviec smerom k Rakúsku zas prežila viac ako dvestoročná bažantnica.

Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:
Bratislava 1
Bratislava 2
Bratislava 3
Bratislava 4
Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY