Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Zvolen
Zvolen
Brezno
Brezno
Ružomberok
Ružomberok
Sliač
Sliač
Turčianske Teplice
Turčianske Teplice
Banská Bystrica
82 500 OBYVATEĽOV

Historické centrum Banskej Bystrice patrí k najvýznamnejším slovenským mestským pamiatkovým zónam. Bývalé banské mesto, ktoré si ako jedno z mála udržalo význam aj po útlme baníctva, je známe vďaka mestskému hradu s čiastočne zachovaným opevnením, barbakanom s vežou a dvomi gotickými kostolmi. Centrálne Námestie SNP tvorí mestská veža a zhruba dve až tri desiatky výstavných historických meštianskych domov po najbohatších obyvateľoch mesta a ťažiaroch medi.

Banská Bystrica patrila k najvýznamnejším stredoslovenským banským mestám. Banícka činnosť sa rozbehla ešte predtým, než mesto dostalo od arpádovského kráľa Bela IV. výsady. Podobne ako ďalšie banské mestá, aj Banskú Bystricu osídľovali v 13. storočí Nemci, ktorí si držali dlhodobo dominantné postavenie v mestskej správe. Slovákom sa podarilo vydobyť si pomerné zastúpenie až v 17. storočí.

V ťažbe drahých kovov vynikol spoločný podnik domáceho šľachtického rodu Thurzovcov a nemeckých bankárov Fuggerovcov. Nebol len najvýznamnejším v meste, ale aj v celoslovenskom meradle. Spoločnosť fungovala v 15. a 16. storočí. Mesto neupadlo ani po tom, čo sa ťažba medi dostala za svoj vrchol. Turci sa počas svojich nájazdov na strednom Slovensku na opevnený hrad a mesto ani neodvážili útočiť a jeden zo šľachtických povstalcov proti Habsburgovcom, Gabriel Bethlen, sa v roku 1620 nechal zvoliť práve v Banskej Bystrici za uhorského kráľa.

Niekdajší mestský hrad tvorí komplex niekoľkých budov. Aj tí, čo obvykle neobdivujú kostoly, sa predsa len zájdu pozrieť do bývalého nemeckého kostola Nanebovzatia Panny Márie na oltár svätej Barbory, ktorý sa prisudzuje Majstrovi Pavlovi z Levoče. Samotný kostol pochádza ešte z 13. storočia, aj keď ho viackrát prestavali. Po požiari koncom 18. storočia dostal jeho interiér už aj barokový nádych.

Druhý kostol v mestskom hrade, takzvaný slovenský, je menší a novší. Postavili ho v druhej polovici 15. storočia bez veže ako prístavbu ku staršej kaplnke. V areáli stojí aj niekoľkoposchodový gotický meštiansky dom. Vďaka erbu kráľa Mateja Korvína na priečelí ho pomenovali Matejov. Druhá veža na hrade patrí vstupnému barbakanu. Ku komplexu patrí ešte renesančná radnica s arkádami a cintorín, kde stojí i hrob známeho experta na zalesňovanie Jozefa Dekréta Matejovie.

Pôvodné stredoveké mesto tvorilo okrem hradu dnešné Námestie SNP, Dolná a Horná ulica, Lazovná (kde bývali kúpele), Horná Strieborná a Kapitulská. Najbohatší mešťania a ťažiari si stavali domy na námestí. Patrili medzi nich Thurzovci, ktorých renesančný dom s maľovanou zelenou sieňou vo vnútri patrí k najkrajším vôbec. Nezaostávala ani miestna šľachta. Ďalší významný renesančný dom je pomenovaný po Tomášovi Beniczkom z neďalekej Dolnej Mičinej. Námestie dotvára o 40 centimetrov naklonená mestská veža a barokový kostol jezuitov. Tento kostol dokončili začiatkom 18. storočia a počítal sa medzi prvé barokové budovy v meste. Vzorom pri jeho stavbe bol údajne známy rímsky kostol Il Gesu. V priľahlej Kapitulskej ulici si jezuiti približne v rovnakom čase postavili kláštor a seminár.

Spomedzi ďalších ulíc má najviac historických domov Dolná ulica, ktorá je v podstate pokračovaním námestia. Medzi približne šiestimi desiatkami honosných meštianskych domov stojí aj takzvaný Bethlenov dom, v ktorom sa podľa tradície dal povstalecký vodca Gabriel Bethlen korunovať za uhorského kráľa. Tento dom je zaujímavý aj tým, že vznikol prestavbami z vežovej stavby, ktorá zrejme slúžila na obranné účely. Na Dolnej stojí i malý kostolík svätej Alžbety zo začiatku 14. storočia. Pôvodne patril k mestskému špitálu.

Na Lazovnej ulici postavili na začiatku 19. storočia evanjelický kostol. V čase, keď ho stavali, stál ešte za hradbami mimo centra mesta. V radovej zástavbe sa dá nájsť budova, v ktorej podľa Bystričanov sídlila v 19. storočí prvá materská škola na Slovensku. Meštianske domy stoja i na Hornej ulici, z nej odbočujúca Skuteckého ulica je už skôr typická secesnými budovami súdu či vilkami zo začiatku 20. storočia.

Mesto si posilnilo svoje postavenie aj tým, že sa koncom 18. storočia ako jedno z prvých miest na Slovensku stalo sídlom biskupstva. Nový biskupský palác vyrástol na Námestí SNP. Okrem toho sa do Banskej Bystrice v tomto čase presťahovalo zo Zvolena sídlo župy. Župný dom dodnes stojí na postrannej Lazovnej ulici. Aj vďaka týmto udalostiam Banskú Bystricu nepostihol osud iných banských miest (napríklad Banskej Štiavnice, Novej Bane, Gelnice či Dobšinej), ktoré po úpadku ťažby strácali obyvateľov a ich význam sa prepadal. Dôležitú úlohu hralo aj napojenie na železnicu v druhej polovici 19. storočia, čo prinieslo vznik niekoľkých priemyselných podnikov a nárast počtu obyvateľov.

Banská Bystrica mala ešte v 19. storočí stále o niečo menej obyvateľov než najväčšie slovenské mestá, medzi ktoré patrili okrem Bratislavy a Košíc napríklad aj Komárno, Banská Štiavnica alebo Trnava. Za prvej republiky však jej význam narástol. V týchto časoch sa centrum Banskej Bystrice rozšírilo o dnešnú Národnú ulicu. Bellušov Národný dom, rožnú budovu banky či internát organizácie YMCA postavili práve v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Národná ulica sa napája na Námestie SNP podchodom popod budovu z roku 1913. Na jej mieste stál predtým takzvaný Kammerhof.

Počas druhej svetovej vojny bola Banská Bystrica centrom Slovenského národného povstania. Mnoho historických budov v centre mesta je preto zapísaných v zozname kultúrnych pamiatok nielen vďaka stáročnej histórii, ale aj preto, že v nich sídlilo niektoré z povereníctiev vtedajšej Slovenskej národnej rady, povstaleckých veliteľstiev alebo rozhlas. Mesto a jeho okolie približne dva mesiace bránili desaťtisíce vojakov a partizánov, nakoniec však 25. októbra do mesta vstúpila nacistická armáda. Neďaleko Banskej Bystrice i v okolitých horách sa potom konali masové popravy, niektoré obce Nemci úplne vypálili. V Kremničke, ktorá je dnes súčasťou mesta, našli po vojne masový hrob s viac ako 700 telami vrátane žien a detí.

Socializmus povstaleckú tradíciu Bystrice zdôrazňoval a postupne z mesta vytváral centrum stredného Slovenska. Po roku 1960 bola Banská Bystrica spolu s Bratislavou a Košicami krajským mestom. V roku 1969 otvorili Múzeum SNP s veľkým pamätníkom, ktorý v tom čase zachytávali takmer všetky pohľadnice z mesta. Banská Bystrica sa nevyhla ani spriemyselňovaniu a stavbe typických socialistických budov, ktoré sa dostali aj do historického centra. Architektonickým plánom bývalého režimu padla napríklad židovská synagóga, niekoľko meštianskych a remeselníckych domov.

Na veľké sídlisko komunisti premenili aj historickú trhovú obec Radvaň, kde sa napriek tomu zachovali dva kaštiele. Väčší kaštieľ rodiny Radvanských chátra, v minulosti v ňom sídlil archív. Ešte ohrozenejší je Barcziovský kaštieľ, ktorému už hrozí spadnutie. Nad Radvaňou na kopci Hôrka stojí stredoveký katolícky kostol s protitureckým opevnením. Ďalší kaštieľ prežil v priľahlej bývalej obci Kráľová, ktorá splynula s Radvaňou. Vlastnila ho rodina Tihányiovcov a dnes je v ňom múzeum. Kaštieľ silne kontrastuje s panelákmi v okolí.

Kaštieľ Tihányiovcov. 19. storočie. Radvanská ulica.Gotické kostoly sa zachovali aj v ďalších pôvodne samostatných obciach, ktoré sú dnes súčasťou Banskej Bystrice. Na Sásovskej ulici stojí gotický kostol sv. Antona a sv. Pavla, v časti Kostiviarska zas gotický kostol sv. Jakuba. Od malej železničnej stanice vedie serpentínovitá cesta na kalváriu zo 17. storočia. Na Urpíne kedysi stála protiturecká strážna veža, známa pod názvom "vartovka". Za komunizmu ju prestavali na hvezdáreň.

Súčasná Banská Bystrica patrí s 83.000 obyvateľmi do prvej šestky slovenských miest. V 90. rokoch sa za vlády Vladimíra Mečiara šírili úvahy, že spolu so Zvolenom by mohla vytvoriť súmestie, ktoré by sa namiesto vtedy silne opozičnej Bratislavy stalo hlavným mestom Slovenska. Mečiar sa však priamo k týmto myšlienkam neprihlásil. Do Bystrice sa presťahovalo aspoň riaditeľstvo Slovenskej pošty a Daňové riaditeľstvo.

Copyright © 2011 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY