Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Sládkovičovo
Sládkovičovo
Sereď
Sereď
Šaľa
Šaľa
Senec
Senec
Dunajská Streda
Dunajská Streda
Galanta
16 800 OBYVATEĽOV

V Galante stáročia sídlila šľachtická rodina Eszterházyovcov, koncom Rakúsko-Uhorska bola rovnako ako dnes okresným mestom. Šľachtická minulosť do Galanty priniesla najmenej štyri kaštiele, ak sa počítajú aj mestské časti. Na prelome 19. a 20. storočia na Hlavnej ulici vyrástlo niekoľko výstavných budov - patrí medzi ne banka alebo súd. Komunizmus však typický charakter mestečka do veľkej miery rozmetal. Zbúrali sa celé ulice a priamo v centre postavili nové socialistické námestie.

Najcharakteristickejšou pamiatkou Galanty je eszterházyovské sídlo - veľký novogotický kaštieľ na kraji mesta. Jeho vežu má mesto i vo svojom erbe. Budova dlho chátrala. Druhý, menší eszterházyovský kaštieľ, je renesančný a slúži ako múzeum. Ďalšie dva kaštiele sa zachovali v častiach Nebojsa a Hody, aj keď prvý je už zrúcanina s varovným nápisom Zákaz vstupu - nebezpečenstvo úrazu a druhý sa zas na kaštieľ až tak nepodobá.

Na Hlavnej ulici zbúrali pri prestavbách za bývalého režimu niekoľko desiatok budov. Za najväčšiu škodu sa považuje zničenie kaplnky z 18. storočia. Nešlo v žiadnom prípade o malú stavbu, kaplnka mala výšku niekoľkých domov a patrila medzi dominanty Galanty. Podobný osud stihol ulicu vedúcu od železničnej stanice do centra, kde kedysi stál obecný dom. Nič nezostalo ani zo "židovskej" Novej ulice, tam zas bývala synagóga. Projektoval ju Dionýz Milch, ten istý architekt, ktorý postavil synagógu na bratislavskom Rybnom námestí, tiež už zbúranú. Galantskú synagógu pripomína ešte pamätník medzi panelákmi.

Čo však na Hlavnej ulici zostalo? Pár metrov od kompletne socialistického Mierového námestia (v minulosti tam vztýčili sochu Lenina) sa zachoval dvojvežový katolícky kostol z 18.-19. storočia, vedľa renesančná fara a budovy z posledných desaťročí Uhorska - okresný súd, Galantská sporiteľňa a slúžnovský úrad.

Zrúcanina kaštieľa. 17. storočie. Časť Nebojsa.K pamiatkam Galanty sa ešte dá pripočítať morový stĺp, pohrebná kaplnka na cintoríne (ako inak - opäť eszterházyovská) a rozsiahly židovský cintorín. Podobne ako takmer všetky židovské cintoríny v Trnavskom kraji je aj tento uzavretý. Stovky náhrobkov je však z ulice ponad školský dvor predsa len vidieť.

Svojím spôsobom je pamiatkou aj železničná stanica, tiež z prelomu 19. a 20. storočia. Galantu pripojili na železnicu v roku 1850, ešte v 80. rokoch 19. storočia pristavali aj trať do Serede. Galanta dnes patrí k mestám s dvojjazyčnými tabuľami, slovenská národnosť však prevažuje. V roku 2001 sa k Slovákom hlásilo 60,35 percenta obyvateľov, k Maďarom 36,8 percenta.

Copyright © 2016 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY