Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Prešov
Prešov
Sečovce
Sečovce
Moldava nad Bodvou
Moldava nad Bodvou
Medzev
Medzev
Trebišov
Trebišov
Košice
234 600 OBYVATEĽOV

Košice (Staré Mesto, Džungľa, Kavečany, Sever, Sídlisko Ťahanovce, Ťahanovce)

Informácie o ďalších okresoch : Košice 2 Košice 3 Košice 4 .

Aj keď pohľad z košickej železničnej stanice tomu ešte nenasvedčuje, druhé najväčšie mesto na Slovensku ponúka veľkú porciu histórie. V stredoveku patrili Košice medzi najvýznamnejšie mestá nielen na území Slovenska, ale aj celého Uhorska. Chránená pamiatková rezervácia je väčšia než v Bratislave a zďaleka sa neobmedzuje len na známy gotický Dóm sv. Alžbety, divadlo či šľachtické paláce.

Dóm sv. Alžbety. Stredovek. Hlavné námestie.Niektorí Košičania by zrejme radi pripomenuli, že v 15. storočí bolo ich mesto so 7000 obyvateľmi väčšie než Bratislava. Významným kráľovským mestom sa stali vďaka diaľkovému obchodu medzi Uhorskom a Poľskom či ešte východnejšími krajinami. Okrem tradičných práv si Košičania istý čas dokonca mohli raziť vlastné mince. Prvá cechová listina pochádza z roku 1307, v iných mestách je to o stáročia neskôr. Košickí mešťania získali do svojich rúk aj hrad, z ktorého dnes zostali ešte zvyšky múrov na kopci Hradová.

Palác grófov Csákyho a Dessewfyho. 19. storočie. Hlavná ulica.Hlavná časť historických budov sa dá nájsť na Hlavnej ulici, ktorá má tvar šošovky. Ak berieme do úvahy počet pamiatok, zrejme na Slovensku neexistuje iná ulica, kde by ich bol väčší počet. Drvivá väčšina z nich už nie je postavená v gotickom slohu. Dominujú skôr renesančné, klasicistické, ale aj novšie budovy z prelomu 19. a 20. storočia. Prvým dôvodom je veľký požiar v 16. storočí, pri ktorom ľahla väčšina mesta popolom. Nemenej dôležitú úlohu hrali stavebné úpravy, keďže významní obyvatelia mesta si radi svoje domy prestavovali a skrášľovali fasády tak, aby pôsobili čo najhonosnejšie. Stredoveké časti budov tak treba skôr hľadať v ich vnútri - pri zvyškoch klenieb či zachovaných múroch.

Hlavné námestie s dómom, stredovekou kaplnkou sv. Michala a urbanskou vežou kedysi ležalo na ostrove, ktorý vytváral miestny potok. V súčasnosti však už tvorí jeden celok s Hlavnou ulicou. Dóm sa považuje za najvýchodnejšiu európsku katedrálu a jeden z najkrajších na Slovensku. Gotický sloh dominuje, staval sa však aj v neskorších obdobiach, má napríklad barokovú kupolu. V krypte leží pochovaný jeden z vodcov stavovských povstaní František II. Rákoczi, ktorého si dodnes Košičania celkom považujú a pri príležitosti stého výročia jeho pochovania v meste usporiadali v roku 2006 veľké spomienkové podujatie. V 40. rokoch dokonca na Hrnčiarskej ulici postavili repliku domu z tureckého Tekirdagu, kde tento vodca uhorskej šľachty dožil svoj život v exile.

Palác Andrássyho. 19. storočie. Hlavná ulica.Hlavnú ulicu tvorí zhruba stovka pamiatkovo chránených budov. Spomedzi tých väčších vynikajú jezuitsko-premonštrátsky kostol s kláštorom, kde sídlila neskôr zaniknutá košická univerzita založená v roku 1657, františkánsky kostol s kláštorom, radnica z konca 18. storočia, tú postavili ako náhradu za pôvodnú na mieste dnešného divadla, Csákyho, Forgáchov či Andrássyho palác, župný dom, palác jágerského biskupa Barkóczyho, sídlo kapitanátu alebo arcibiskupský palác. Posledne menovanú budovu postavili na začiatku 19. storočia, keď sa Košice stali sídlom arcibiskupstva.

Využitie týchto budov je rôzne. V kostoloch sa dodnes slúžia omše, radnicu občas košický magistrát využije na slávnostnejšie podujatia, inak však sídli v socialistickej budove v mestskej časti Západ. Dessewffyho-Csákyho palác zo začiatku 19. storočia používa Ústavný súd, vo viac ako 200-ročnom empírovom Forgáchovom paláci je knižnica. Župný dom z konca 18. storočia za socializmu premenovali na Dom Košického vládneho programu, keďže v roku 1944 v ňom po návrate z exilu po prvý raz zasadala československá vláda. Bývalý režim rád spomínal najmä na to, že kabinet vedený sociálnym demokratom Zdeňkom Fierlingerom (podľa historikov agentom KGB) v programe vyhlásil orientáciu na Sovietsky zväz. V budove si tak našla miesto výstava dejín robotníckeho hnutia. V renesančnej budove kapitanátu má priestory košické technické múzeum.

Divadlo. 19. storočie. Hlavné námestie.Staršie pamiatky na Hlavnej ulici reprezentuje napríklad takzvaný Levočský dom z 15. storočia. Svoj názov získal tak, že istý čas patril levočským mešťanom. Architektúru posledných desaťročí Rakúsko-Uhorska, keď boli Košice prevažne maďarsky hovoriacim mestom, predstavuje napríklad košické divadlo alebo secesná kaviareň Slávia, tá sa dá spoznať vďaka maľbám na priečelí. Historická idyla sa končí na južnej strane námestia, kde za komunizmu postavili megalomanský hotel Slovan, čomu padol za obeť starší hotel Schalkház.

Pôvodné mesto obohnané hradbami tvorili okrem Hlavnej ulice aj ďalšie menšie uličky. Desiatky historických budov vnútorného mesta zo všetkých možných storočí stoja na Alžbetinej, Mäsiarskej či Kováčskej ulici alebo na Dominikánskom námestí. Kostol a kláštor dominikánov patrí spolu s dómom a františkánskym kostolom medzi najstaršie cirkevné stavby v meste, aj keď jeho súčasný vzhľad je ovplyvnený prestavbou v 18. storočí.

Miklušova väznica. Stredovek. Ulica Pri Miklušovej väznici.Niekoľkostoročné historické domy stoja aj na Mlynskej, ktorá tvorí spojnicu Hlavnej smerom k železničnej stanici. Tu však najviac udrie do očí secesný Jakabov palác z konca 19. storočia. Za povšimnutie stojí i evanjelický kostol. Vystavali ho začiatkom 19. storočia, teda po Tolerančnom patente Jozefa II., ktorý evanjelikom či kalvínom koncom 18. storočia opäť za istých obmedzení dovolil stavať si chrámy. Podobne vznikol i neďaleký kalvínsky kostol. Na konci Mlynskej sa už dá len spomínať na romantický vodný tok, ktorý oddeľoval mesto od mestského parku. Na miesto neho tam za komunizmu postavili rušnú cestu a mlynský náhon pripomína už len belasá vlnitá čiara na betónovom múriku.

Jakabov palác. 19. storočie. Mlynská ulica.V centre sa dá zastaviť i v takzvanej Miklušovej väznici z 15. storočia, kde býval mestský kat. Nie až tak nápadný, ale veľmi starý dom stojí na takmer rovnomennej ulici s názvom Pri Miklušovej väznici.

Ďalšie uličky v bezprostrednom okolí námestia vznikali po postupnom búraní či prestavbe mestských hradieb v 19. a v prvej polovici 20. storočia. Zvonárska a Vrátna sú dodnes zakrivené podľa ich tvaru, na hranici hradieb sa stavali domy na Hrnčiarskej, Hradbovej či Baštovej ulici. K ďalším, už mimo pôvodného mesta za hradbami, patrí napríklad Rooseveltova, Krmanova, Timónova, Tajovského a viacero ďalších. Napriek tomu, že nie všetko sa zachovalo, Košice majú unikátny počet päť židovských synagóg. Židia sa v meste usídlili až po roku 1840, keď vstúpilo do platnosti nariadenie, že sa židovské komunity môžu usídľovať i v kráľovských mestách.

Ortodoxná židovská synagóga. Prvá republika. Puškinova ulica. Zdroj: www.slovak-jewish-heritage.orgNajstaršiu synagógu na Moyzesovej zbúrali komunisti. Zachovala sa však ortodoxná synagóga a malá modlitebňa na úzkej zakrivenej Zvonárskej ulici (z konca 19. a začiatku 20. storočia). Ďalej stojí jednoduchá a dosť výrazne prestavaná modlitebňa ultrakonzervatívnej chasidskej komunity na Krmanovej, ako aj modernejšie synagógy z roku 1927 na Puškinovej a Moyzesovej. Prvá synagóga slúžila ortodoxnej vetve a dodnes sa ako jedna z mála na Slovensku využíva na náboženské účely. Druhú, ktorá patrila k najväčším u nás, a jej kupolu je vidieť z mnohých častí Košíc, prestavali za bývalého režimu na dom umenia. V Košiciach sa dajú nájsť i iné židovské pamiatky - napríklad rituálne kúpele mikve na Krmanovej či škola na Puškinovej.

Košice sa na sklonku Rakúsko-Uhorska rozrastali ďalej. V roku 1900 mali 47.000 obyvateľov, spolu s Bratislavou, Banskou Štiavnicou a Komárnom mali postavenie župného mesta a vyrábali tu viaceré priemyselné podniky. Pomerne rušné dopravné tepny na okraji pamiatkovej zóny ako Moyzesova, Štúrova či Štefánikova pochádzajú tiež z tohto obdobia. Jeden z najvýstavnejších košických palácov zo začiatku 20. storočia na Námestí Maratónu mieru kontinuálne slúžil ako múzeum už za Uhorska, dnes patrí Východoslovenskému múzeu. Neďaleko neho premiestnili drevený kostolík z obce Kožuchovce. Na Moyzesovej sa dá vidieť napríklad takzvaná "červená škola" z 19. storočia alebo novorománsky gréckokatolícky kostol.

Socha spisovateľa Sándora Máraia. Mäsiarska ulica.Začiatkom 20. storočia v Košiciach dominovalo maďarské obyvateľstvo, Slováci tvorili podľa vtedajších štatistík (ktoré nemusia byť presné), len 15-percentnú menšinu. Košický básnik Sándor Márai napísal, že "hoci mesto hovorilo viacerými jazykmi, odjakživa cítilo maďarsky". Aj po vzniku prvej Československej republiky v meste zostala 22-percentná maďarská menšina. Maďarské vojská sa do Košíc ešte dvakrát vrátili - v roku 1919 to bola maďarská červená armáda a v roku 1938 pričlenili mesto k horthyovskému Maďarsku. V súčasnosti však po radikálnych zmenách a stavbe nových sídlisk za socializmu podiel Maďarov v Košiciach klesol pod päť percent.

Drevený kostolík z Kožuchoviec. 18. storočie. Hviezdoslavova ulica.Práve rušnejšie časti mesta počas komunizmu postihli veľké prestavby na úkor historických pamiatok. Na Námestí Osloboditeľov južne od centra padlo mnoho domov, pričom niektoré z nich pochádzali ešte z 18. storočia. Zbúrala sa i stará železničná stanica. Na kraji Hlavnej ulice vznikol hotel Slovan i socialistický Prior. To sú len niektoré zmeny, ktoré sa na tomto mieste dajú vymenovať.

K okresu Košice I, ktorému je venovaný tento článok, patria aj mestské časti Sever, Kavečany, Džungľa, Ťahanovce a Sídlisko Ťahanovce. Do časti Sever presahujú niektoré budovy z 19. storočia z centra mesta na Komenského ulici, v štvrti Letná sa dá nájsť súbor "Masarykových" bytoviek z prvej republiky. Na Tatranskej ulici chodili ľudia donedávna na prechádzky so psíkmi okolo žalostných zvyškov staršieho židovského cintorína z 19. storočia. Najnovšie ho však oplotili. Zoznam sa dá doplniť kalváriou z 18. a 19. storočia a cintorínom sv. Rozálie, kam sa nechali pochovávať významnejší obyvatelia Košíc. V lesoch nad mestom zostalo niekoľko múrov košického hradu.

Kavečany a Ťahanovce sú pôvodne samostatné obce, v oboch sa zachovali historické kostoly z 18., respektíve 19. storočia. Kavečany sú známe skôr vďaka zoologickej záhrade či bobovej dráhe. Malá štvrť Džungľa vznikala za prvej republiky, Sídlisko Ťahanovce postavili za komunizmu.

Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:
Košice 2
Košice 3
Košice 4
Copyright © 2014 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY