Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Fiľakovo
Fiľakovo
Poltár
Poltár
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Detva
Detva
Veľký Krtíš
Veľký Krtíš
Lučenec
28 200 OBYVATEĽOV

Medzi mestami na juhu Slovenska sa Lučenec zaraďuje medzi tie historickejšie. Bohato zdobené meštianske domy síce nemajú stredoveký pôvod, čo sa týka secesnej alebo eklektickej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia však Lučenec nemá na Slovensku konkurenciu. Mesto je centrom novohradského regiónu, už z diaľky sa dá rozpoznať vďaka vysokej veži kalvínskeho kostola s typickým kohútom, ktorej konkurujú moderné výškové "mrakodrapy". Tunajšia židovská synagóga je najväčšia na Slovensku.

Kalvínsky kostol. 19. storočie. Ulica J. Kármána.Lučenec bol v stredoveku jedným z mnohých zemepanských mestečiek. Patril viacerým šľachtickým rodom, najznámejší z nich boli zrejme Lošonciovci, ktorých meno dodnes nesie (po maďarsky sa nazýva Losonc). Podobne ako celý región sa v 16. storočí stal súčasťou Osmanskej ríše. V druhej polovici 19. storočia sa už prehupol medzi významnejšie mestá na Slovensku s rozvinutým priemyslom a obchodom. Za prvej republiky patril medzi desať najväčších miest na Slovensku, bol napríklad väčší než Zvolen alebo Žilina. Miestne obchody a trhy mali v tomto období dobrú povesť a vraj sa hovorilo, že v Lučenci sa dá zohnať i to, čo nie je v Prahe.

Na začiatku tohto rozvoja však stála tragédia. V roku 1849 zapálili mesto vojská ruského cára pri vojenských akciách proti kossuthovskej revolúcii v Uhorsku. Takmer celé mesto bolo treba postaviť odznova a aj preto sa v Lučenci dá len ťažko nájsť budova staršia ako 150 rokov. A ak existuje, takmer určite je výrazne prestavaná.

Meštiansky dom. 19. storočie. Masarykova ulica.Stred mesta tvorí viacero ulíc s poschodovými budovami. Na centrálnom Kubínyiho námestí a s ním spojenej Kármánovej ulici sa nedá prehliadnuť kalvínsky kostol z polovice 19. storočia. Jeho veža meria viac ako 60 metrov. O niečo nižší je katolícky kostol, ktorý pochádza z 18. storočia. Podobný vek má aj fara a meštiansky dom, v ktorom sídli Novohradské múzeum. Na námestí sa dá všimnúť aj budova bývalej dievčenskej školy či niekdajšie banky. V jednej z nich je umiestnená knižnica.

Reduta. 19. storočie. Vajanského ulica.Z námestia vidieť radnicu a jednu z najväčších starých budov v meste - redutu. Obe pochádzajú z polovice 19. storočia, keď sa mesto vzmáhalo po požiari. Na námestie nadväzujú všetkými smermi ďalšie ulice s poschodovými meštianskymi domami. Patrí medzi ne Masarykova, Vajanského a Kármánova. Na týchto uliciach a v ich okolí stoja viaceré historické budovy škôl a úradov - napríklad bývalé gymnázium na Kármánovej či súd na Herzovej. Evanjelický kostol, tiež z 19. storočia, stojí spolu s bývalým učiteľským ústavom na bočnej ulici Komenského.

Keďže Lučenec bol zemepanským mestečkom, nechýba tu niekoľko kaštieľov miestnej šľachty. Na Fiľakovskej ceste neďaleko námestia stojí malý schátraný kaštieľ rodiny Szilassyovcov z prvej polovice 19. storočia. Hneď pri vjazde do Lučenca z hlavnej cesty medzi Zvolenom a Košicami motoristov víta bývalý kaštieľ Prónayovcov v časti Opatová. Neďaleko neho sa v súkromnej záhrade rozpadá ďalší kaštieľ, z ktorého už v podstate zostali len obvodové múry a aj tým veľmi akútne hrozí kolaps. Do tretice, kaštieľ na kopci predstavuje dominantu ďalšej časti Lučenca - Malej Vsi.

Synagóga. Prvá republika. Adyho ulica. Zdroj: www.slovak-jewish-heritage.orgNeodmysliteľnou súčasťou Lučenca bola až do obdobia druhej svetovej vojny židovská komunita. Synagóga na okraji centra mesta pochádza z obdobia prvej republiky a projektoval ju známy architekt Lipót Baumhorn. Napriek tomu, že značne schátrala a jej budúce využitie je dodnes nejasné, patrí k najväčším pamiatkam mesta. Okrem toho sa v Lučenci dodnes zachovali dva židovské cintoríny. Väčší z nich na Vajanského ulici je vo vybraných dňoch otvorený aj pre verejnosť. V prípade, že je zatvorený, dá sa spoza mreží vidieť aspoň historická márnica.

Prónayho kaštieľ. Začiatok 20. storočia. Časť Opatová.Pomerne výrazne mesto poznačil socialistický režim. Historické pohľadnice dokumentujú desiatky zaujímavých budov, ktoré zbúrali, aby uvoľnili miesto panelákom a parkoviskám. Neprežili napríklad storočné budovy hotela, kina, ortodoxná synagóga z prvej republiky či zaujímavá budova so vstupnou bránou do kasární. Zmenilo sa aj zloženie priemyslu - za Uhorska živili Lučenčanov parný mlyn a továrne na smaltovaný riad, za socializmu to bolo ZŤS, nábytkárne Mier, Obkladačky či Ipeľské tehelne.

Lučenec bol a do veľkej miery aj zostal národnostne zmiešaným mestom. V porovnaní s neďalekým Fiľakovom majú na obyvateľstve mesta výrazne väčší podiel Slováci (82 percent), maďarská národnosť je zastúpená trinástimi percentami.

Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY