Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Moldava nad Bodvou
Moldava nad Bodvou
Košice
Košice
Gelnica
Gelnica
Medzev
4 100 OBYVATEĽOV

Medzev je malé mesto v doline rieky Bodva pod Slovenským rudohorím. Známe je najmä vďaka tradícii železných hámrov a niekdajšiemu nemeckému obyvateľstvu. Dodnes si zachovalo v podstate neporušenú zástavbu prízemných a niekoľkých poschodových domov v centre. Mantáčtinu (ako sa nazývalo nárečie medzevských Nemcov) však už príliš nepočuť, drvivú väčšinu Nemcov vyhnali po druhej svetovej vojne a ďalší odišli za lepším životom do Nemecka po revolúcii.

Železný hámor, v súčasnosti múzeum. 19. storočie. Štóska ulica.Zakladateľmi Medzeva boli Nemci, ktorých podobne ako do iných častí krajiny pozval v 13. storočí uhorský kráľ Belo IV. Ich úlohou bolo oživiť vyplienenú zem po vpáde Mongolov. Ešte za prvej republiky tvorili Nemci takmer tri štvrtiny obyvateľov mesta, necelú štvrtinu predstavovali Maďari a Slovákov bolo len minimum. Podľa posledného sčítania ľudu už Nemci tvorili len 13,5 percenta obyvateľov. Súčasní Medzevania sú už väčšinou Slováci. Alebo Rómovia.

Katolícky kostol Narodenia Panny Márie. Stredovek. Mariánske námestie.Tradícia hámrov na spracovanie železa z okolitých hôr má 600 rokov, ešte v druhej polovici 19. storočia v Medzeve a okolí pracovala stovka takýchto zariadení. Medzevské železné lopaty, rýle či iné náradie sa vyvážali nielen do iných častí Uhorska, ale aj ďalších krajín. Do dnešných dní sa veľa hámrov nezachovalo, priamo v meste však v jednom z nich na Štóskej ulici zriadili múzeum. Niekoľko ďalších ešte prežilo v okolitých dolinách. Všetky tieto hámre pochádzajú z 19. storočia a sú postavené z dreva a kameňa.

Mesto patrilo v stredoveku ku kláštoru v neďalekom Jasove. V roku 1869 malo 3500 obyvateľov, ich počet sa potom postupne prepadal smerom nadol. Stalo sa tak napriek tomu, že niektoré hámre sa zmenili na väčšie priemyselné dielne. Fungovalo aj niekoľko zlievární. Blízku Baňu Lucia vlastnila uhorská ťažiarska Rimamuránska spoločnosť a v neďalekom Štóse vyrábala pomerne veľká fabrika nože. Mesto malo hospodárske ťažkosti aj po páde komunizmu.

Rodný dom bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Štóska ulica.Relatívna strata významu mesta v 19. a 20. storočí sa odrazila aj na jeho architektúre. Okolo barokovo prestaveného katolíckeho kostola sú na Mariánskom námestí zväčša prízemné domy. Majú však svoj ráz a niektoré i zdobené priečelia. Spomedzi väčších budov možno spomenúť bývalý mestský dom na rohu námestia a Kováčskej či ďalšiu poschodovú budovu na rohu Štóskej.

Bývalý mestský dom a hostinec. Mariánske námestie.Ak sa návštevník vyberie z námestia smerom hore ulicou Grund, narazí na historickú kaplnku. Na Kováčskej ulici zas neminie prízemnú budovu bývalej nemeckej školy. A na Štóskej cestou k hámru stojí rodný dom bývalého prezidenta Rudolfa Schustera. Na mape mesta na námestí sa dá nájsť v zozname miestnych pamätihodností. Schuster si v ňom zriadil svoje súkromné múzeum kinematografie.

Bývalý prezident za svojho funkčného obdobia Medzev urobil známym tým, že do jedného z hámrov v okolí vodil štátne návštevy, aby si tam vlastnoručne vykovali rýľ. Pri kováčskej práci sa v Šugovskej doline vystriedal švédsky kráľ Carl XVI. Gustav, niekdajší grécky prezident Konstantinos Stefanopulos či syn posledného rakúskeho cisára Otto von Habsburg.

Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY