Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Vráble
Vráble
Topoľčany
Topoľčany
Zlaté Moravce
Zlaté Moravce
Hlohovec
Hlohovec
Sereď
Sereď
Nitra
87 000 OBYVATEĽOV

Nitra patrí medzi najstaršie slovenské mestá. Knieža Pribina odtiaľto v 9. storočí ovládal časť súčasného Slovenska, bola aj jedným z centier Veľkej Moravy. V stredoveku už toto postavenie strácala – kráľovským mestom zostala len krátko po roku 1248, potom si ju podriadili miestni biskupi. Podobu dnešnej Nitry výrazne ovplyvnil hospodársky rozmach Uhorska koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Za druhej svetovej vojny mesto bombardovali a prišlo o veľké množstvo pamiatok. Komunistický režim nakoniec zlikvidoval ďalšie historické domy vrátane židovskej štvrte Párovce, ale aj budovy v centre mesta.

Nitriansky hrad. Pôvodne stredovek. Hradné námestie.Nitriansky hrad je asi najznámejšou nitrianskou pamiatkou a je ho vidieť z mnohých častí mesta. Veľkú Moravu tam však skôr pripomína moderné súsošie Cyrila a Metoda. Súčasný vzhľad hradu je totiž najmä výsledkom stavebných zmien a opevňovania v 17. storočí, keď Nitru ohrozovali po páde pevnosti Nové Zámky Turci. Osmania sa skutočne do mesta dostali, aj keď len na necelý rok.

Hrad má tri kostoly. Dohromady tvoria baziliku sv. Emeráma. Najstarší kostolík má ešte románsky pôvod, ďalšie dva - horný a dolný sú postavené alebo prestavané v barokovom slohu. Barokový je aj biskupský palác, ďalšia dominanta hradného komplexu.

Kanónia so sochou Corgoňa. 19. storočie. Samova ulica.Okolie Nitrianskeho hradu tvorí takzvané horné mesto, ktoré dlho nebolo so zvyškom Nitry prepojené. Pôvodna architektúra tejto časti Nitry je v porovnaní s dolným mestom ucelenejšia, stavebné plány komunistického režimu sa tu prejavili menej. Na Samovej ulici neďaleko hradu je budova Veľkého seminára z rokov 1768-1770 (sídlilo tam aj Bernolákovo Slovenské učené tovaryšstvo), barokový františkánsky kláštor a Kluchov palác so známou sochou Corgoňa.

Kostol sv. Ladislava a kláštor piaristov. 18. storočie. Cyrilo-Metodské námestie.Počet cirkevných pamiatok je v meste dosť veľký. Kresťanská tradícia bola ostatne silná - v Nitre posvätili zrejme vôbec prvý kostol na Slovensku (v roku 829). Biskupstvo tu sídlilo od Veľkej Moravy. V stredoveku i začiatkom novoveku až do čias Márie Terézie patrilo biskupstvu celé mesto. Na Zobore bol od veľkomoravských čias benediktínsky kláštor. Neskôr, v 17. storočí ho nahradil iný kláštor kamaldulov, ktorého ruiny sú dodnes v areáli liečebne na kopci.

Meštianske domy a bývalá banka s vežičkami (začiatok 20. storočia). Štefánikova trieda.V dolnom meste zas okrem veľkého komplexu piaristického kláštora zo začiatku 18. storočia možno nájsť kláštor vincentiek či ďalší malý kostolík sv. Michala. Celkovo dolné mesto poznačilo viac 19. a 20. storočie. Ekonomický rozmach Uhorska priniesol do mesta obchody, banky, postavil sa hotel Hungária (za prvej republiky Slávia, potom Tatra), rástol aj priemysel – napríklad parný mlyn Arpád, ktorý dal v roku 2006 napriek protestom časti Nitranov zbúrať miestny podnikateľ.

Nitra na prelome storočí patrila k väčším mestám na území dnešného Slovenska, v roku 1900 mala 12.000 obyvateľov. Zaraďovalo ju to za Bratislavu, Košice, Prešov a Komárno. Už od konca 19. storočia sa vytvorila v tejto časti pešia zóna. Nechýba ani župný dom, keďže Nitra bola sídlom jednej z žúp či budova súdu z 19. storočia. Tá je to jedna z prvých historických budov, ktoré si pri príchode autom či autobusom do Nitry môže návštevník všimnúť.

Bývalá radnica. 19. storočie. Svätoplukovo námestie.Dolné mesto utrpelo v druhej svetovej vojne bombardovaním viac než okolie hradu, padla napríklad historická budova mestského divadla na námestí (zmenšená kópia divadla v Budapešti). Komunisti pokračovali v búraní ďalších budov, na Svätoplukovom námestí (kvôli výstavbe nového divadla), na Štefánikovej ulici (kvôli stavbe Prioru), alebo v rámci čistenia priestoru, aby sa zlepšil výhľad na hrad. Svätoplukovo námestie, ktoré by inak bolo hlavným námestím dolného mesta, tak historické budovy okrem bývalej radnice vlastne ani netvoria. Zaujímavé stopy sa dajú nájsť aj z čias prvej Československej republiky – napríklad moderný obytný blok na Misionárskej ulici, viacero funkcionalistických domov – napríklad jedna z bánk na Štefánikovej či škola na Šulganovej ulici s vilou riaditeľa.

Československá republika nebola v Nitre prijímaná vždy s nadšením. Ukázala to napríklad v roku 1933 demonštrácia, na ktorej si dav vynútil vystúpenie kňaza a ľudáckeho politika Andreja Hlinku, ktoré úrady pôvodne zakázali. V meste boli národnostné spory aj za Uhorska, obyvateľstvo bolo totiž dlho prevažne slovenské, zatiaľ čo vrchnosť maďarská. V roku 1848 dali miestne úrady zatknúť slovenských revolucionárov Šuleka a Holubyho po tom, čo chceli župnému zhromaždeniu predložiť svoje žiadosti. Za Slovenského štátu v Nitre stavali dielne na opravu lietadiel pre nacistické Nemecko.

Románsky kostolík sv. Michala. Stredovek. Kopček nad časťou Dražovce.Trochu ďalej od centra je kopec s kalváriou, ktorú dal postaviť v rokoch 1878-1885 biskup Augustín Roskoványi. Na úpätí vŕšku sa nachádzajú pôvodne staršie, ale prestavané budovy kostola Matky Božej (pôvodne gotického, nakoniec neorománskeho) a kláštora španielskej rehole nazarénov (pôvodne z 18. storočia, v roku 1925 ho nadstavovali).

Židovský cintorín. 18.-20. storočie. Braneckého ulica.Nitra po pripojení okolitých obcí po druhej svetovej vojne získala ešte ďalšie pamiatky – románsky kostol na kopci nad Drážovcami či kaštieľ v Kýneku. Osobitnou kapitolou sú Párovce, osada známa už v stredoveku židovským osídlením a za komunizmu zrovnaná kompletne so zemou tak, že ako pamiatka zostal len románsky kostol a tranfostanica z roku 1915. Dobové knižky písali o likvidácii nehygienických domov, v súčasnosti naopak ľudia na Párovce môžu len s nostalgiou spomínať na dobových pohľadniciach. Židovská komunita prenikla podobne ako v iných slovenských mestách v 19. storočí aj do samotnej Nitry a tvorila podstatnú časť jej obyvateľstva (za prvej republiky bolo 20 percent obyvateľstva židovského vierovyznania), ešte dodnes je v centre zrekonštruovaná synagóga zo začiatku 20. storočia, ktorá slúži ako kultúrne centrum. No a v Párovciach je zas rozsiahly židovský cintorín s tisíckami hrobov a ďalšie možno nájsť v častiach Dolné Krškany a Janíkovce.

Dnešná Nitra je s 85.000 obyvateľmi štvrtým najväčším mestom na Slovensku, perspektívne sa môže stať po Bratislave a Košiciach trojkou, plánuje sa totiž stavať ďalšia štvrť, ktorá by mohla počet Nitranov zdvihnúť nad 100.000. Do pozornosti verejnosti sa dostali v ostatných rokoch útoky pripisované neonacistom. Okrem toho dodnes nedoriešený zostáva prípad údajného napadnutia študentky maďarskej národnosti v roku 2006, ktorý si podľa prokuratúry a polície vymyslela.

Copyright © 2016 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY