Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Stará Ľubovňa
Stará Ľubovňa
Spišská Belá
Spišská Belá
Kežmarok
Kežmarok
Poprad
Poprad
Podolínec
3 200 OBYVATEĽOV

Podolínec je mestom s problematickou súčasnosťou, ale bohatou históriou. V stredoveku patril medzi kráľovské mestá, stál tu aj dnes už neexistujúci hrad. Námestie má, ako to na Spiši často býva, tvar šošovky. Meštianske domy sa dajú počítať na desiatky, obvykle sú jednoposchodové. Zrejme najznámejšou pamiatkou mesta je barokový piaristický kláštor, kde v 50. rokoch komunisti väznili rehoľníkov zo zlikvidovaných kláštorov.

Piaristický kláštor. 17. storočie. Ulica Svätej Anny.Prvé mestské výsady dostal Podolínec v roku 1292 od českého kráľa Václava. V tomto čase začali vznikať aj mestské hradby. Na niektorých miestach sa zachovali dodnes, aj keď dve mestské brány padli ešte v 19. storočí. Slobodným kráľovským mestom, teda mestom s najvyššou možnou samosprávou, sa Podolínec stal v roku 1412. V tom istom roku dal kráľ Žigmund Luxemburský časť spišských mestečiek vrátane Podolínca do zálohy Poľsku. Až do roku 1772, keď Mária Terézia získala zálohovaný Spiš späť, tak zdieľal osudy dvoch krajín - Poľska, ktorému zálohované mestá platili poplatky, a Uhorska, kam napriek zálohu stále, aj keď iba formálne patrili.

Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Stredovek. Mariánske námestie.Z obdobia stredoveku pochádza podolínsky farský kostol, vo vnútri sa dokonca zachovali aj stredoveké maľby. Pred chrámom stojí renesančná zvonica zo 17. storočia, akých je možné na Spiši nájsť viacero, napríklad v Kežmarku alebo Poprade či Spišskej Sobote. Veľká časť meštianskych domov pochádza zo 17. storočia, niektoré majú upravené fasády z neskorších období. Celkovo však 19. a 20. storočie nemali na vzhľad Podolínca až taký vplyv. Na železničnú trať z Popradu sa Podolínec napojil v roku 1893 a nevznikli tam ani väčšie priemyselné podniky. Táto situácia sa príliš nezmenila ani v 20. storočí.

Meštiansky dom, v súčasnosti radnica. 16. storočie, prestavaný začiatkom 20. st. Mariánske námestie.Podolínsky hrad si postavil začiatkom 15. storočia šľachtic Imrich Perényi. Dnes na jeho mieste stojí mestský dom, ktorého súčasný vzhľad je výsledkom prestavby na začiatku 20. storočia. Piaristický kláštor, neskôr smutne známy ako väzenie mníchov, ktorých do Podolínca priviezli v roku 1950 počas Akcie K, postavili v polovici 17. storočia. Okrem kláštornej budovy ho tvorí aj dvojvežový kostol, celý areál je obohnaný múrom.

Meštianske domy. 16. a 17. storočie. Mariánske námestie.Napriek tomu, že 19. storočie Podolínec až tak neovplyvnilo, aj v tomto meste žila početná židovská komunita. Synagóga, ktorá by dnes bola bývala patrila medzi najstaršie na Slovensku, sa nezachovala a akútne zánik hrozí aj židovskému cintorínu na okraji mesta. V čase mojej návštevy (júl 2008) bola väčšina náhrobkov tak zarastená trávou, že mnohí okoloidúci ich ani nezbadajú.

Pri rozprávaní o Podolínci treba spomenúť ešte dve národnosti. Nemci tvorili ešte v 19. storočí väčšinu obyvateľstva, avšak po druhej svetovej vojne boli tak ako inde vysťahovaní. V časti domov na námestí zrejme aj preto bývajú Rómovia. Podľa odhadov úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity predstavujú viac ako 13 percent populácie.

Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY