Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Jelšava
Jelšava
Tornaľa
Tornaľa
Tisovec
Tisovec
Brezno
Brezno
Rožňava
Rožňava
Revúca
13 900 OBYVATEĽOV

Pred stopäťdesiatimi rokmi bola Revúca pomerne významným železiarskym mestom, kde sa čoskoro malo otvoriť prvé slovenské gymnázium. V historickom jadre stojí viacero výstavných budov z týchto čias. Keďže sa za socializmu do centra nastavali aj paneláky, súčasná Revúca má o niečo menej historickú atmosféru ako ostatné mestá Revúckeho okresu - Jelšava a Tornaľa.

Kostol sv. Vavrinca. 15. storočie. Námestie Slobody.V stredoveku bola Revúca súčasťou jelšavského a neskôr muránskeho panstva. Spadala teda pod tamojších zemepánov. V porovnaní s inými slovenskými mestami dostala niektoré výsady pomerne neskoro, napríklad výročné trhy sa v Revúcej mohli konať až koncom 18. storočia. Podobne ako viaceré iné mestá okolo Slovenského rudohoria ťažila z bohatých nálezísk rúd, v prípade Revúcej železnej. Začiatkom 19. storočia v Revúcej vznikla železiarska Muránska únia, z ktorej sa po zlúčení s Rimavskou úniou a Šalgotarjánskymi železiarňami stal najväčší podnik svojho druhu v Uhorsku.

Mestský úrad. 19. storočie. Námestie Slobody.Prosperitu Revúcej na začiatku 19. storočia odráža pomerne honosná poschodová budova mestského úradu na Námestí Slobody v centre mesta. V jej susedstve stojí ďalšia veľká budova - bývalý mestský hostinec. Ten vyrástol v druhej polovici 19. storočia, keď Revúca zápasila o sídlo slúžnovského okresu s neďalekou Jelšavou. Oproti obom budovám sa nachádza jediná stredoveká pamiatka Revúcej - katolícky kostol z 15. storočia. Bezprostredne na námestie nadväzuje socialistická časť mesta s panelákmi.

Typických poschodových meštianskych domov je v Revúcej pomenej - takúto architektúru reprezentuje Nandrássyho dom a niekoľko domov na Muránskej ulici, ktorá z námestia smeruje k cintorínu. Viacero zaujímavých budov z 19. či 20. storočia stojí i na Železničnej ulici. Medzi nimi je aj židovská synagóga, jediná zachovaná v mestách na Gemeri. Bývalý židovský kostol je silne poznačený prestavbou v 90. rokoch, keď si ho na svoje účely upravili jehovisti.

Staršia budova prvého slovenského gymnázia. 18. storočie. Muránska ulica.O Revúcej sa učia deti už na základných školách, nie je to však pre jej železiarsku minulosť ani pamiatky, ale preto, že v roku 1862 v Revúcej začalo fungovať slovenské evanjelické gymnázium, jedno z troch vo vtedajšom Uhorsku. Spočiatku sa vyučovalo v prízemnej kúrii z 18. storočia na Muránskej ulici, neskôr si Slováci zo zbierok postavili väčšiu a priestrannejšiu poschodovú budovu na Železničnej ulici. Kúria na Muránskej slúži ako múzeum, vo väčšej budove na Železničnej je stále škola.

Novšia budova prvého slovenského gymnázia. 19. storočie. Železničná ulica.Muránska ulica je zrejme najviac historickou ulicou mesta. Okrem prvého gymnázia sa na nej dá vidieť aj evanjelický kostol s farou z 18. storočia a viacero zaujímavých prízemných a poschodových domov. V jednom z nich sa narodil generál Rudolf Viest, jeden z vodcov Slovenského národného povstania. Cintorín na konci ulice ponúka prehliadku hrobov slovenských národovcov z 19. storočia - Júliusa Botta či Samuela Ormisa. Má aj svoju židovskú časť, ktorá je však veľmi zdevastovaná.

Železiarstvo v Revúcej zaniklo koncom 19. storočia, keď miestne maše a hámre uzavrela Rimavsko-muránsko-šalgotarjánska spoločnosť. V prvej polovici 20. storočia sa tak mesto ocitlo z veľkej časti bez priemyslu, čo sa odrazilo na počte obyvateľov. Z pôvodných 2000 v druhej polovici 19. storočia ich za prvej republiky zostalo približne 1500. Aj keď za komunizmu Revúca prišla v roku 1960 o štatút okresného mesta, bývalý režim sa na meste výrazne podpísal. Viaceré zaujímavé domy na Železničnej či na námestí zbúrali, niekoľko budov v centre padlo hneď po druhej svetovej vojne, keď sa stavalo sídlo lesov a príliš veľa toho nezostalo ani z kúrie na Skalke.

Copyright © 2011 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY