Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Prešov
Prešov
Lipany
Lipany
Veľký Šariš
Veľký Šariš
Stará Ľubovňa
Stará Ľubovňa
Sabinov
12 000 OBYVATEĽOV

Najhistorickejšími mestami Šariša sú Prešov a Bardejov, hneď za nimi však nasleduje Sabinov. V stredoveku bol kráľovským mestom. Námestie, hoci susedí s panelákmi, má desiatky renesančných meštianskych domov a uprostred stojí gotický kostol, zvonica a budova niekdajšieho evanjelického lýcea, ktoré sa neskôr stalo piaristickým gymnáziom. Tabuľa na jednej z budov pripomína nakrúcanie oscarového filmu Obchod na korze.

Mestské výsady dostal Sabinov ešte za posledného kráľa z uhorského rodu Arpádovcov, Ondreja III. Stalo sa tak v roku 1299 a odvtedy formálne nebol podriadený okolitým zemepánom, aj keď v skutočnosti musel so svojimi šľachtickými susedmi bojovať o dodržiavanie privilégií. Na kráľovské mesto, ktoré malo v stredoveku najslobodnejšie postavenie, postúpilo v 15. storočí. Spolu s Košicami, Prešovom, Bardejovom a Levočou vytvoril záujmové zoskupenie zvané Pentapolitana, v klube však bol čo sa týka významu, bohatstva či veľkosti na poslednom mieste.

Ako kráľovské mesto aj Sabinov obklopovalo stredoveké opevnenie, z ktorého sa do súčasnosti zachovalo niekoľko múrov a bášt. Námestie má šošovkovitý tvar, väčšina meštianskych domov dodnes stojí, hoci niektoré za komunizmu zbúrali. V radovej zástavbe sa nachádza radnica z prelomu 19. a 20. storočia v neoslohovom štýle. Pri veľkom gotickom kostole sa vyskytuje ešte aj menší kostolík, pôvodne patril k cintorínu, ktorý bol podobne ako aj v iných stredovekých mestách v blízkosti chrámu. Až od čias osvietenstva sa cintoríny presúvali viac na okraje miest.

Budova evanjelického lýcea na námestí bola neskôr prestavaná na piaristické gymnázium. Dokladá to typický vývoj náboženských rozporov na území Slovenska v 16. až 18. storočí. Sabinov sa so svojím z veľkej časti nemeckým meštianstvom pridal k Lutherovému učeniu v 16. storočí a aj kostol na námestí sa stal protestantským. V tomto období vzniklo aj lýceum. Neskôr vládnuci Habsburgovci kostol evanjelikom zobrali a v 18. storočí si budovu lýcea mohli upraviť piaristi na svoje gymnázium, ktoré malo nahradiť protestantskú školu.

Koniec 17. a 18. storočie boli obdobím najsilnejšej náboženskej neslobody, evanjelici mohli mať maximálne drevené kostoly na okraji mesta a murované si postavili až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. V prípade Sabinova vznikla unikátna situácia, pretože nemeckí a slovenskí evanjelici si postavili takmer navlas rovnaké kostoly hneď vedľa seba. Dnes sa líšia hlavne svojím stavom. Slovenský vyzerá očividne spustnuto, nemecký naopak udržiavane. K historickým stavbám sa zaraďuje aj gréckokatolícky kostol zo začiatku 20. storočia na kraji centra mesta. Kedysi pestrý náboženský obraz mesta ešte dopĺňa židovský cintorín.

Opevnenie. Stredovek. Jilemnického ulica.Sabinov patrí k tým mestám, ktoré si svoj význam nedokázali udržať. Mesto poničili stavovské povstania v 17. a začiatkom 18. storočia, v modernejšej dobe od polovice 19. storočia zas nedokázal pritiahnuť významnejší priemyselný podnik. Z bývalého kráľovského mesta tak za prvej Československej republiky a rovnako aj dnes zostalo len jedno z okresných miest, navyše v dosť chudobnom regióne. Až do druhej svetovej vojny mali miestne závody najviac niekoľko desiatok zamestnancov a ľudia sa živili skôr remeslami či obchodovaním. Po vojne vznikol strojársky podnik Agrostroj (neskôr ZŤS). Zároveň pribudli i panelákové sídliská priamo v centre mesta.

Svoje chvíle slávy Sabinov predsa len zažil vďaka oscarovému filmu Obchod na korze. Snímka o arizátorovi Tónovi Brtkovi sa nakrúcala na sabinovskom námestí v 60. rokoch, nakoniec sa však v Československu ani nesmela premietať, keďže jeden z jej režisérov po vpáde sovietskych vojsk v auguste 1968 emigroval do Spojených štátov. Film pripomína pamätná tabula, nie však už na pôvodnom dome, pretože ho zbúrali.

Copyright © 2011 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY