Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Galanta
Galanta
Senec
Senec
Trnava
Trnava
Sládkovičovo
6 000 OBYVATEĽOV

Sládkovičovo je jedným z mestečiek, ktoré vyrástli predovšetkým v druhej polovici 19. storočia okolo železnice z Bratislavy do Pešti. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia tam vyrábal jeden z najväčších uhorských cukrovarov. Budova riaditeľstva tohto podniku s charakteristickou vežičkou dodnes stojí a patrí k najkrajším stavbám v mestečku.

Katolícky kostol. Fučíkova ulica.Cukrovar spoluvlastnil rakúsky podnikateľ barón Karol Kuffner, ktorý bol aj majiteľom tamojšieho kaštieľa. Ten je ďalšou dominantou Sládkovičova. Podobne ako veľký eszterházyovský kaštieľ v Galante aj táto budova prešla v 19. storočí prestavbou, ktorá sa silne podpísala na jeho vzhľade.

Cukrovar 19. storočie. Cukrovarská ulica.Na rozdiel od okolitých miest Sládkovičovo až tak nezasiahli komunistické prestavby. Ako menšie mesto však ani nemalo toľko výstavných budov ako napríklad Galanta či Sereď. Na hlavnej ulici dodnes z veľkej časti stoja jednoduché prízemné domy, aj keď sa nájde aj pár starších poschodových budov. Zoznam zaujímavostí dopĺňa ešte katolícky kostol.

Kaštieľ, v súčasnosti v ňom sídli Inštitút vzdelávania odborov. Úprava z 19. storočia. Fučíkova ulica.Diosek, ako znel pôvodný názov Sládkovičova, bol od čias Jozefa II. známy aj nemeckým obyvateľstvom. Nemecká a maďarská obec formálne fungovali samostatne a zlúčili sa až v 40. rokoch 20. storočia.

Po druhej svetovej vojne nastali výmeny obyvateľstva, odísť museli i Nemci. Členovia židovskej komunity, (ku ktorej patril i Kuffner, zomrel v roku 1924), podobne ako inde na Slovensku z veľkej časti prišli o život v nacistických koncentračných táboroch a pripomína ich už len židovský cintorín na okraji mesta.

Po druhej svetovej vojne bol Diosek podobne ako viacero ďalších miest na južnom Slovensku premenovaný podľa niektorého z národných buditeľov. Meno dostalo po básnikovi Andrejovi Sládkovičovi. K historickému názvu sa mesto už nevrátilo, v roku 2001 v ňom mierne prevažovali Slováci (59,46 percenta) nad Maďarmi (38,50 percenta).

Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY