Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Hnúšťa
Hnúšťa
Rimavská Sobota
Rimavská Sobota
Brezno
Brezno
Revúca
Revúca
Tisovec
4 300 OBYVATEĽOV

Malé mestečko pod Muránskou planinou Tisovec bolo v histórii dôležitým centrom spracovania železa, jedno zo stredísk národného hnutia, aj bašta slovenských evanjelikov. Tisovec má pomerne uchované typické námestie menšieho mesta až dediny - veľká radnica a okolo malé prízemné domy i niekoľko jednoposchodových budov.

Radnica. Záver 18. storočia. Námestie V. Clementisa.Podobne ako v ďalších obciach a mestách údolia Rimavy, Tisovec ťažil z nálezísk na Železníku. Miestne železiarne využíval ešte František II. Rákoczi, ktorý tam pre svoje vojská začiatkom 18. storočia vyrábal zbrane. Koncom storočia už v železiarňach fungovala vysoká pec a neskôr sa podnik prepracoval k najväčším výrobcom železa v Uhorsku.

Evanjelický kostol. 19. storočie. Daxnerova ulica.Radnicu na námestí postavili tesne pred koncom 18. storočia. Poschodových historických budov sa dá napočítať na prstoch jednej ruky. Asi najzaujímavejšou z nich je bývalá pomocnica, ľudový peňažný ústav z 19. storočia. Prízemných domčekov je viac a zvlášť udržiavaný je rodný dom komunistického československého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorého popravili v roku 1952 počas politických procesov. Politik má na dome tabuľu, pred ním stojí busta.

Hoci dnes už to neplatí, v 19. storočí tvorili drvivú väčšinu obyvateľov Tisovca evanjelici. Tejto cirkvi patrí aj veľký kostol na kraji námestia z prvej polovice 19. storočia. Katolíci majú svoj menší chrám v časti Hámre, kde kedysi pracovala železiareň. Hámre však už železiarsku tradíciu pripomínajú skôr svojou atmosférou a spomienkami. Podnik bol za komunizmu v 60. rokoch zrušený a presťahovaný do Košíc, čo mnohí Tisovčania dodnes pociťujú ako pohromu pre mesto.

Zbytky Tisoveckého hradu. Stredovek. Vrch Hradová.Historické prízemné domy dávajú ráz aj niekoľkým ďalším uliciam v okolí námestia. Ozdobnú fasádu má napríklad dom, v ktorom býval autor Memoranda slovenského národa Štefan Marko Daxner. Slováci sa v memorande v roku 1961 neúspešne domáhali vymedzenia slovenského územia v rámci Uhorska a výučby slovenčiny na školách. Uhorský snem reagoval na žiadosti represáliami a príliš úspešní neboli jeho strojcovia ani na cisárskom dvore vo Viedni.

Mesto obklopujú pomerne vysoké kopce. Na jednom z nich s názvom Hradová sa ešte v lese dá rozoznať niekoľko zvyškov muriva zaniknutého Tisoveckého hradu.

Copyright © 2011 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY