Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Trenčianske Teplice
Trenčianske Teplice
Nemšová
Nemšová
Nové Mesto nad Váhom
Nové Mesto nad Váhom
Dubnica nad Váhom
Dubnica nad Váhom
Bánovce nad Bebravou
Bánovce nad Bebravou
Trenčín
57 400 OBYVATEĽOV

Väčšina ľudí si historickú časť Trenčína spája najmä s hradom, odkiaľ v stredoveku Matúš Čák ako "pán Váhu a Tatier" ovládal veľkú časť krajiny. Starý Trenčín však tvorí aj námestie s niekoľkostoročnými meštianskymi domami a mestskou vežou, historické kostoly, o niečo modernejšia synagóga a niekoľko ulíc z prelomu 19. a 20. storočia. Aj v tomto krajskom meste zbúrali za bývalého režimu niektoré pamiatky, predovšetkým Hviezdoslavovu ulicu.

V stredoveku Trenčiansky hrad nebol len doménou Matúša Čáka, ale patril aj medzi dôležité pevnosti na hranici s Českom. Samotný Trenčín bol slobodným kráľovským mestom s vlastnou samosprávou. Aj koncom 19. storočia sa zaraďoval medzi významnejšie mestá, hoci nedosiahol tak výrazný rozmach ako niektoré ďalšie mestá na juhozápade Slovenska.

Trenčiansky hrad na skale je zďaleka viditeľný nielen v samotnom meste, ale aj jeho širokom okolí. Neprehliadnu ho ani vodiči na diaľnici z Bratislavy do Žiliny. Ruiny pochádzajú z rôznych historických období. Hlavnú štvorbokú vežu dal postaviť na prelome 13. a 14. storočia feudál Matúš Čák, ktorý v rokoch 1311-12 úplne alebo sčasti ovládal 14 stolíc na území vtedajšieho Uhorska a razil i vlastné mince. Niektorí Slováci ho dodnes považujú za veľkú postavu dejín, hoci bol známy aj svojou krutosťou a násilnosťou.

Na hrade sa tiež dajú vidieť aj zvyšky paláca, ktorý dala v 15. storočí postaviť manželka kráľa Žigmunda Luxemburského Barbora, a ďalšie opevnenia pochádzajúce z neskorších čias, keď hrad musel odolávať tureckým nájazdom či vojnám v časoch protihabsburských povstaní. Koncom 18. storočia hrad vyhorel a už ho nikdy úplne neobnovili, keďže prišla moderná doba a stratil význam. Trenčiansky hrad má notorické ťažkosti s rozpadajúcimi sa múrmi. Pod hradom sa ešte nachádza farský kostol Narodenia Panny Márie so stredovekým pôvodom, hoci silne poznamenaný novšou prestavbou. Na námestie pod ním sa dá zísť zastrešenými farskými schodmi.

Domy na Mierovom námestí, hlavnom námestí v Trenčíne, majú z veľkej časti priečelia z 19. storočia, často však obsahujú staršie základy. Toto námestie bolo v stredoveku i neskôr vo vnútri hradieb, preto tu sídlili aj bohatší šľachtici či obchodníci. Radnica už je pomerne nová, pretože starú renesančnú budovu zbúrali v 30. rokoch za prvej československej republiky.

K najväčším budovám námestia patrí pôvodne barokový kostol sv. Františka Xaverského s priľahlým kláštorom. Vznikol v časoch, keď Habsburgovci do mesta vyslali jezuitský rád, aby šírili katolícku vieru vo vtedy prevažne evanjelickom Trenčíne. Neskôr patril piaristom. Šesťpodlažná veža bola súčasťou jednou z dvoch brán, ktorou sa vstupovalo do mesta. Keďže Trenčín bol centrom Trenčianskej župy, nechýba ani župný dom z 18. storočia, pôvodne mestský palác patriaci Ilesházyovcom. Tí vlastnili hrad až do polovice 19. storočia.

V jednom z domov na námestí sídlil v 19. storočí hostinec Zlatý baran. Bol to najhonosnejší podnik v meste až dovtedy, kým barón Armin Popper nepostavil v roku 1901 hotel Alžbeta (dnes Tatra). Je to jedna z najnápadnejších historických budov v Trenčíne, pozornosti neunikne ani pri pohľade z okna vlaku. Z terasy hotela je možné vidieť najstarší nápis na Slovensku, ktorý v čase vojen cisára Marca Aurelia zanechali v roku 179 po sebe rímske légie.

Hotel Tatra dokumentuje, akými zmenami prešiel Trenčín na prelome 19. a 20. storočia. Mestu síce dlho chýbal významnejší priemyselný podnik, ktorý sa v podstate objavil až s príchodom textilky francúzskych bratov Tiberghierovcov, napriek tomu sa rozrastalo, padli stredoveké hradby a na mieste malých prízemných domčekov vznikali poschodové budovy patriace či už remeselníkom a obchodníkom, alebo aj verejným inštitúciám ako napríklad na Palackého ulici.

Viaceré obchody patrili členom židovskej komunity. Neďaleko centra na dnešnom Štúrovom námestí si židia postavili krátko pred prvou svetovou vojnou synagógu inšpirovanú byzantským slohom i secesiou, dnes je v nej múzeum. Vedľa nej stále stojí bývalá židovská škola. V 19. storočí mala v meste dobrú povesť a tým pádom aj mnoho nežidovských žiakov.

Podobne ako v iných mestách na Slovensku, i v Trenčíne podobné budovy za komunizmu búrali. Kvôli domu armády zmizla veľká časť Hviezdoslavovej ulice, zbúrali aj časť Sládkovičovej a mnoho budov v ďalších častiach mesta. Dodnes sa naopak zachovali veľké budovy súdu na Námestí sv. Anny či gymnázia a katolíckej školy, ale aj honvédskych kasární či veľkých kasární (SNP, pôvodne Friedrichových, potom Masarykových) na Štefánikovej ulici.

Kaštieľ. 17. storočie. Ulica Pri parku. Časť Záblatie.K Trenčínu patrí aj niekoľko pôvodne samostatných obcí, v Záblatí v anglickom parku stojí pôvodne renesančný kaštieľ, ktorý patril za Slovenského štátu aj zástupcovi ministra zahraničných vecí Štefanovi Polyakovi. Kúrie sa dajú nájsť i v Zlatovciach, tam je aj železničná stanica, ktorá až do postavenia železničného mostu cez Váh v roku 1883 slúžila ako trenčianska stanica.

Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY