Logo stránky Úvodná stránka
Krížik
BodO meste
BodFotogaléria
BodMestá v okolí
Bytča
Bytča
Kysucké Nové Mesto
Kysucké Nové Mesto
Rajecké Teplice
Rajecké Teplice
Rajec
Rajec
Martin
Martin
Žilina
85 800 OBYVATEĽOV

Žilina patrí medzi väčšie slovenské mestá a má tak aj pomerne veľké množstvo pamiatok. Námestie s arkádami, kostoly a kláštory odrážajú vývoj v stredoveku a začiatkom novoveku. Širšie centrum je odrazom prudkého nárastu obyvateľstva na prelome 19. a 20. storočia. Mesto ovplyvnila aj šestnásťročná éra kontroverzného primátora Jána Slotu.

Kostol Nasjvätejšej Trojice. Stredovek. Horný val.V stredoveku nepatrila Žilina medzi najväčšie mestá, aj keď mala výsady kráľovského mesta a za Žigmunda Luxemburského (1387-1437) si postavila hradby, hoci boli len z hliny a dreva a nie z kameňa. Do súčasnosti z nich nezostalo nič a pripomínajú ich už len názvy ulíc Horný a Dolný val. Význam mesta spočíval tiež v žilinskom práve. Riadil sa ním celý okolitý región. V 16. storočí získali nad Žilinou moc šľachtické rody.

Meštianske domy. Pôvodne stredoveké. Mariánske námestie.Stredoveké mesto tvorilo predovšetkým Mariánske námestie, okolité ulice a farský kostol na ulici Horný val. Kostol sv. Trojice si dodnes uchoval gotický štýl. Jeho siluetu, ktorá patrí k dominantám historického centra, dopĺňa ešte druhá renesančná veža so zvonicou. Takzvané farské schody, ktoré k nemu vedú z Námestia Andreja Hlinku, postavili až v modernej dobe. Zrejme úplne najstarším kostolom je malý kostolík sv. Štefana na Závodskej ceste mimo centra mesta.

Súčasná podoba meštianskych domov na Mariánskom námestí je prevažne renesančná. Po celom obvode námestia sú arkády, čo je slovenský unikát. Výzor námestia dopĺňa jezuitský kláštor a kostol z 18. storočia či bývalý hotel Panský dom. Radnica z konca 19. storočia je popri stáročných domoch novostavbou.

Kostol sv. Pavla a kláštor jezuitov. 18. storočie. Mariánske námestie.Aj keď dnes to znie ťažko uveriteľne, dnešné silne katolícke mesto Žilina bolo v 17. storočí jednou z bášt evanjelikov a na žilinskej synode v roku 1610 si slovenskí protestanti položili základ svojej cirkevnej organizácie. Tak ako vo väčšine slovenských miest neskôr šľachta prešla na katolícku vieru, ktorú v meste pomáhali šíriť aj cirkevné rády jezuitov a františkánov. Jezuitom patril už spomínaný kostol a kláštor na Mariánskom námestí. Františkáni si svoj chrám s kláštorom postavili na dnešnej Hurbanovej ulici.

Františkánsky kostol sv. Barbory a kláštor. 18. storočie. Ulica J. M. Hurbana.S počtom takmer 100.000 obyvateľov sa Žilina radí medzi šesť najväčších slovenských miest. Nebolo to však tak vždy. Ešte v polovici 19. storočia patrila s necelými tromi tisíckami duší len medzi slovenský priemer. Všetko zmenila výstavba jednej z prvých železníc v Uhorsku, košicko-bohumínskej trate na prelome 60. a 70. rokov 19. storočia, ku ktorej sa krátko nato priradila aj železnica z Bratislavy. Zo Žiliny sa stala dôležitá železničná križovatka a priemyselné podniky na seba nenechali dlho čakať - koncom 19. storočia začala pracovať súkenka neskôr známa pod názvom Slovena či chemická továreň Hungária. Po roku 1900 sa k nim priradila aj celulózka, okrem toho v Žiline vyrábalo i mnoho menších podnikov. Začiatkom prvej republiky mala Žilina viac ako 12.000 obyvateľov. Budovy pôvodnej súkenky stále stoja na Kysuckej ulici neďaleko Váhu.

Veľká časť starého mesta v Žiline je ovplyvnená práve rozmachom z konca Uhorska a prvej republiky. Domy z 19. a 20. storočia sú typické pre Národnú ulicu, ktorá spája centrum s vlakovou stanicou či pre Hurbanovu ulicu - rušnú dopravnú tepnu na kraji historického centra. Medzi najvýraznejšie budovy Národnej ulice patrí súd a hotel Polom. Na Hurbanovej zas zaujme Rosenfeldov palác inšpirovaný údajne viedenským Belvederom, budova banky či niekdajšieho reálneho gymnázia, dnes Žilinskej univerzity. Aj ulica Kalov s remeselníckym domom patrí medzi typické ulice z konca Rakúsko-Uhorska.

Rosenfeldov palác. Začiatok 20. storočia. Ulica J.M. Hurbana.Na Hurbanovej stojí i modernisticky poňatá židovská synagóga z prvej republiky, nedávno v jej priestoroch doslúžilo kino. Budova s kupolou patrí medzi nemnohé moderné židovské kostoly na Slovensku. Väčšina z tých, čo prežila búranie za komunizmu, má totiž historický vzhľad. Okrem veľkej synagógy v Žiline prežila aj malá synagóga v radovej zástavbe na Dlabačovej ulici, dnes sa v nej dá nájsť výstava judaík. Zachoval sa aj židovský cintorín v západnej časti mesta.

Synagóga. Prvá republika. Ulica J.M. Hurbana.Zdroj: www.slovak-jewish-heritage.orgPomerne veľké stavebné zásahy zažila Žilina za vojnového Slovenského štátu. V tomto období pribudol v blízkosti farského kostola veľký Reprezentačný dom, pôvodnú železničnú stanicu nahradila nová. Socializmus priniesol do Žiliny viacero veľkých sídlisk - Vlčince, Solinky, Hliny či Hájik a mesto definitívne zaradil medzi najväčšie na Slovensku. Niekoľko typických socialistických budov sa dostalo i do stredu mesta. Časť pôvodnej zástavby na Hlinkovom námestí napríklad padla kvôli novému obchodnému domu.

Budatínsky zámok. Stredovek až 19. storočie. Ulica K múzeu.Po druhej svetovej vojne zároveň k Žiline pričlenili niektoré okolité obce, čím získala ďalšie pamiatky. Najznámejšou z nich je Budatínsky zámok. Pôvodne stredoveký hrad bol v minulosti oveľa väčší než dnes, po požiari v polovici 19. storočia ho prestaval rod Csákyovcov. V častiach Bytčica a Bánová sú historické kaštiele, na cintoríne v Trnovom sa zas dá nájsť drevený kostolík.

Kostol sv. Juraja. 16. storočie. Trnové, cintorín.Na Žiline sa nemohlo nepodpísať aj dlhé vládnutie Jána Slotu. Jeden z jeho plánov, gigantický slovenský dvojkríž na vrchu Dubeň nakoniec síce nevyrástol, postavila sa však aspoň nadrozmerná socha Jozefa Miloslava Hurbana v Budatíne. Kontroverznou udalosťou, už po odchode Slotu z radnice, sa stalo zbúranie historickej fary z 18. storočia.

Copyright © 2013 Ján Filip
ÚVOD Krúžok PROJEKT Krúžok LINKY