Bývalá petržalská radnica, tiež ľudová škola a gymnázium. Zadunajská ulica, Petržalka.
  • Najväčšie panelákové sídlisko na Slovensku v Petržalke,
  • bunkre, ktoré mali chrániť prvú Československú republiku pred nacistami,
  • rímsky vojenský tábor a osada Gerulata v Rusovciach zo zoznamu UNESCO,
  • rusovský kaštieľ, ktorý spoluvlastnila dcéra belgického kráľa a stále čaká na rekonštrukciu,
  • prvý verejný park v Bratislave.

Zadunajská časť Bratislavy, ktorá celá územne patrí pod okres Bratislava V, je známa najmä vďaka najväčšiemu panelákovému sídlisku na Slovensku – Petržalke. Okrem nej patria k tejto časti hlavného mesta aj niekdajšie poľnohospodárske obce Jarovce a Čunovo a mestečko Rusovce, kde dal v 19. storočí gróf Zichy postaviť veľký kaštieľ pripomínajúci anglické zámky.

Petržalka má viac ako 100-tisíc obyvateľov a keby nepatrila k Bratislave, bola by tretím najväčším mestom na Slovensku. Jej samostatné fungovanie by však zrejme bolo trochu bizarné, keďže je plne prepojená so zvyškom Bratislavy. Napríklad drvivá väčšina mestskej hromadnej dopravy Petržalku spája s ostatnými časťami mesta, máloktorý autobus premáva výlučne po území Petržalky. Tvorí ju predovšetkým sídlisko. Takmer celú starú obec, ktorá mala za prvej republiky 14-tisíc obyvateľov, zrovnali v 70. rokoch so zemou a vystavali paneláky.

Pamiatok zostalo v tejto mestskej časti minimum. Tou hlavnou je park pri dunajskom nábreží, Sad Janka Kráľa. Vznikol ešte koncom 18. storočia ako prvý verejný park na území Bratislavy. K hlavnému mestu sa však Petržalka pričlenila až v roku 1946. 

V parku stojí aj pôvodná gotická veža františkánskeho kostola z centra mesta. V novom prostredí slúži ako parkový altánok. Neďaleko parku sa dá vidieť divadlo Aréna, pôvodne z 19. storočia, vodárenská veža a nanovo postavená historická reštaurácia Au Café. Hneď pri Dunaji vedľa Mosta SNP sa nachádzajú aj funkcionalistické budovy slovenského a nemeckého veslárskeho klubu.

Donedávna zabudnutou pamiatkou Petržalky sú veľké bunkre predvojnového československého vojenského opevnenia. Slúžiť mali na obranu proti nacistickému Nemecku. Keďže sa však predmníchovská republika nakoniec nebránila, nikdy svoj účel nenaplnili. Petržalku navyše Hitler pripojil v roku 1938 k Nemecku.

Pred rokom 1989 sa bunkre nachádzali pri prísne stráženej hranici s Rakúskom, využívala ich armáda, a v podstate sa k nim nedalo dostať. Po revolúcii sa bunkre úplne prestali používať, vykradli z nich vnútorné zariadenie a v mnohých prespávali bezdomovci. Nakoniec sa viaceré podarilo využiť ako výstavný priestor. Jeden z nich, S-8-Hřbitov, stojí neďaleko Kopčianskej ulice a svoj názov dostal vďaka starému vojenskému cintorínu z prvej svetovej vojny.

Jarovce, Rusovce i Čunovo bývalé Československo získalo až v roku 1947 na úkor porazeného Maďarska. Mnohí ich dnešní obyvatelia si to už príliš nepripomínajú. Dôvodom je aj to, že pôvodne národnostne veľmi pestré obce postihli presuny obyvateľstva. Najmä z Rusoviec museli odísť nemecké a maďarské rodiny a počet ich obyvateľov po vojne klesol na menej ako polovicu.

Rusovce majú mnohí ľudia v povedomí predovšetkým vďaka antickému Rímu. Vojenský tábor Gerulata bol priamou súčasťou opevnenej hranice známej ako Limes Romanus. Tábor vznikol v 1. storočí, stála pri ňom aj civilná osada. Dnes je Gerulata zapísaná v zozname UNESCO ako súčasť desiatok pamiatok rímskeho hraničného systému v Nemecku, Rakúsku a na Slovensku.

Okolo základov stavieb vzniklo múzeum, v ktorom sa dajú nájsť mnohé vykopávky z tohto obdobia. Prečo sa rímske pamiatky zachovali práve v Rusovciach? Severnú hranicu Rímskej ríše tvoril Dunaj a Rusovce spolu s Petržalkou, Jarovcami a Čunovom sú jediné na Slovensku, ktoré ležia na jeho južnom brehu.

Na Rusovciach je stále vidno, že v minulosti boli skôr menším mestečkom ako klasickou obcou. Okrem zvyškov rímskych stavieb tu v rozsiahlom parku stojí kaštieľ z 19. storočia v anglickom štýle. Okrem Zichyovcov ho začiatkom minulého storočia vlastnilo aj knieža Elemér Lónyay s manželkou Štefániou, dcérou belgického kráľa Leopolda II. Rusovce majú tri kostoly. Najstarší z nich pri zámockom parku mal románsky pôvod, jeho súčasná podoba je však zo 17. storočia. Pri kostolíku našlo miesto aj niekoľko hrobov zo zrušeného židovského cintorína. Novší katolícky kostol pochádza zo 17. storočia a najnovšieho dáta je evanjelický kostol z 19. storočia.

Čunovo i Jarovce boli v minulosti menšie obce a aj pamiatok majú menej. V strede oboch dedín sú historické kostoly, v Čunove aj kaštieľ z 18. storočia. V poli neďaleko Jaroviec smerom k Rakúsku zas prežila viac ako dvestoročná bažantnica.

Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v piatom bratislavskom okrese


Zaujímavé články o piatom bratislavskom okrese


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2023. Popisy k fotkám sú podľa stránky Pamiatkového úradu SR, mestského zoznamu pamätihodností a zoznamu pamätihodností mestských častí Petržalka, Jarovce, Rusovce a Čunovo.