Kostol sv. Ducha zo 16. storočia v Devínskej Novej Vsi
  • Devínsky hrad s výhľadom na Dunaj a Moravu,
  • rímska Villa Rustica a kaverny z prvej svetovej vojny v Dúbravke, Karlovej Vsi a Lamači,
  • bývalá železná opona v Devíne a Devínskej Novej Vsi,
  • ľudové domy v Záhorskej Bystrici.

Najväčší počet mestských častí Bratislavy má jej štvrtý okres. Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač i Záhorská Bystrica boli pôvodne samostatné obce, časť z nich je viac alebo menej pretvorená na sídliská. Devín sa pýši jedným z najnavštevovanejších hradov na Slovensku, Dúbravka zas základmi trochu záhadnej rímskej stavby Villa Rustica. Naopak, najmenej pôvodný charakter má Karlova Ves, kde za komunizmu takmer všetky staré rodinné domy zbúrali.

Ruina Devínskeho hradu patrí medzi najznámejšie pamiatky na Slovensku. Vďačí za to nielen starej histórii – dôležitú úlohu hral Devínsky hrad ešte za Veľkej Moravy, ale aj unikátnej polohe nad sútokom Dunaja s Moravou. Výhľad z hradu patrí medzi najkrajšie v krajine. Dodnes sa dajú na hrade nájsť základy veľkomoravského kostola, rovnako ako predmety z tohto obdobia vo výstavnom priestore hradu. Archeológovia na hradnom kopci dokonca odhalili aj ešte staršie múry stavby z rímsko-germánskeho obdobia.

Vzhľadom na to, že Devín je časťou Bratislavy, neprekvapí, že najmä cez víkendy je tam plno. Popri hrade trochu zanikajú iné pamiatky mestskej časti, ktorá ma stále dosť pôvodný charakter. Na Hutníckej ulici stojí kaštieľ zo 17. storočia, menší kaštieľ a Zigrayova kúria sa zas dajú nájsť hneď pri miestnom kostole, ktorý má stredoveký pôvod.

Devín má i niekoľko stáročných meštianskych domov, väčšinou prízemných. V stredoveku bol totiž zemepanským mestečkom s trhovým právom, fungovalo tam i niekoľko remeselníckych cechov. Historickú zástavbu má predovšetkým Námestie práce a hlavná Kremeľská ulica. S obcou sa spájali i pohnuté osudy dvoch totalitných režimov – Hitler pripojil Devín k nacistickému Nemecku a za komunizmu zas celé dunajské i moravské nábrežie lemoval plot s ostnatým drôtom, ktorý mal brániť ľuďom v úteku do Rakúska. Komunistické bezpečnostné sily zastrelili len na Slovensku na hraniciach desiatky ľudí, niektorých práve pri Devíne. Jednou z obetí bol v roku 1952 žiak základnej školy, na ktorého vystrelili desiatky rán z guľometu a samopalu v rieke Morave. Na ich pamiatku stojí pod hradom nový pamätník železnej opony.

Najodľahlejšou časťou Bratislavy je niekdajšia poľnohospodárska obec Devínska Nová Ves. Na rozdiel od Devína v nej za komunizmu postavili veľké sídlisko, čo výrazne pozmenilo jej charakter. Devínska Nová Ves si napriek tomu uchovala časť pôvodných ulíc s ľudovými domami, najmä v okolí Námestia 6. apríla a jej zrejme najvýznamnejšou pamiatkou je bývalá mýtnica z 18. storočia. Počas tureckých vojen sa stala jednou z obcí, kam zamierili chorvátski kolonisti, od ktorých dostala aj názov Chorvátska Nová Ves. V novopostavenej budove tam funguje múzeum chorvátskej kultúry.

Počtom obyvateľov najpočetnejšie sú v okrese Bratislava IV mestské časti Dúbravka a Karlova Ves. Obe majú viac ako 35-tisíc. Zatiaľ čo Dúbravka si uchovala aj pôvodnú dedinskú zástavbu s rodinnými domami, v jednom z ktorých sa narodil aj komunistický československý prezident Gustáv Husák (úradoval v rokoch 1975-1989), Karlova Ves je až na pár pamiatok paneláková.

Zaujímavosťou Dúbravky sú hlavne základy malej rímskej stavby zvanej Villa Rustica. Ležia na lúke za kopcom od sídliska smerom k závodu Technické sklo. Objav villy so sebou priniesol aj niekoľko hádaniek – komu mohla patriť stavba rímskeho charakteru, ktorá však už stála mimo územia ríše na území germánskych Barbarov? Na čo všetko slúžila? Villa Rustica je pre Slovensko dôležitá ešte aj z iného dôvodu – rímskych pamiatok je totiž u nás minimum, keďže hranice Rímskej ríše siahali po Dunaj.

V Karlovej Vsi okrem katolíckeho kostola prežili najmä pamiatky ležiace mimo samotnej obce. Patrí medzi ne budova čerpacej stanice z 19. storočia na Devínskej ceste, kde si svoje priestory našlo Vodárenské múzeum. Na kopci nad ňou zas stojí funkcionalistická vila senátora Tománka. Cintorín v Slávičom údolí siaha do začiatku 20. storočia a má aj moslimskú časť. Tvorí ju niekoľko náhrobkov, mená na nich sú väčšinou slovanské. Ku Karlovej Vsi patrí aj zoologická a botanická záhrada. Obe sú pomerne nové, botanická vznikla za Slovenského štátu, zoologickú založili v roku 1960.

Prestavbe na sídlisko sa do veľkej miery nevyhol ani Lamač, ktorého počet obyvateľov však nepresiahol 10-tisíc. Lamač má kaplnku na kopci zo 17. storočia a na Vrančovičovej ulici stojí novší, moderný povojnový katolícky kostol.

Úplne najviac pamiatkovo chránenej ľudovej architektúry má spomedzi všetkých častí Bratislavy Záhorská Bystrica. Najmä spodná časť ulice Československých tankistov má veľmi rázovitý charakter. Na bohatom počte tradičných rodinných domov nič nezmenila ani výstavba štvrte Strmé vŕšky, tá sa totiž nachádza na okraji Záhorskej Bystrice.

Podrobné informácie o ďalších častiach mesta:

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v štvrtom bratislavskom okrese

Zaujímavé články o štvrtom bratislavskom okrese

Fotogaléria

Fotky sú z rokov 2023 až 2024. Popisy k fotkám sú najmä podľa stránky Pamiatkového úradu SR, mestského zoznamu pamätihodností a zoznamu pamätihodností mestských častí Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač a Záhorská Bystrica.