Mestský úrad. Prvá republika. Matušovičovský rad.
  • Koncom 19. storočia patrili vďaka železnici medzi mestá s najväčším prírastkom obyvateľstva,
  • okrem kostolov patrí medzi historické budovy aj radnica, robotnícky dom či komplex okolo železničnej stanice a depa,
  • za socializmu boli dvakrát spojené s Martinom, vždy sa však osamostatnili.

Vrútky patria k tým mestám na Slovensku, čo v 19. storočí najviac pocítili, aké prevratné zmeny môže priniesť železnica. Zo zemianskej dediny s niekoľkými stovkami obyvateľov sa koncom 19. storočia zaradili medzi mestá s najväčším prírastkom obyvateľstva. Stred Vrútok získal práve v tomto období mestský charakter a domy z prelomu storočí, železničné budovy či Robotnícky dom dodnes pripomínajú túto nie až tak dávnu minulosť.

Mesto sa stalo železničným uzlom v 70. rokoch 19. storočia. Križovali sa tu, čo trvá dodnes, dve kľúčové trate. Prvou bola Košicko-bohumínska železnica, teda súčasná trať Košice-Žilina a druhou železnica do Zvolena a ďalej do Salgótárjánu. Veľkú časť obyvateľstva tvorili robotníci a za prvej republiky sa tu uskutočnilo niekoľko štrajkov.

Rieka Turiec rozdeľuje Vrútky na dve časti. Východná časť, kde stojí aj železničná stanica, má mestsky pôsobiacu hlavnú ulicu s domami z prelomu storočí a židovskou synagógou zo začiatku 20. storočia. Tá bola za komunizmu čiastočne prestavaná, čo jej ubralo z pôvodného výzoru, v porovnaní s osudom podobných budov v Martine a Turčianskych Tepliciach však ešte obišla dobre. Robotnícky dom stojí na okraji parku mimo hlavného centra. Pri stanici uvidíte celý komplex niekoľkých historických železničných budov.

Západná časť Vrútok s oboma historickými kostolmi má vidieckejší charakter. Pôvodne stredoveký katolícky kostol by sa dnes zaraďoval k najstarším pamiatkam mesta, keby začiatkom 20. storočia neprešiel radikálnou prestavbou. Vďaka nej však má veľmi vysokú vežu, ktorá je jednou z dominánt Vrútok. Zhruba v tom istom čase si svoj kostol postavili aj evanjelici. Zoznam pamiatok tejto časti Vrútok by sa dal doplniť hasičskou zbrojnicou, ale aj židovským cintorínom. Ten stojí obklopený súkromnými pozemkami, mne sa k nemu podarilo dostať bližšie z miestneho pohostinstva.

Osudy Vrútok boli do veľkej miery spojené s neďalekým Martinom, s ktorým takmer úplne zrástli. Majú i spoločnú mestskú hromadnú dopravu a istý čas viedli radnice oboch miest dvaja bratia. Martinu sa však nepodarilo Vrútky definitívne pripojiť. Aj keď za socializmu dvakrát mestá spojili, Vrútky nakoniec vždy získali späť samostatnosť.

Fotky sú väčšinou z roku 2008.