Železničná stanica z čias prvej republiky s malým železničným múzeom.
  • Jednou z najstarších pamiatok je veža na cintoríne nazývaná husitská, hoci v skutočnosti nie je husitská,
  • bryndziarska tradícia sa do Detvy rozšírila práve zo Starej Turej,
  • pamiatkami z 18. storočia sú obecný dom a oba kostoly, stanica a meštianska škola sú z prvej republiky.

Barokový obecný dom, dva kostoly, ľudové domy či renesančný pranier ešte stále pripomínajú históriu kopaničiarskeho, silne evanjelického mestečka Starej Turej. Tieto pamiatky je však potrebné hľadať medzi panelákmi a socialistickými budovami. Komunistický režim centrum Starej Turej podobne ako na neďalekej Myjave nemilosrdne zlikvidoval. Aj na webovej stránke Starej Turej sa diplomaticky písalo, že podoba mesta príliš neharmonizuje s jeho označením „Stará“.

Názov Stará Turá získalo mestečko v 16. storočí, keď rodina Basilidesovcov z Turovej pri Zvolene na úteku pred Turkami založila dnešnú časť Myjavy Turú Lúku, pôvodne aj Turie Pole. Aby sa od nej mestečko odlíšilo, prijalo názov Stará Turá.

Jednou z najstarších pamiatok je renesančná, takzvaná husitská veža na kopci nad mestom, na evanjelickom cintoríne. S husitmi však nič spoločné nemá. Toto pomenovanie jej prisúdili až v modernej dobe. Vtedy vznikla legenda, že Myjavu, Brezovú pod Bradlom a Starú Turú založili husiti a dodnes tam žijú ich potomkovia.

Obyvatelia Starej Turej sa v skutočnosti nezachovali voči bývalým husitom práve najlepšie – mestské výsady od kráľa Mateja Korvína získali v roku 1467 vďaka tomu, že zajali utekajúceho veliteľa bratríkov Jana Švehlu. Staroturania vďaka výsadám nemuseli platiť dane a mýta, čo podnietilo rozvoj obchodu, Švehlu, naopak, mučili a obesili. Veža zrejme v minulosti patrila k už neexistujúcemu kostolu.

Pôvodné zbúrané centrum Starej Turej tvorili väčšinou rodinné domy. Podobne ako na Myjave ani v Starej Turej nesídlila šľachta a obyvateľstvo bolo silne roľnícke. Ešte koncom 18. storočia viacerí Staroturania založili v Detve a ďalších mestách na Slovensku bryndziarne. Na prelome 19. a 20. storočia však v meste nevznikli väčšie podniky, ktoré by podnietili výraznejší rozvoj. 

Zlomok starých domov sa ešte na hlavnej ulici SNP zachoval v okolí katolíckeho kostola z 18. storočia, kde sa dá nájsť aj pranier. Bývalý obecný dom zas leží na paralelnej Hurbanovej ulici za panelákmi. Neďaleko na katolíckom cintoríne stojí kalvária z 19. storočia.

Napriek tomu, že evanjelici mali v Starej Turej silné postavenie, ich súčasný kostol je novší ako katolícky. Je to dôsledok známeho príbehu – počas tvrdej rekatolizácie v 17. a 18. storočí pôsobil v meste väčšinou len katolícky farár a evanjelici si svoj kostol postavili po Tolerančnom patente Jozefa II. koncom 18. storočia. Neďaleko kostola ešte zostala fara a budova bývalého starobinca. Ten založili dcéry známeho evanjelického farára Augustína Roya Kristína a Mária Royové.

Keď som bol v Starej Turej v roku 2008, zrejme najviac ohrozenou pamiatkou Starej Turej bol židovský cintorín. Z niekoľkých desiatok hrobov už nezostal stáť ani jeden nepoškodený. Pár pováľaných pomníkov leží v kríkoch medzi smeťami. Podľa niektorých obyvateľov hroby z cintorína miestni rozkrádali a primiešavali do betónu, miznúť začal dokonca aj múrik okolo cintorína. Dobrovoľníci sa však postarali o jeho obnovu.

Komunistická prestavba mesta súvisela s rozširovaním najväčšieho miestneho podniku, ktorý za prvej republiky a Slovenského štátu patril bratom Micherovcom a vyrábal vodomery či plynomery, neskôr však slúžil ako zbrojovka. Tento podnik po vojne začal fungovať pod názvom Presná Mechanizácia a potom Chirana a pracovala v ňom zhruba polovica obyvateľov Starej Turej.

Fotky sú z roku 2008 okrem železničných staníc a evanjelického kostola.