Holíčsky zámok
  • Najväčšou pamiatkou je zámok Františka Lotrinského obklopený vodnou priekopou,
  • zachovali sa budovy manufaktúry na výrobu fajansy z 18. storočia aj ďalšie priemyselné pamiatky – liehovar, sýpka a vodný mlyn.
  • na kopci nad mestom stojí posledný historický veterný mlyn na Slovensku.

Určite existujú ľudia, ktorí nevedia, kde je Holíč. Rakúska a uhorská panovníčka Mária Terézia a jej manžel, rímskonemecký cisár František Štefan Lotrinský, však toto mestečko poznali veľmi dobre.

Na panstve, ktoré František kúpil v roku 1736, totiž strávili mnohé dni svojho života. Nielen v čínskej sále na zámku alebo pri poľovačkách, ale aj pri podnikateľských aktivitách. V Kopčanoch založil František žrebčín a priamo v Holíči manufaktúru na keramiku nazývanú fajansa.

Na zámku si dali záležať. Na barokovej prestavbe sa podieľal aj francúzsky architekt Jean-Nicolas Jadot, ktorý projektoval starú univerzitu vo Viedni, víťazný oblúk vo Florencii alebo záhrady vo viedenskom Schönbrunne. Podľa webovej stránky mesta panovníckemu manželskému páru cesta z Viedne trvala kočom osem hodín. Nemali to ďaleko.

„Dubová dlažba je pôvodná,“ ukazuje sprievodca skupine turistov hneď za bránou v prejazde a dodáva, že dupot kopýt na nej neznel tak hlasno a rušivo. V chodbe vidieť klenby, zo stropu trčí drôt. Jedny z drevených dverí sú zatlčené doskou. Stĺpy nemajú omietky.

Zámok počas mojej návštevy (2026) z veľkej časti vyzerá práve takto. Tak trochu ako niektoré zátišia s oknom od holíčskej výtvarníčky Oľgy Bartošíkovej, ktorá sa dožila sto rokov.

Mohlo to byť lepšie? Asi áno, ale aj horšie. Časť miestností je zrekonštruovaná, v niektorých sú výstavy poľovníckych trofejí, fajansy a obrazov miestnych umelcov. Na stropoch je sčasti odkrytá výzdoba.

Aj čínske tapety ešte uvidíte, hoci „len“ ako vystavený exponát. „Je to takmer zázrak, že sa takáto výzdoba dochovala, aj keď je značne poškodená,“ napísala v článku o čínskej mánii Františka Lotrinského Lucie Olivová. Na ich záchrane pracoval reštaurátor Ivan Galamboš. V čínskej sále naniesli na steny kópie, pôvodné kusy na danielej koži už podľa sprievodcov nepasovali.

Mnohé z toho, čo sa v Holíči zachovalo, pochádza z 18. storočia. Budovy manufaktúry na fajansu lemujú hlavnú Bratislavskú ulicu, okolo frčia autá. Jednu z nich využíva mesto ako úrad a má v nej aj galériu. Druhá slúži ako obchody. Nevyrábala sa v nich len fajansa, ale aj lacnejšia kamenina či porcelánové hlavičky fajok. Výroba sa udržala do roku 1827.

Jedna z budov fajansovej manufaktúry

Potom je tu baroková sýpka, ktorú si zrejme všimnete, keď vystúpite na rozhľadňu pri veternom mlyne. Alebo bývalý kapucínsky kláštor a kostol. Kapucínov do Holíča povolal František Lotrinský. Nevydržalo to dlho, jeho syn Jozef kláštory rušil a výnimkou nebol ani ten holíčsky.

Blázni ako ja sa idú pozrieť aj na starý oblúkový cestný most kúsok od hlavnej cesty do Hodonína. Je to jedna z tunajších skrytých pamiatok, aby ste ho poriadne videli, musíte zliezť do trávy, kde sa váľajú smeti a fľaše. Aspoň tak to bolo v čase, keď som si tento most vyhľadal.

A to boli pamiatky len z 18. storočia. Pôvodný vodný hrad aj dnešný kostol Božského srdca Ježišovho vznikli ešte v stredoveku. Vodný mlyn pri zámku, ktorý pre vysoký plot ani poriadne neuvidíte, pamiatkari datujú do 16. storočia. Evanjelický kostol bol pôvodne tolerančný, vznikol teda po Tolerančnom patente Jozefa II. Priľahlá fara je z 19. storočia.

Obecný dom bol zas pôvodne barokový, v roku 1910 mu však zmenili fasádu na secesnú. Je tak jednou z budov, ktoré v Holíči pripomínajú záverečné roky Rakúsko-Uhorska. Naozaj však jednou z mála. Okolité budovy sú prestavané a zástavbu medzi obecným domom a evanjelickým kostolom prerušuje panelákové sídlisko.

Tak ako mnohé iné mestá na Slovensku Holíč už nemá ani synagógu. Na veľkom židovskom cintoríne sa ešte po roku 2000 dalo doslova plaziť popod kroviny a objavovať náhrobky, dnes však už je vyčistený. Uvidíte ho aj cestou k veternému mlynu stolára Františka Slámu z 19. storočia, posledného historického zachovaného kamenného veterného mlynu na Slovensku.

Slovensko nie je Holandsko, v minulosti však ani tu neboli veterné mlyny exotikou. Na malej výstave v mlyne sa dozviete, že len v Holíči boli tri a Skalica mala ďalšie. Mesto na svojom webe píše, že kužeľovitá strecha, ktorá zakrývala zachovaný mlyn do roku 1926, sa dala otáčať. Lopatky tak mohli byť nastavené na najvýhodnejšie miesto.

Obecný dom

Trocha histórie: Rozprávanie môžeme začať obdobím, keď ešte Holíč nebol Holíčom. Prvá písomná zmienka z roku 1205 hovorí totiž o názve Wywar, odvodenom z maďarského Újvár, teda Nový hrad. Názov Holíč sa spomína v 14. storočí.

Medzi majiteľmi panstva na stredovekej Českej ceste sa vystriedal Matúš Čák, Ctibor z Ctiboríc, neskôr Czoborovci a spolu s nimi Bakičovci. Súčasný zámok bol podľa webovej stránky mesta najprv dreveným nížinným hradom, neskôr pribudol gotický palác a následne zas prišla premena na protitureckú pevnosť.

Bakičovci pozvali do Holíča novokrstencov, teda habánov. Tradícia výroby keramiky začína už v ich časoch, vo veľkom ju však rozbehol až František Lotrinský, ktorý v roku 1736 získal panstvo od Jozefa Czobora. V roku 1890 už boli síce Františkove manufaktúry dávno minulosťou, no Holíč bol sídlom okresu a mal viac obyvateľov než dnešné okresné mesto Skalica.

Vznik Československej republiky v roku 1918 priniesol nielen koniec vlády Habsburgovcov vo vtedy už bývalom Rakúsko-Uhorsku, ale aj koniec ich panstva v Holíči. Zámok prevzal štát a sídlila v ňom meštianska škola. Neskôr sa tam nasťahovalo poľnohospodárske učilište.

V zámockej kaplnke môžete dodnes vidieť diery, ktorými žiakom premietali na miesto po oltárnom obraze. Možno vám to pripomenie Černých baronov na zámku Zelená hora.

Cestný most z 18. storočia. Miesto, kde turistov zrejme nestretnete.

„Dáme si kafe, nebo se ještě podíváme na ty megality?“ dohaduje sa skupina českých turistov po návšteve zámku. Megality, ako ich nazýva aj mesto Holíč, nájdete na trávniku za jednou z budov bývalej manufaktúry. Problém je, na čo sa vlastne dívate. Niektoré články a dokonca aj oficiálni turistickí sprievodcovia hovoria o slovenskom Stonehenge. Avšak…

Propagátorom týchto kameňov a téorie o megalitickej stavbe je Rudolf Irša, ktorý hovorí, že kamene nájdené pri stavebných prácach zachránil v roku 1988. Irša bol v regióne známy, o Holíči aj Záhorí napísal viacero publikácií, neskôr však začal zvádzať súboj s „oficiálnou vedou“ a prišiel napríklad s teóriou o Odyseovom putovaní po Slovenskom mori.

Slovenskí archeológovia boli k objavu skeptickí. Ivan Cheben zo Slovenského archeologického ústavu v Nitre denníku Pravda povedal, že v rokoch 1991 až 1993 sa na predpokladanom nálezisku uskutočnili tri odborné komisie. Prítomný expert Geologického ústavu Slovenskej akadémie vied sa podľa neho vyjadril, že ide o prírodný výskyt pieskovca.

Zástancovia megalitov kontrovali pozvaním francúzskeho odborníka na megalitické stavby. Charles-Tanguy Le Roux do Holíča pricestoval, s cestou pomohla francúzska ambasáda na Slovensku. Následne sa objavili správy, že pravosť megalitov potvrdil.

Lenže, ako upozornil český publicista Jan Novák, Le Rouxova správa bola v skutočnosti veľmi opatrná. Francúzsky výskumník napísal, že kamene nesú stopy ľudského zásahu, no archeologický vek presnejšie určiť nemožno. Posvätné kamene (slovo posvätné dal do úvodzoviek a doplnil, že ide o najširší význam) označil za pracovnú hypotézu. Odporúčal nálezy chrániť pred poškodzovaním a ďalej skúmať.

Cheben s hypotézou o kultovej stavbe nesúhlasil. „Jednotlivé kamene sa nachádzali v rôznych hĺbkach. Podľa takejto teórie zániku a nálezových okolností je skôr pravdepodobné, že kamene sa dostali do sekundárnych polôh dôsledkom ťažby pieskovca po ukončení získavania pieskovca,“ povedal Pravde.

Kamene ani nálezisko dodnes neboli vyhlásené za pamiatku na rozdiel od napríklad mohýl pri Skalici. Bolo by to pekné, keby sa v Holíči naozaj našla megalitická stavba? Bolo. Zatiaľ to však vyzerá byť otázkou viery.

Pramene:

…Lucie Olivová: „Čínska horúčka“ postihla aj cisára Františka Štefana. Denník N / HistoryLab, 2021
…Miroslav Minďáš: Okres Skalica. Okresný úrad v Skalici. Skalica 1997.
…Rudolf Irša: Holíč – sprievodca mestom. MsÚ Holíč.
…Jan Novák: Stojí u Holíče slovenské Stonehenge? Novakoviny.eu, 2012.
…Tatiana Michalková: Stonehenge v Holíči: Najväčší historický poklad Slovenska alebo obyčajné kamene?. Pravda, 2018
…Natália Žáková: Keramika pre šľachtu, textílie pre široké vrstvy: Ako František …Štefan Lotrinský na Záhorí vybudoval špičkové manufaktúry. Denník N, 2025.
…zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…holic.sk
…Charles-Tanguy Le Roux: Estimation sommaire des potentialités archéologiques
du site du Calvaire à Holic (Slovaquie), 2004.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Holíči

Zaujímavé články o Holíči

Fotogaléria

Novšie fotografie sú z roku 2024 alebo z roku 2019. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, facebookového profilu Starý Holíč, webu pivovaru a webu mesta Holíč.