Holíčsky zámok
  • Najväčšou pamiatkou je zámok Františka Lotrinského obklopený vodnou priekopou,
  • zachovali sa budovy manufaktúry na výrobu fajansy z 18. storočia aj novšie priemyselné pamiatky – liehovar, sýpka a vodný mlyn.
  • na kopci nad mestom stojí posledný historický veterný mlyn na Slovensku.

Prechádzka po Holíči návštevníka vráti do 18. storočia k prvým uhorským manufaktúram. Toto záhorské mestečko pri rieke Morave totiž vyrástlo najmä po tom, čo si manžel Márie Terézie, rímskonemecký cisár František Lotrinský, vybral tunajšiu pevnosť za svoje letné sídlo. Bývalý protiturecký hrad zmenil svoju tvár na barokový zámok, na hlavnej ulici sa stavali honosné domy a remeselníci začali v prvej manufaktúre vyrábať jemnú keramiku nazývanú fajansa. Návrat v čase o dve a pol storočia dozadu však komplikuje mnoho panelákov a socialistických stavieb, ktoré sa dostali do historického centra.

Rozsiahly zámok s pravidelným pôdorysom, ktorý ukrýva okrem iného sálu vyzdobenú v čínskom štýle, je dodnes najvýraznejšou budovou mesta. Dve veľmi podobné budovy fajansovej manufaktúry lemujú hlavnú ulicu z oboch strán. Za jednou z nich sú umiestnené niekoľkometrové záhadné balvany, ktoré sa našli v 80. rokoch. Niektorí nadšenci ich považujú za praveké megality zo zaniknutého kultového miesta. Odborníci sú však skeptickí.

Pôvodný predfrantiškovský Holíč pripomína aj gotický kostol Božského srdca, ktorý obyvatelia Holíča využívali v stredoveku ako farský kostol. Stojí bokom od hlavnej ulice na Námestí mieru, inak už dosť zmodernizovanom a zbavenom pôvodných prízemných domčekov. Nástupca tohto kostola, kostol sv. Martina s kláštorom kapucínov z 18. storočia, sa od neho nachádza zhruba 150 metrov vzdušnou čiarou na rohu Bratislavskej ulice a Ulice sv. Martina. Hlavná a vďaka kamiónom a autám i rušná Bratislavská ulica ponúka pohľad na obecný dom, pôvodne zo 17. storočia, dnes však secesne prestavaný.

Zaujímavé pamiatky z počiatkov uhorskej veľkovýroby sa dajú nájsť v rôznych častiach mesta. Časy Františka Lotrinského pamätá i nápadne veľká sýpka na kopci neďaleko židovského cintorína, ktorý zas patrí k najväčším na Záhorí. Ešte donedávna sa dalo k niektorým židovským hrobom dostať len tak, že sa bolo treba doslova plaziť popod husté kríky a stromčeky. Kroviny však postupne odstraňujú. Pár krokov od židovského cintorína na kraji lesíka stojí posledný veterný mlyn na Slovensku.

Na Hodonínskej ulici neďaleko zámku zas stoja ďalšie technické pamiatky. Prvou je vodný mlyn zo 16. storočia, druhou zas liehovar. V tomto čase už patril Holíč k väčším mestám na Slovensku. V roku 1900 mal takmer 6000 obyvateľov, takmer o tisícku viac ako súčasné okresné mesto Skalica. Práve Holíč bol koncom Rakúsko-Uhorska sídlom slúžnovského úradu a do Skalice sa okres presunul až po vzniku prvej republiky. Socializmus poznačil Holíč viac ako Skalicu. Výstavbou jedného zo sídlisk prišiel o viacero starých domov, zbúrali aj synagógu.

Novšie fotografie sú z roka 2019, staršie z 2008.