Zvolen. Pohľad z veže na Námestie SNP
  • Bývalé kráľovské mesto a do 18. storočia aj centrum župy, v 19. storočí priemyselné centrum so železiarňou Union, jednou z najväčších v Uhorsku,
  • Pustý hrad nad mestom patril k najväčším v strednej Európe, zámok začal stavať uhorský kráľ Ľudovít z Anjou v 14. storočí, neskôr ho nadstavali a opevnili,
  • Námestie SNP je kombináciou meštianskych domov z 15. storočia až prvej republiky, ale aj socialistických budov,
  • v časti Zolná je gotický kostolík so stredovekými maľbami.

Zvolen patril v stredoveku medzi kráľovské mestá a až do druhej polovice 18. storočia bol aj župným mestom, teda významným regionálnym centrom. V druhej polovici 19. storočia sa zas stal dôležitou železničnou križovatkou a priemyselným centrom s významnou železiarňou Union. Jeho historické jadro je tak na pamiatky pomerne bohaté, aj keď nesie aj stopy socialistických prestavieb.

Najznámejšou pamiatkou mesta, ktorá sa nedá prehliadnuť, je Zvolenský zámok. Všimne si ho každý, či už príde do Zvolena vlakom alebo autom. Zámok začal stavať kráľ Ľudovít Anjouovský v 70. a 80. rokoch 14. storočia podľa vzoru budov, aké Anjouovci poznali z talianskych miest. Jeho súčasnú podobu by však už možno ani nespoznal. Opevnenie i renesančná nadstavba o jedno poschodie s arkierovými vežičkami je už výsledkom úprav v 16. storočí. Zmeny súviseli aj s tureckým nebezpečenstvom – v období po Moháči a obsadení Budína sa Turci zameriavali najmä na stredoslovenské banské mestá a Zvolen stál v ich blízkosti.

Zámok využíva Slovenská národná galéria, takže vo vnútri sú vystavené predovšetkým obrazy od historických až po súčasné umenie. Okrem toho tam návštevníci uvidia aj kazetový strop s podobizňami a menami sedemdesiatky rímskych a nemeckých cisárov. Galéria portrétov sa končí Karolom VI., predchodcom známejšej Márie Terézie. Táto časť zámku je dielom je neskorších pánov Eszterházyovcov v 18. storočí. Eszterházyovci taktiež prestavali hodnotnú stredovekú hradnú kaplnku v barokovom štýle.

Úplne pôvodným centrom Zvolenskej župy (pôvodne komitátu) nebol zámok, ale rozsiahly hrad na kopci vysoko nad mestom, dnes známy pod názvom Pustý hrad. Zachovala sa z neho vstupná brána do horného hradu, veža, časť paláca a viacero múrov. Vďaka archeologickému výskumu sa v posledných rokoch veľmi zmenil. Kto ho už dlhšie nenavštívil, bol by prekvapený.

Zámok tvorí zároveň južný okraj centrálneho Námestia SNP. Toto námestie Zvolenčania považujú za najväčšie na Slovensku, inak má ale mnoho podobných čŕt s inými námestiami v slovenských mestách. Historická zástavba už totiž pre neskoršie komunistické zásahy stojí len sčasti.

Čo z pôvodného námestia zostalo? Predovšetkým dva kostoly, starší katolícky, ktorý má stredoveký pôvod a nesie znaky viacerých štýlov a novší evanjelický, pôvodne z 18. storočia, ktorého terajší vzhľad pochádza z prvej republiky. Na východnej strane námestia sa zachoval rad jednoposchodových meštianskych domov z 15. až 17. storočia, z ktorých asi najpozoruhodnejší je dom s nárožným okrúhlym výklenkom, arkierom. Ďalšou zaujímavou stavbou je bývalý hotel Grand, dnes divadlo Jozefa Gregora Tajovského.

Severnej časti námestia dominuje renesančná Finkova kúria. Západnú stranu zaberá niekoľko ďalších prízemných i poschodových meštianskych domov. Medzi nimi je aj pôvodná radnica. V časti bližšie k Masarykovej ulici stoja budovy z prvej polovice 20. storočia, napríklad nárožná Živena či bývalá sporiteľňa.

Čo už naopak na zvolenskom námestí na živo nikto nikdy neuvidí? Viacero historických budov padlo za obeť stavbe hotela Poľana, pošty a obchodného domu Prior na východnej strane a bytoviek v 60. rokoch oproti katolíckemu kostolu. Historickú faru strhli ešte za Slovenského štátu. Na námestí naopak pribudli socialistické dominanty – pamätník Červenej armáde s kladivom a kosákom a predovšetkým valaška z dielne Jána Kulicha, autora mnohých socialistických pamätníkov po celej republike.

Zvolen ako kráľovské mesto mal svoje hradby, ktorých účelom bolo najmä zadržať nápor Turkov v 16. a 17. storočí. Niekoľko múrov z nich je ešte vidieť v okolí námestia a prežila i jedna bašta za evanjelickým kostolom.

O niečo novšie historické budovy vyrástli v 19. a 20. storočí na Kozačekovej ulici paralelnej s námestím. Najcharakteristickejšie z nich sú dve banky – nárožná eklektická banka na rohu so Sládkovičovou a modernejšia bývalá Legiobanka z čias prvej republiky na rohu s Hviezdoslavovou. S Legiobankou susedí bývalá meštianska škola zo začiatku 20. storočia, dnes stredná zdravotnícka škola. Znalci možno na Kozačekovej spoznajú i bývalú židovskú synagógu, ktorú za socializmu značne prestavali a potom sa do nej nasťahoval ázijský obchod. Židovský cintorín s desiatkami hrobov sa dá navštíviť pri autobusovej stanici. Na rozdiel od iných cintorínov židovskej komunity býva otvorený. Niekoľkokrát ho poškodili vandali.

V období pred druhou svetovou vojnou sa Zvolen rozrastal ešte ďalej – medzi staré, nesocialistické ulice patria okrem už spomínaných napríklad Jesenského, Sokolská, Bystrický rad vo východnej časti mesta a čiastočne aj dopravné tepny Masarykova a Štúrova v západnej časti. Typickou pamiatkou na prvú republiku je napríklad poschodový Robotnícky dom pri železničnej zastávke Zvolen mesto. Na Sokolskej stál kedysi i kalvínsky kostol, za vojny ho však zasiahla bomba. Potom na jeho mieste postavili železničiarsky kultúrny dom.

V roku 1944 počas Slovenského národného povstania bol Zvolen spolu s Banskou Bystricou niekoľko mesiacov súčasťou povstaleckého územia. Vojnovú históriu pripomína pancierový vlak Hurban v parku pri zámku, ktorý je však len čiastočnou kópiou pôvodného. Menej známou nenápadnou pamiatkou je nápis v azbuke na jednom z domov na Jesenského – Provereno, min net (Skontrolované, bez mín).

Za bývalého režimu postavili na kopci v časti Zlatý potok veľké vojenské cintoríny s tisíckami hrobov sovietskych a rumunských vojakov. Patria k najväčším na Slovensku, napríklad sovietskych vojakov je vo Zvolene pochovaných okolo 17-tisíc, čo je dvakrát toľko ako na známom bratislavskom Slavíne. Čo sa týka rumunských hrobov, cintorín je úplne najväčší na Slovensku a počíta 11-tisíc padlých Rumunov. Netreba dodávať, že na cintoríne nechýba monumentálny pamätník, ktorý malo byť vidieť široko-ďaleko.

Zaujímavosťou štvrte Borová hora je jedno zo štyroch arborét na Slovensku (ďalšie sú v Tesárskych Mlyňanoch, Banskej Štiavnici-Kysihýbli a Liptovskom Hrádku). Okrem drevín sa zameriava i na ruže.

K Zvolenu patrí i obec Zolná, hoci od samotného mesta sa nachádza pomerne ďaleko. Tunajší malý gotický kostolík so stredovekými maľbami je ešte starší než zvolenský katolícky kostol a vedľa neho stojí kaštieľ.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Robil som ju vo voľnom čase, viackrát som sa zmýlil a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť vo Zvolene


Zaujímavé články o Zvolene


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2023. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, webu mesta, stránky IAJGS, Slovak Jewish Heritage, webov NBS a podnikov, ktoré sídlia v historických budovách.