Spišská Nová Ves - o mestách.sk

*Rokokový bývalý Provinčný dom dnes slúži ako múzeum.*

Bývalé banské mesto, v 18. storočí sa stala centrom novej provincie spišských miest, ktoré Mária Terézia opäť získala od Poľska,
Kostol s najvyššou vežou na Slovensku a námestie s historickými meštianskymi domami,
mnoho pamiatok z 19. a prvej polovice 20. storočia – reduta, súd, školy, rušňové depo, tehelňa.

Provinčný dom som si ako úvodnú fotografiu Spišskej Novej Vsi nevybral úplnou náhodou. No dobre, aj sa mi páčil, aj som tam bol v múzeu, ale tiež reprezentuje viaceré historické obdobia, ktorými mesto prešlo.

Pôvodne bol stredovekou radnicou. Rokoková výzdoba s motívom cností verejných činiteľov pochádza z druhej polovice 18. storočia, keď slúžil ako centrum Provincie XVI spišských miest čerstvo vrátených z poľského zálohu. Ďalšie zmeny prišli v 19. storočí, vtedy v ňom sídlila Sporiteľňa XVI spišských miest. V súčasnosti ho využíva múzeum.

Aj ďalšie domy na námestí majú stredoveký pôvod, kostol má krásny stredoveký portál a sochy ukrižovania pochádzajú z okruhu Majstra Pavla z Levoče. Veža kostola, najvyššia na Slovensku, zas podobne ako reduta, drevárska škola či rušňové depo pripomína záverečné desaťročia Uhorska, keď sa mesto napojilo na železnicu.

No a námestie, kde sa historické domy na oboch okrajoch náhle končia a začínajú sa socialistické obchodné domy a paneláky, zas hovorí o tom, ako často vyzerajú slovenské mestá dnes.

Trochu histórie: Názov Spišská Nová Ves by tomu možno nenasvedčoval, no v trochu odlišnej podobe sa spomínal už v 13. storočí. Prvá písomná zmienka hovorí o spojení starej slovanskej dediny Iglov a „nemeckej“ Novej Vsi. Odborníci, ktorí tomu rozumejú oveľa viac, píšu, že na území dnešného mesta bolo stredovekých osád viacero.

Z 13. storočia poznáme privilégiá, ktoré pridelil uhorský kráľ Štefan V. (1270 – 1272) spišským Sasom. Týkali sa aj Spišskej Novej Vsi. Obyvatelia mali právo na dobývanie rúd, klčovanie lesov, boli oslobodení od poplatkov či dávok. V stredovekom meste sa konali týždenné trhy a od čias Žigmunda Luxemburského (1387 – 1437) aj výročné jarmoky.

Dnes to už nevidieť, ale Spišská Nová Ves bola opevnená a mala štyri mestské brány. V 14. až 16. storočí tu tiež fungovala zvonolejárska dielňa spojená s rodinou Gaalovcov. Výrobky jej majstrov našli miesto aj v Krakove a vo Visegráde.

V roku 1412 sa Spišská Nová Ves stala jedným zo spišských miest, ktoré dal Žigmund Luxemburský do poľského zálohu. Trval 360 rokov. Ocitla sa tak v spoločnosti Spišského Podhradia, Spišských Vlachov, Spišskej Soboty, Starej Ľubovne, Podolínca či Hniezdneho.

Na viacerých miestach tohto webu sa opakuje, že spišské mestá z poľského zálohu skôr ťažili, než by na ňom tratili. Získavali privilégiá z oboch strán a menej sa ich týkali vojny v Uhorsku.

Mešťania sa však pripájali k protihabsburským povstaniam a len v rokoch 1612 až 1684 povstalecké armády dvanásťkrát vyrabovali mesto. K tomu treba prirátať opakujúce sa morové epidémie. Ich vlny si vyžiadali zakaždým stovky až tisícky obetí. V nemeckom prostredí sa od 16. storočia šírila reformácia, katolíci získali späť farský kostol až v druhej polovici 17. storočia.

Osemnáste storočie už boli pre Spišskú Novú Ves pokojnejšie, v meste žili tisícky baníkov a pokračovali cechy, ktoré mali ešte staršiu tradíciu. Dôležitý okamih nadišiel po návrate spišských miest z poľského zálohu. Mária Terézia z nich zriadila novú provinciu, ktorej centrom sa stala práve Spišská Nová Ves.

*Barokový bývalý slovenský kostol na Levočskej ulici.*

Zástupcovia týchto miest sa schádzali v novom Provinčnom dome a bývali v takzvanej Šestnástke, rade rovnakých domčekov v bočnej ulici. Zbúrali ich komunisti a dnes približne na ich mieste stojí zimný štadión. Z konca 18. storočia však na námestí zostal evanjelický kostol aj nová radnica, ktorú si mesto postavilo namiesto Provinčného domu.

Evanjelický kostol nie je zaujímavý len tým, že nemá vežu a patrí k tolerančným kostolom, aké si protestanti stavali po Tolerančnom patente Jozefa II. Vo vnútri nájdete aj knižnicu bývalého evanjelického gymnázia a oltárny obraz od Jána Jakuba Stundera, ktorý sa narodil v Kodani, no usadil sa v Uhorsku.

Už sme spomínali, že v okolí mesta sa od stredovekých čias ťažilo. Dobývala sa meď a aj železo. Koncom 18. storočia už záujem o baníctvo upadal, no v 19. storočí ho ešte oživil Ľudovít Trangus. Vzal si do prenájmu mestské hámre a podieľal sa na založení železiarní v Krompachoch.

Rušné boli pre Spišskú Novú Ves aj roky 1848 až 1849, teda časy kossuthovskej revolúcie a snáh štúrovcov o národné obrodenie. Hurbanovci sa snažili verbovať aj v Spišskej Novej Vsi, v meste však vznikla maďarská garda. Začiatkom februára padlo v bojoch kossuthovcov a cisárskeho vojska viac než 50 uhorských honvédov a vyhorela časť mesta aj gotická veža rímskokatolíckeho kostola.

Práve preto neskôr postavili novú vežu, tú, ktorá je s výškou 87 metrov najvyššia na Slovensku. Keď sa v roku 1849 v meste na niekoľko dní objavili slovenskí dobrovoľníci, nemeckí a maďarskí mešťania ich príliš nevítali.

Ďalšou rozhodujúcou udalosťou pre Spišskú Novú Ves bola výstavba košicko-bohumínskej železnice v rokoch 1870 až 1871. Teda dnešnej hlavnej trate zo Žiliny do Košíc. Spišská Nová Ves na ňu bola napojená vďaka svojej zemepisnej polohe, zatiaľ čo Levoču obišla. So železnicou súvisí výstavba viacerých budov aj celých ulíc. Ak pôjde zo stanice pešo do centra mesta, uvidíte sami.

*Secesná bývalá evanjelická dievčenská meštianska škola*

Vďaka elektrárni rodu Münnichovcov mala Spišská Nová Ves od roku 1894 verejné osvetlenie ako jedno z prvých miest v Uhorsku. Pripomína ho ešte pôvodný stĺp pri bývalej rímskokatolíckej škole na námestí a mesto si túto udalosť uctilo aj novým pamätníkom. Starú elektráreň pri brehu Hornádu však zbúrali a namiesto nej stojí supermarket.

Na pohľadniciach z čias konca Uhorska však mesto ešte vyzeralo malebne. Okrem troch kostolov a desiatok meštianskych domov na námestí malo viacero škôl, učiteľský ústav, radnicu, židovskú synagógu, súd a kasárne. Tieto budovy patria tiež k tomu peknému, čo sa v meste zachovalo. Výnimkou je synagóga, kedysi najväčšia na Spiši, no žiaľ už zbúraná.

V jednom z domov na dnešnej Zimnej ulici fungoval v tomto období fotoateliér Gustáva Matza. Po Matzovej smrti v roku 1903 ho viedla jeho manželka Anna so svojím bratom. Podnik nielen fungoval až do 40. rokov 20. storočia, ale získal aj zákazky od cisárskeho dvora.

Už sme si povedali, že národnostné zloženie Spišskej Novej Vsi bolo pestré, a tak tu prvá Československá republika nevyvolala len nadšenie. Aj maliar Jozef Hanula, ktorý v Spišskej Novej Vsi učil kreslenie a od roku 1919 spolupracoval na prvom slovenskom spišskom týždenníku Tatry, sa sťažoval, že mesto bolo veľmi pomaďarčené.

Po smrti Milana Rastislava Štefánika na dnešnej Letnej ulici bývala jeho matka Albertína, do mesta sa prisťahovala za svojím ďalším synom Ladislavom a v Spišskej Novej Vsi aj v roku 1928 zomrela.

Za prvej republiky vznikol v Spišskej Novej Vsi prvý činžovný dom (na Duklianskej ulici), do budov nových úradov prišli úradníci aj s rodinami. Architektúru z tohto obdobia môžete pozorovať napríklad na budove sporiteľne na Letnej ulici alebo na okresnom úrade na Štefánikovom námestí.

Spišskú Novú Ves zasiahla po vyhlásení Slovenského štátu takzvaná Malá vojna. Maďarské vojsko začalo 24. marca 1939 bez vyhlásenia vojny bombardovať mesto, bol to prvý nálet na slovenskom území. Zomrelo viac než desať vojakov a civilistov. Väčším škodám a obetiam zabránila séria chýb na maďarskej strane. Do mesta nedoletela ani tretina bombardérov, pretože jeden pluk nedostal rozkaz a vôbec nevzlietol a veliteľ druhého si zas zabudol zobrať mapu.

*Dom maliara Jozefa Hanulu z čias prvej republiky*

Po oslobodení mesta NKVD odvliekla niekoľko stoviek ľudí do Sovietskeho zväzu.

Pri územnej reforme v roku 1960 sa Spišská Nová Ves stala sídlom zväčšeného okresu, bývalý režim jej teda venoval pomerne veľkú pozornosť. Za socializmu vzniklo viacero podnikov, bane, mlyn, pekáreň a cestovináreň, strojárenský či pletiarsky závod. V časti Nová Huta, kde za Uhorska fungovali kúpele, experimentovali s povrchovou ťažbou uránu. V okolí aj v dnešných časoch namerali zvýšenú radiáciu.

Tak ako inde, v meste prebehla asanačná prestavba. Na okrajoch námestia zbúrali meštianske domy, ďalším skrátili dvorové krídla. Drevené a murované ľudové či remeselnícke domy vrátane už spomínanej Šestnástky zanikli úplne. Neboli ani dostatočne zdokumentované, takže ich poznanie je zrejme nenávratne stratené, píše pamiatkový úrad v dokumente o pamiatkovej zóne.

Ako viaceré prestavby vyzerali, hodnotia pamiatkari diplomatickým jazykom takto:

„Historická architektúra a jej skladba sa na pôvodne záhradných častiach stredovekých parciel dostala do kontrapozície s novodobou výstavbou namiesto toho, aby sa navzájom podporovali, dopĺňali a tvorili harmonický celok.“

Napriek tomu Spišská Nová Ves patrí k viac zachovaným historickým mestám na Slovensku. Bola by škoda, ak by asanácie pokračovali, ako napríklad konzervárne v roku 2008.

Ostatne, samotné mesto na svojom webe šesť vyobrazení cností verejného funkcionára na Provinčnom dome voľne prekladá nasledovne: „Činiteľ sa pri výkone svojej funkcie musí riadiť len materiálnou a morálnou podstatou veci, a bez ohľadu na akékoľvek iné okolnosti ho ani vo sne nesmie napadnúť nepridržiavať sa prísne litery zákona.“

Pramene:

…Karol Kopper, Jozef Kuruc: Spišská Nová Ves, brána do Slovenského raja. Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1984.
…Michal Buza, Jozef Kuruc, Jozef Sendrei: Spišská Nová Ves. Spišská Nová Ves 1996.
…Martin Štefánik, Ján Lukačka: Lexikón stredovekých miest na Slovensku. Historický ústav SAV, Bratislava 2010.
…www.spissaknovaves.eu
…Miro Barič: Útok na Spišskú novú Ves: Maďarské fiasko. Plus jeden deň, 2010.
…Tomáš Grečko: Radiácia ako pri Černobyli je aj na Slovensku. Reportáž z hory, kde sa ťažil urán. Denník N, 2025.
…Ružena Kormošová: Ako vznikla a zanikla najväčšia synagóga na Spiši. Maget, 2021.
…Mária Šimoňáková: Pamätník elektrifikácie pripomína prvenstvo Spišskej Novej Vsi. Korzár Spiš a Gemer, 2018.
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Dokumenty Pamiatkového úradu SR o pamiatkovej zóne v Spišskej Novej Vsi
…Expozície Múzea Spiša a Galérie umelcov Spiša
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Spišskej Novej Vsi