Kostol Nanebovzatia Panny Márie. Stredovek, veža z 19. storočia. Radničné námestie.
  • Bývalé banské mesto, v 18. storočí sa stala centrom novej provincie spišských miest, ktoré Mária Terézia opäť získala od Poľska,
  • Kostol s najvyššou vežou na Slovensku a námestie s historickými meštianskymi domami,
  • mnoho pamiatok z 19. a prvej polovice 20. storočia – reduta, súd, školy, rušňové depo, tehelňa.

Spiš patrí medzi regióny Slovenska s bohatou históriou a veľkým počtom pamiatok. Najväčšie mesto tejto oblasti Spišská Nová Ves nie je výnimkou. Na historickom šošovkovitom námestí, jednom z najväčších na Slovensku, stojí asi 50 meštianskych domov. Tunajší gotický kostol má najvyššiu vežu na Slovensku a atmosféru dopĺňa výstavná secesná reduta a mnoho ďalších budov.

Spišská Nová Ves bola v stredoveku významným baníckym mestom. Po roku 1772, keď Mária Terézia po viac ako troch storočiach získala spišské mestá späť z poľského zálohu, sa stala centrom novovytvorenej provincie šestnástich spišských miest a zostala ním až do druhej polovice 19. storočia. Sídlo provincie bolo v jednom z najkrajších a najbohatšie zdobených meštianskych domov na námestí – rokokovom Provinčnom dome.

Na námestí sa nedá prehliadnuť gotický kostol, keďže jeho 87-metrová veža je podľa Spišiakov najvyššia na Slovensku. Zo stredoveku však táto veža nepochádza, postavili ju v 19. storočí po tom, čo pôvodnú vežu zničili cisárske vojská pri bojoch s maďarskými národnými gardami za revolúcie v roku 1849. Evanjelický kostol zas nemá vôbec žiadnu vežu, patrí totiž k tolerančných kostolom, ktoré sa koncom 18. storočia smeli stavať iba bez veže.

Ďalšou dominantnou námestia je secesná reduta zo začiatku 20. storočia. Tradične v nej sídli divadlo, okrem toho ponúkala priestory aj pre hotel a kaviareň. Uprostred námestia je nová radnica z 18. storočia, ktorú si mešťania postavili, keď pôvodný mestský dom prenechali ako provinčný dom sídlu provincie. Koncom 19. storočia na námestí ešte pribudli dve školské budovy. Meštianske domy sú z 14. až 17. storočia, niektoré aj novšie.

Aj keď podstatná časť historických pamiatok je na námestí, zaujímavé budovy sa zachovali aj na okolitých uliciach. Na Levočskej to je ďalší katolícky kostol, pôvodne gotický, v ktorom sa istý čas slúžili omše po slovensky. Treba pripomenúť, že väčšina spišskonoveských mešťanov boli Nemci a Maďari. Napríklad ani v rokoch 1848 až 49 tu nevítali hurbanovských poslov práve s otvorenou náručou.

Koncom 19. storočia bola Spišská Nová Ves s 9000 obyvateľmi v prvej dvadsiatke miest na území Slovenska podľa veľkosti. Vďačila za to okrem iného i napojeniu na košicko-bohumínsku železnicu (súčasná trať Žilina – Košice). V meste fungovalo viacero priemyselných podnikov, budovy niektorých z nich, ako napríklad rušňového depa (na Duklianskej pri železničnej trati) či tehelne (na Leteckej na okraji mesta) sa zachovali dodnes.

V dôležitom regionálnom centre nemohol chýbať ani súd (na Hviezdoslavovej) a viacero škôl. Dve z nich stoja na námestí – katolícka ľudová a drevárska. Niekdajšia evanjelická meštianska škola mala zaujímavú secesnú budovu na Hviezdoslavovej, v ktorej je dnes priemyslovka. Na Štefánikovom námestí stojí zasa bývalé gymnázium a na Školskej niekdajší učiteľský ústav, ktorý koncom 19. storočia patril k jedným z mála v krajine.

Bývalý režim sa rozhodol zo Spišskej Novej Vsi od roku 1960 vytvoriť veľké okresné mesto, pod ktoré priradil niekoľko menších pôvodných okresov. Aj preto je časť mesta poznačená socialistickou architektúrou, zatiaľ čo niektoré pamiatky sa zbúrali. Po druhej svetovej vojne napríklad zlikvidovali synagógu, pôvodná architektúra sa už miestami nedá nájsť ani v bezprostrednej blízkosti námestia.

V roku 1989 v Spišskej Novej Vsi vyrástla zoologická záhrada, v ktorej žije asi 70 druhov zvierat. Je síce menšia ako zoologické záhrady v Bojniciach, Bratislave či Košiciach, avšak vzhľadom na malý počet zoologických záhrad na Slovensku predstavuje predsa len raritu.

Fotky sú väčšinou z roku 2012, menšia časť z roku 2007.