- Bývalé kráľovské mesto, najväčšie z troch historických vinohradníckych miest pri Bratislave,
- v centre je zámok, štyri historické kostoly, radnica, meštianske a vinohradnícke domy,
- viacero starých mlynov, v Schaubmarovom mlyne našla miesto galéria insitného umenia, pri Fabianovom mlyne sa zachovala sušiareň pálffyovskej papierne.
Pezinok je najväčšie z troch historických vinohradníckych miest na východnej strane Malých Karpát. Podobne ako Modra a Svätý Jur dostal v 17. storočí výsady slobodného kráľovského mesta, čím sa zaradil medzi pomerne významné mestá na Slovensku. Historické jadro Pezinka zahŕňa zámok, štyri kostoly, desiatky meštianskych i vinohradníckych domov, a zlomok mestského opevnenia.
Prestížny štatút slobodného kráľovského mesta, čo znamenalo najvyšší stupeň samosprávy, získal Pezinok neskôr ako známejšie mestá Bratislava či Trnava. V stredoveku bol len poddanským mestom, spočiatku patril významnému magnátskemu rodu Hunt-Poznanovcov, ktorých pokračovateľmi boli neskôr pezinskí a svätojurskí grófi. Ďalším zemepánom bol v 17. storočí palatín Štefan Ilesházy.
Zo stredovekého obdobia, keď ešte Pezinok nebol takým významným mestom, pochádza zámok a najstarší, farský kostol neďaleko námestia. Svoju tvár mesto získalo najmä po tom, čo dostalo od habsburského cisára a kráľa Ferdinanda III. mestské výsady. Tradične medzi ne patrila voľba richtára či právo meča, teda možnosť popravovať zločincov. Medzi povinnosti kráľovských miest, naopak, patrilo postaviť si hradby, čo sa v Pezinku aj udialo. Do súčasnosti sa z opevnenia veľa nezachovalo, veľkú časť z neho vrátane troch mestských brán zbúrali ešte v 19. storočí. O niečo šťastnejší osud mali hradby v neďalekej Modre.
Zámok, veľkosťou najväčšia pamiatka Pezinka, slúžil v stredoveku ako opevnené sídlo zemepánov, neskôr ho výrazne prestavali Ilesházyovci. Stojí na kraji historického centra v parku, ktorý pamätá ešte 19. storočie.
Pezinok sa v 17. a 18. storočí zaradil medzi významné strediská remeselnej výroby a vinohradníctva. Počtom obyvateľov patril k väčším mestám, aj keď v porovnaní s Bratislavou či Trnavou nemohol až tak vyniknúť. Jeho silné postavenie dokumentuje aj renesančná budova radnice s nárožnými arkiermi, ktorá patrí k najkrajším v okolí Bratislavy. Samotné námestie však úplne historické nie je, bývalé jezuitské gymnázium na ňom napríklad zbúrali ešte za prvej republiky.
Väčšina poschodových meštianskych domov i prízemných vinohradníckych domčekov získala svoj vzhľad v 17. storočí a je ovplyvnená renesančným slohom. Niektoré, ako napríklad nárožný dom na rohu Radničného námestia, zdobia arkiere alebo výklenky. Medzi historické patria najmä Holubyho, Štefánikova a Kollárova ulica.
V časoch reformácie, v druhej polovici 17. storočia, si evanjelici postavili druhý najstarší kostol v meste, dnes známy pod názvom Dolný kostol. Dlho sa z neho však netešili. Počas ostrej rekatolizačnej politiky cisára Leopolda I. im ho zobrali a neskôr ho istý čas využívali jezuiti. Veža vtedy ešte nebola dokončená a dodnes má trochu provizórny charakter. Evanjelici nemohli mať dlho vôbec žiadny kostol a nový si vystavali, podobne ako v iných mestách, až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. koncom 18. storočia. Vežu dostavali až o storočie neskôr. Zoznam kostolov ešte dopĺňa kapucínsky chrám na konci Holubyho ulice zo začiatku 18. storočia. V 50. rokoch sa stal smutne známym ako jedno z centier, kde štátna moc umiestňovala mníchov z likvidovaných rádov.
Od 40. rokov 19. storočia ovplyvňovalo ekonomický vývoj Pezinka napojenie na konskú železnicu z Bratislavy. Väčšie fabriky sa však v Pezinku zrodili až v úplnom závere 19. a na začiatku 20. storočia v podobe tehelní. Továreň na kyselinu sírovú v susednej Cajle začala fungovať už v polovici 19. storočia. Ešte za prvej republiky mal Pezinok početnú nemeckú menšinu, ktorej korene siahali k stredovekej kolonizácii mesta. V roku 1930 tvorila viac než pätinu obyvateľstva. Sídlom okresu bola v tomto období Modra, pri reforme územno-správneho členenia v 90. rokoch dostal naopak prednosť Pezinok.
K Pezinku patria aj pôvodne samostatné obce Cajla a Grinava. V Cajle je zrejme najznámejšou pamiatkou zrekonštruovaný Schaubmarov mlyn s pôvodným vybavením, kde si našla priestory galéria insitného umenia. Ďalší starý mlyn sa nachádza na kraji Grinavy smerom do Limbachu. V Grinave stojí aj pôvodne stredoveký katolícky kostol a prvorepublikový chrám evanjelikov s moderne vyzerajúcou vežou.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Pezinku
- Malokarpatské múzeum v Pezinku
- Mestské múzeum v Pezinku (radnica)
- Schaubmarov mlyn v Pezinku (Slovenská národná galéria)
- Galéria umeleckého skla (zámok)
- Pezinské kultúrne centrum (výstavy)
Zaujímavé články o Pezinku
- O osude pezinských baní (Denník N, 2019)
- O šanci na záchranu kúrie Grünfeld (Denník N, 2022)
- Fotografie opustenej starej budovy psychiatrickej nemocnice (Sme, 2018)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, zoznamu pamätihodností mesta Pezinok, webu hotela Kriser, register-architektury.sk, webu grinava.com a FB profilu Kúria Grünfeld – Grinavský majer