Radnica. 18. storočie. Námestie baníkov.
  • Bývalé banské mesto, od 18. storočia sídlo biskupstva,
  • v centre je päť historických kostolov, meštianske domy a mestská veža,
  • banské múzeum v bývalej Markovej továrni z 18. storočia.

Rožňava patrí medzi mestá pomerne bohaté na pamiatky. Vďačí za to baníctvu, ktoré sa rozvíjalo od stredoveku, a tiež vytvoreniu sídla biskupstva v 18. storočí. Námestie so štvorcovým pôdorysom, pozorovacou vežou, dvomi kostolmi a asi tridsiatkou meštianskych domov po banských podnikateľoch a významných rodinách patrí k najviac historickým a najkrajším na východe Slovenska. Ďalšie historické budovy sú i v jeho okolí, aj keď to už je poznačené zásahmi za komunizmu.

Námestie baníkov je významné aj tým, že sa zachovalo bez neskorších socialistických stavieb, čo je na Slovensku dosť málo typickým javom. Mestskú vežu uprostred plochy postavili v 17. storočí a slúžila ako pozorovateľňa pred tureckými nájazdmi. Dnes si na jej vrchol môžu za mierny poplatok vystúpiť turisti.

Kedže Rožňava bola banským mestom, na námestí nechýba sídlo banskej komory. Táto renesančná budova zo 17. storočia je zaujímavá aj tým, že počas šľachtického povstania Františka II. Rákocziho v nej povstalci oficiálne zvrhli Habsburgovcov z uhorského trónu, čo pravda, vydržalo iba niekoľko rokov do porážky povstania. Palác pre nové sídlo biskupov postavili v rokoch 1776-1778. Rožňava sa stala jedným z prvých biskupských sídiel na Slovensku. Košiciam sa to podarilo až začiatkom 19. storočia a Bratislave len v nedávnom čase. Radnica na námestí pochádza zo začiatku 18. storočia a meštianske domy sú zväčša z 15.-17. storočia.

V Rožňave pôsobili viaceré mníšske rády. Popri starom gotickom kostole Nanebovzatia Panny Márie stojacom mierne bokom od námestia ešte v 17. storočí priamo pod vežou vyrástol barokový jezuitský kostol. Františkáni si svoj kláštor a kostol na kraji námestia založili v 18. storočí, v nasledujúcom storočí pribudli ešte premonštráti. Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. si koncom 18. storočia postavili svoj kostol bez veže i evanjelici. Kalvínsky kostol je spomedzi historických chrámov najmladší, postavili ho mimo historického jadra začiatkom 20. storočia.

V susedstve najstaršieho gotického kostola na Betliarskej ulici sa dá nájsť starobinec zo začiatku 18. storočia. Na neďalekej ulici akademika Hronca začiatkom 20. storočia postavili gymnázium so zaujímavými slnečnými hodinami. V 15. storočí vojská Jana Jiskru z Brandýsa vystavali v Rožňave hrádok. Niekoľko zvyškov z jeho múrov ešte stále stojí na cintoríne.

Osemnáste storočie prinieslo do Rožňavy po baníctve aj podnikanie iného druhu. Na dnešnej Šafárikovej ulici vznikla manufaktúra na výrobu koží, v ktorej má v súčasnosti jednu z výstav miestne banícke múzeum. Pri bočnej stene múzea samospráva v roku 2004 osadila sochu maďarského revolucionára Lajosa Kossutha. Zastupiteľstvo schválilo jej umiestnenie jednohlasne, i keď Rožňava dnes už nie je mestom s čisto maďarským obyvateľstvom. Naopak, v roku 2001 tvorili z 19-tisíc obyvateľov Slováci takmer 60 percent. Banícke múzeum začiatkom 20. storočia dostalo aj svoju vlastnú secesnú budovu neďaleko odtiaľ.

Rožňava by bola ešte viac historickým mestom, nebyť rozsiahleho búrania za komunizmu. Bývalý režim si Rožňavu v 60. rokoch vybral za jediné okresné mesto na Gemeri. Staré budovy na uličkách a uliciach pár desiatok metrov od námestia začali rýchlo miznúť, aby uvoľnili miesto panelákom a socialistickým obchodným domom. Ušetrená nebola ani židovská synagóga či cintorín. Niektoré bočné ulice si však svoj pôvodný charakter so secesnými vilkami či radovou zástavbou z 19. a 20. storočia udržali.

Fotky sú väčšinou z roku 2011.