Starý zámok v Banskej Štiavnici.
  • Banská Štiavnica patrí medzi slovenské mestá s najväčším počtom pamiatok, v 18. storočí bola tretia najväčšia v Uhorsku.
  • Centrum je zapísané na zozname UNESCO.
  • Starý a Nový zámok, meštianske domy, štôlne a tajchy.
  • Budovy bývalej baníckej akadémie, o ktorej sa hovorí, že bola prvou technickou vysokou školou na svete.
  • Kalvária rekonštruovaná dobrovoľníkmi.

Banská Štiavnica je najhistorickejším mestom na Slovensku, teda, keď sa porovná počet pamiatok a počet obyvateľov. V 18. storočí bola tretím najväčším mestom v Uhorsku a druhým najväčším na území Slovenska. Jej centrum so stovkami historických domov, kostolmi a dvomi zámkami je zapísané v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Historická atmosféra starého banského mesta je relatívne nedotknutá aj vďaka tomu, že komunistické sídlisko vyrástlo mimo stredu Banskej Štiavnice a z centra ho nie je vidieť.

Rozmach mesta v stredoveku i začiatkom novoveku zapríčinili veľké náleziská striebra, ale aj zlata. Tunajšia ťažba mala celoeurópsky význam. Mesto a jeho okolie je dodnes podkopané množstvom historických šácht či štôlní. Niektoré z nich, Glanzenberg a Bartolomej, slúžia ako turistické atrakcie. Ďalším unikátom je sústava umelých jazier – tajchov slúžiacich na pohon banských zariadení, ktoré vznikali najmä v 18. storočí. Renesančné, barokové a klasicistické meštianske domy sú odrazom bohatstva tunajších ťažiarov, viacero výstavných budov patrilo banským úradom a baníckej akadémii, o ktorej sa tvrdí, že bola prvou technickou vysokou školou na svete.

Nedokázal som overiť, či bola naozaj najstaršia.

Štiavnica sa rozprestiera v kopcovitom teréne. Už z diaľky sa dajú rozoznať siluety Starého a Nového zámku a kalvárie. Obe pevnosti slúžili na obranu proti Turkom, ktorí mesto ohrozovali v 16. i 17. storočí, nikdy sa im ho však nepodarilo dobyť. Starý zámok vznikol prestavbou pôvodného farského kostola a dodnes pripomína chrám obohnaný hradbami. Nový zámok je renesančná strážna pevnosť na kopci oproti. V oboch sú umiestnené múzeá – v Starom zámku sú výstavy zamerané na históriu regiónu, ale aj historické terče a miestnu produkciu fajok. Nový zámok ponúka expozície protitureckých bojov, v rámci výstavy sa na návštevníkov pozerá aj maketa osmanského bojovníka. Paradoxne, Banská Štiavnica napriek dvom pevnostiam nebola nikdy celá opevnená.

Pohľad zo Starého zámku na Nový zámok.

Ďalšia dominanta mesta, baroková kalvária, dlho chátrala. V súčasnosti sa vďaka dobrovoľníkom rekonštruuje. Patrí k najkrajším na Slovensku. Okrem zastavení sa skladá z dvoch kostolov – z dolného kostola sa k hornému prechádza ešte cez kaplnku sv. schodov. Neďaleko kalvárie prežila aj historická budova baníckej nemocnice.

V samotnom meste sa zachovalo viacero ďalších starých kostolov. Bývalý nemecký katolícky kostol na Akademickej ulici pochádza z 13. storočia, hoci jeho vzhľad tomu už vôbec nenasvedčuje a zodpovedá jeho prestavbe o niekoľko storočí neskôr. Štiavnickí Slováci využívali gotický kostol sv. Kataríny na Radničnom námestí. Menšie katolícke kostoly alebo kaplnky sú ešte pri historickej Piargskej bráne, ktorou sa do Štiavnice vchádzalo od Piargu (súčasných Štiavnických Baní) a dole na Križovatke. Evanjelici si postavili kostol po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. oproti slovenskému kostolu. V uličke opodiaľ sa zas zachovala židovská synagóga z 19. storočia i s pôvodným hebrejským nápisom, aj keď za komunizmu slúžila na rôzne účely.

Centrum tvorí viacero ulíc a námestí. Najväčšie a na pamiatky najbohatšie sú Námestie svätej Trojice a Radničné námestie spolu s ulicou, ktorá sa ťahá od autobusovej stanice a nesie postupne názvy Dolná, Kammerhofská a Andreja Kmeťa. Ďalšou zaujímavou ulicou je Sládkovičova s historickou klopačkou. Staré meštianske či banícke domy sa zachovali aj na mnohých bočných uliciach.

Z historických budov vyniká napríklad radnica s vežičkou, meštianske domy Rubigallovcov či Lienpacherovcov na Námestí sv. Trojice. V jednom z meštianskych domov na námestí sídlil aj banský súd a podľa neho nesie táto honosná budova názov Berggericht. Kammerhofská ulica zas svoj názov získala podľa budovy úradu komorského grófa – Kammerhofu. Aj tieto budovy slúžia ako múzeá – v Berggerichte sa vystavujú minerály, Kammerhof patrí dejinám baníctva. Nemecké názvy týchto budov nie sú náhodné. Podobne ako ostatné banské mestá, aj Banskú Štiavnicu osídľovali v stredoveku najmä Nemci. Miestni obyvatelia dodnes používajú pomerne veľa nemeckých výrazov, aj keď Štiavnica bola prevažne slovenským mestom už za prvej republiky.

Pohľad zo Starého zámku na kalváriu.

Budovy komplexu Baníckej a lesníckej akadémie stoja z veľkej časti v botanickej záhrade na okraji centra mesta. Banská škola začala fungovať v 30. rokoch 18. storočia, za vlády Márie Terézie sa ešte rozšírila a stala sa oficiálne Baníckou akadémiou. Do Štiavnice pritiahla študentov z celej krajiny i zo zahraničia. S lesníckym inštitútom sa akadémia zlúčila neskôr. Budovy vo viac ako storočnej botanickej záhrade sú o niečo novšie. Pochádzajú väčšinou z 19. a začiatku 20. storočia.

V 19. storočí už význam Banskej Štiavnice začína v porovnaní s inými mestami klesať. Zatiaľ čo mnohé uhorské mestá sa rozvíjajú okolo nových železníc, získavajú nový priemysel a rozširujú sa o honosné budovy, baníctvo začína nezadržateľne upadať. V závere 19. a začiatkom 20. storočia patrila Banská Štiavnica stále medzi štyri municipiálne mestá na území Slovenska, ktorých postavenie bolo na úrovni župy. Okrem nej mala túto výsadu len Bratislava, Košice a Komárno. Počas prvej republiky sa už počtom obyvateľov nepočítala ani do prvej desiatky slovenských miest. Dnes Banská Štiavnica nemá ani 10-tisíc obyvateľov.

Napriek tomu ani Banská Štiavnica bez priemyslu koncom 19. storočia nebola. Dokumentuje to dodnes zachovaná veľká budova tabakovej továrne z tohto obdobia neďaleko autobusovej stanice. Na dnešnej Mládežníckej ulici zas vyrábala fabrika na topánky.

Relatívna strata významu mesta sa podpísala aj na stave pamiatok. Koncom komunistického režimu boli mnohé z nich takmer neudržateľne schátrané a prázdne, až po revolúcii sa začali opravovať. Rekonštrukcie však napriek zápisu do zoznamu UNESCO neboli vždy v súlade s pamiatkovými pravidlami. Jedným z príkladov je dom na Námestí sv. Trojice, kde nebohý podnikateľ Alexander Rezeš zbúral interiér a postavil si v ňom bazén.

Banská Štiavnica priťahuje na slovenské pomery mnoho turistov. Postupne sa zlepšujú aj služby. Ešte pred niekoľkými rokmi nebolo neobvyklé, že múzeá boli cez víkend zatvorené, v súčasnosti sú už otváracie hodiny ústretovejšie.


Čo sa dá navštíviť v Banskej Štiavnici


Zaujímavé články o Banskej Štiavnici


Fotogaléria

Väčšina fotografií vo fotogalérii je z roku 2007, niektoré ďalšie z roku 2015.