• Ťažba uhlia sa začala rozbiehať už za Uhorska,
  • za prvej republiky patrila medzi najväčších 15 miest na Slovensku, miernu väčšinu obyvateľov tvorili Nemci,
  • nad železničnou traťou stojí kolónia domov pre prvých baníkov,
  • na viacerých miestach sa dajú objaviť tradičné nemecké kamenné domy.

Dnes to už znie málo pravdepodobne, ale za prvej republiky patrila Handlová do prvej pätnástky najväčších miest na Slovensku. Vďačila za to hlavne ťažbe uhlia, ktorá sa začala rozbiehať tesne pred prvou svetovou vojnou. V súčasnosti sa v meste ešte nájde niekoľko pamiatok na toto obdobie, hoci časť z nich zmizla podobne ako nemecké obyvateľstvo mesta na konci druhej svetovej vojny.

Na hlavnom námestí pomenovanom ako inak po baníkoch pretrvalo niekoľko nie až tak honosných meštianskych domov. V západnej časti mesta za železničnou traťou stále stoja v pravidelných radoch domčeky bývalej baníckej kolónie postavenej pre prvých baníkov v roku 1917. Na viacerých bočných uličkách sa dajú objaviť viac ako storočné domy po miestnych Nemcoch. Niektoré sú dokonca bez omietky, takže je vidieť pôvodné kamenné bloky.

Kostol svätej Kataríny na Námestí Baníkov pamätá na prvých stredovekých usadlíkov, aj keď medzitým ho viackrát prestavali. Tí do Handlovej prišli po roku 1376, keď kráľ Ľudovít I. vydal pre osadu zakladajúcu listinu. Veľká časť z prisťahovalcov bola nemeckého pôvodu a Handlovej to zostalo až do konca druhej svetovej vojny. Ešte koncom Rakúsko-Uhorska bola Handlová prevažne nemecká, za prvej republiky boli Nemci stále v miernej početnej prevahe nad Slovákmi. Nemecký názov Handlovej Krickerhau sa odvodzuje od prvého richtára Henricha Krickera.

Zaujímavosťou Handlovej je aj železničná trať z Prievidze do Hornej Štubne. Prvú časť z Prievidze postavili ešte za Uhorska v roku 1909, ďalší úsek na Turiec s trojkilometrovým tunelom stavali za prvej republiky a dokončili ho v roku 1931. Priamo nad mestom smerom do Prievidze sa ťahá jeden z najvyšších železničných viaduktov na Slovensku.

K Handlovej patrí niekoľko menších častí. V Morovne sa zachovalo niekoľko ľudových domčekov, na takzvanom Hornom Konci zas zaujímavý kostol zo Slovenského štátu.

Väčšina fotiek je z roku 2007.