Handlová - o mestách.sk

*Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej zo 14. storočia na Námestí baníkov*

Ťažba uhlia sa začala rozbiehať už za Uhorska,
za prvej republiky bola viac než dvojnásobne ľudnatejšia než Prievidza, väčšinu obyvateľov tvorili Nemci,
nad železničnou traťou stojí kolónia domov pre prvých baníkov,
na viacerých miestach sa dajú objaviť tradičné nemecké kamenné domy.

Za prvej Československej republiky bola viac než dvakrát ľudnatejšia ako Prievidza. Ťažba uhlia sa tam rozbehla ešte za Uhorska, kým priamo v Prievidzi sa neťažilo nikdy, hoci sa o nej hovorilo ako o baníckom meste. Väčšinu obyvateľstva tvorili Nemci, nemecký názov mesta bol Krickerhau.

Reč je o Handlovej.

Na prvý pohľad možno nebudete mať dojem, že Handlová je silne historické mesto. Zaujímavých stavieb je však viacero, radnica ich propaguje aj pomocou slovnej hračky haikony – handlovské ikonické stavby. Poďme si ich rozdeliť do niekoľkých kategórií.

Staršiu históriu reprezentuje Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej na námestí zo 14. storočia. V roku 1945 bol zbombardovaný, stáť zostala len veža a presbytérium. Súčasná loď obsahuje už železobetón, aspoň tak píše mesto na svojom webe. Drevená arkádová ochodza a cibuľové zakončenie veže, ktoré si zrejme všimnete, pochádzajú podľa farského úradu z prestavby v 18. storočí.

Železničné stavby predstavujú viadukty a tunely. Handlovský viadukt vám môže pripomínať podobné stavby v Hanušovciach nad Topľou, je však starší. Trať z Prievidze do Handlovej sprevádzkovali v roku 1913, tunelové pokračovanie do Hornej Štubne prišlo na rad za Masarykových čias.

Nechýba ani Sorela, teda socialistický realizmus. V tomto štýle nájdete postavených viacero bytoviek vrátane zrejme najznámejšej, ktorú prezývajú Vežička.

Ťažbu uhlia pripomínala budova banského triediča hneď pri železničnej stanici, až kým ju so súhlasom mesta zbúrali Hornonitrianske bane Prievidza. Na kopci nad ňou sa rozprestiera bývalá banícka kolónia – pravidelná sieť ulíc dláždených mačacími hlavami s radovými prízemnými domami, dnes už nie až tak jednoliatymi ako kedysi. Časť z nich tiež likvidujú.

Stredoveké kostoly uvidíte aj inde na Slovensku, pekné viadukty sú okrem Handlovej či Hanušoviec aj na Myjave, socialistické stavby pochopiteľne tiež nie sú len v Handlovej. Úvod preto zakončím tým, čo je podľa mňa typické na Slovensku naozaj najmä pre Handlovú – kamenné domy.

Obvykle sú bez omietky, teda, ak už nie sú zateplené. Na priečelí je výklenok pre sošku Panny Márie, ak tam ešte je. Spájajú sa s Nemcami, ktorých sú v Handlovej už len desiatky. Väčšina z nich stojí v rôznom štádiu úprav, máloktorý je v pôvodnom stave, plastové okná a zamurované detaily sú bežné.

Jeden z najkrajších stojí na Pekárskej ulici, ďalší, známy ako Franzov dom, pri výpadovke smerom do Prievidze.

Trochu histórie: Starý nemecký názov Handlovej Krickerhau pochádza od mena jej prvého richtára Henricha Krickera. Zakladateľská listina pochádza z roku 1376 od uhorského kráľa Ľudovíta I. Obec bola založená ako šoltýska. Inými slovami, šoltýs dostal práva aj povinnosti, mal získať kolonistov, vyklčovať les a založiť osadu, kde sa stal richtárom. S Krickerom, ktorý pochádzal z Kremnice, prišlo 200 nemeckých rodín. Rovnako ako v Kremnici, aj handlovský kostol má za patrónku svätú Katarínu.

Handlová sa vtedy ešte nestala mestom. Patrila k Bojnickému panstvu, o jej osude tak rozhodovali aj páni z Bojnického zámku. Keď sa nimi stali v 17. storočí Pálfiovci, potlačili v Handlovej reformáciu.

V roku 1715 počítala Handlová len 90 domácností. Uhlie vtedy ešte nebolo pre Handlovú tým, čím neskôr, hospodárstvo tvorili cechy, mlyny či pivovar. Záujem o uhlie však už existoval. V 18. storočí sa v banských regiónoch stredného Slovenska začali využívať ohňové stroje, ktoré spotrebovávali množstvo dreva.

Uhlie bolo vítanou alternatívou. Dvorská komora vo Viedni sľubovala 100 zlatých tomu, kto ho nájde a dodá ho do Banskej Štiavnice. Napriek tomu trvalo až do roku 1909, kým sa v Handlovej rozbehla priemyselná ťažba. Problémov bolo spočiatku viacero; práva aj spory bojnického pána Jána Pálfiho mladšieho s banským erárom, keď sa Pálfi spočiatku snažil ťažiť sám.

Nakoniec však Pálfi prenajal pozemky a nová Západouhorská kamenouhoľná banská účastinná spoločnosť začala s razením bane a následnou ťažbou. Inde na hornej Nitre sa vtedy ešte neťažilo, pri Novákoch začali priemyselne dolovať až za Slovenského štátu.

Handlovú to zmenilo prakticky od základov. V roku 1913 už bolo mesto prepojené železničnou traťou s Prievidzou a v tom istom roku bola otvorená aj tepelná elektráreň s 55-metrovým komínom, ktorá bola rozšírená za prvej republiky a až do 50. rokov slúžila ako najväčšia elektráreň na Slovensku.

O štyri roky neskôr bola postavená banícka kolónia s takmer 600 bytmi. Pracovné pomery však neboli ľahké a prvá svetová vojna to mohla len zhoršiť. Na prácu sa využívali aj deti. V júli 1918 ženy baníkov zatarasili vstup do bane a protestovali proti malým prídelom. Žandári protest potlačili a zabili dvoch mužov a dve ženy. Po obetiach Márii Krššákovej a Márii Vladovej sú dodnes pomenované ulice neďaleko stanice.

Zároveň uhorská vláda ustúpila a zvýšila prídely aj mzdy baníkom.

V roku 1920 uhoľné bane zamestnávali 2500 ľudí. V roku 1931 dostavali trať do Hornej Štubne s trojkilometrovým Masarykovým tunelom, ktorá mesto prepojila s Turcom. Počas stavby tunelov podľa mesta zomrelo sedem ľudí. Aj v čase hospodárskej krízy, ktorá baníctvo zasiahla, v roku 1930 žilo v Handlovej viac než 10-tisíc obyvateľov, teda takmer toľko ako vo Zvolene alebo v Banskej Bystrici. Prievidza mala len necelých 4400 obyvateľov.

Napriek tomu, že do Handlovej prichádzali pracovať ľudia z rôznych regiónov, napríklad prvé domy v kolónii nazývali liptácke, Nemci tvorili v roku 1930 stále nadpolovičnú väčšinu obyvateľstva. V 19. storočí predstavovali ešte výraznú majoritu. Na život v meste im však zostávalo už iba zhruba 15 rokov.

*Kostol Dobrého pastiera zo Slovenského štátu*

Dôvodom bola druhá svetová vojna. Tú ani zďaleka nereprezentuje len kamenná architektúra Kostola Dobrého pastiera na Hornom konci, ktorý postavili za Slovenského štátu s podporou nemeckého veľvyslanectva. O Handlovú sa bojovalo počas SNP. Nacisti ju obsadili 23. septembra, 3. apríla 1945 sa do mesta dostala Červená armáda. Po nacistických represáliách prišla pomsta. Na hornej Nitre si prenasledovanie Nemcov vyžiadalo 450 obetí.

Nemcov z Handlovej najprv v roku 1944 evakuovali. Tých, čo sa chceli vrátiť, čakali v ich domoch nasťahovaní noví obyvatelia. „Na stanici bol voz a tam vracajúcich sa ľudí zapriahali. Dávali im do úst seno, hnali ich bičom, na plecia im dávali chomúty. Aj starých ľudí,“ hovorí v článku Mira Kerna v Denníku N Hildegarda Rakovská, ktorá mala vtedy 12 rokov.

Veľká časť navrátilcov sa potom ocitla v tábore pri Novákoch, kde Slovenský štát predtým zatváral židovských obyvateľov. Odtiaľ boli definitívne vysťahovaní z Československa. Počas evakuácie v roku 1944 mesto ešte v ranom veku opustila aj Brigitte Irrgang, ktorej otec bol riaditeľom handlovskej školy. Katolícka cirkev ju považuje za mučeníčku, v bývalej NDR sa stala ako 11-ročná obeťou sexuálneho útoku.

Handlová bola ako banícke a robotnícke mesto baštou socializmu. Komunistická strana získala vo voľbách v roku 1946 viac než 60 percent hlasov. Ťažba sa ešte zintenzívnila, a to nielen v Handlovej, ale predovšetkým v celom hornonitrianskom regióne. V 50. rokoch pracovali v handlovskej bani aj pomocné technické prápory, ktoré zvečnila kniha a film Černí baroni.

Mesto sa zmenilo viacerými spôsobmi. Na námestí na úkor starých meštianskych domov vystavali kultúrny dom s hvezdárňou a dnešný mestský úrad. Viac než 200 rodín prišlo v rokoch 1960-61 o domy pri zosuve pôdy v južnej časti mesta, jednej z najväčších pohrôm svojho druhu na území Slovenska.

Od roku 2021 sa už v handlovskej bani neťaží. Spomienkou zostáva architektúra z tohto obdobia vrátane kolónie a Robotníckeho domu a tiež exponáty v značne prestavanom bývalom baníckom hoteli, kde funguje banské múzeum.

Mohlo toho byť ešte viac. Mesto považovalo za jednu zo svojich ikon banský triedič hneď vedľa železničnej stanice. Primátorka Silvia Gruberová o triediči hovorila ešte v roku 2021 ako o jednej z budov, ktoré treba zachovať a sprístupniť.

Hornonitrianske bane však mali svoju predstavu. Tvrdili, že budova má narušenú statiku a mesto napokon súhlasilo s jej zbúraním, hoci napísalo, že tak robí s ľútosťou. Triedič padol v roku 2025. V júli 2026 som pri stanici stále videl tabuľu, kde mesto ikonu propaguje. Banský skanzen nakoniec otvorili na inom mieste v Handlovej.

Dá sa to aj inak. Majiteľ Andrej Jedlovský zrekonštruoval do pôvodnej podoby jeden z historických kamenných domov na výpadovke smerom do Prievidze. Počas Dní európskeho kultúrneho dedičstva sprístupnil záujemcom aj jeho vnútro. Dom nazývaný Franzov bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku podobne ako neskôr ďalší kamenný dom na Pekárskej ulici.

Asi najviac kamenných domov je však v časti Nová Lehota. Keď som sa tadiaľ vracal z výletu, nevidel som nikoho, kto by si ich obzeral. Tak som aspoň niečo chcel o nich napísať. Kým nebude plastových okien ešte viac.

Pramene:

…Vladislav Horváth, Peter Gašpar: Handlová na prahu tisícročia. Lipoprint, Prievidza 2006.
…Miro Kern: Do úst im dávali seno, zapriahali ich do voza – Ako z Handlovej vyhnali Nemcov. Denník N, 2021.
…Soňa Mäkká: Autobus sa nezmestí do tunela, kúpalisko mešká dva roky, cyklotrasy sú neznačené. Handlová zistila, že sa musí zmeniť, ak chce mať turistov. Denník N, 2021
…Pavel Hronček, Ivan Herčko: Ložiská a lokálne výskyty uhlia na Slovensku a ich geologický výskum a prieskum. In: Quaestiones rerum naturalium, 1/2014, Fakulta prírodných vied UMB v Banskej Bystrici 2014.
…handlova.sk
…Od tragického Hladového štrajku v Handlovej uplynulo 100 rokov. TASR / MY Horná Nitra, 2018.
…Peter Wagner: Katastrofálny handlovský zosuv v rokoch 1960-61. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
…Adriana Siváková: Hornonitrianske bane Prievidza 1996 – 2023. HBP Prievidza, 2023.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Handlovej

Zaujímavé články o Handlovej