Bývalý zberný tábor pre židovské obyvateľstvo, dnes múzeum holokaustu. Kasárenská ulica
  • Za Slovenského štátu pri stanici fungoval zberný tábor pre židovské obyvateľstvo, dnes je z neho múzeum holokaustu,
  • centrum za socializmu výrazne prestavali, zachoval sa však mestský dom, pivovar či domy pri cukrovare,
  • židovskú komunitu pripomína cintorín a kúpele mikve, synagógu zbúrali v roku 2002 pre novú telocvičňu.

Sereď bola v minulosti charakteristická svojím vodným hradom, známym cukrovarom, židovskou menšinou a historizujúcim centrom. Súčasné mesto je už typické najmä socialistickou architektúrou. Tá poriadne preorala aj niekdajší stred mesta a príliš veľa pôvodného nezanechala.

Vodný hrad, ktorý bol v 16. storočí protitureckou pevnosťou a neskôr patril Eszterházyovcom, dodnes stojí v parku pri Váhu na kraji mesta. Rozsiahly kaštieľ je poznamenaný najmä klasicistickými úpravami. Dlho chátral.

Z centra mesta zostalo máličko. Rohový mestský dom na Námestí republiky (dnes aj v minulosti slúžil ako mestský úrad) je zrekonštruovaný, v jeho susedstve však stojí veľká socialistická Jednota. Naopak, poschodovú budovu židovskej školy vedľa neho zbúrali v 80. rokoch, podobne ako aj množstvo ďalších výstavných domov patriacich obchodníkom či prvorepublikovým podnikateľom na hlavnej ulici.

Búranie sa úplne nezastavilo ani po nežnej revolúcii. V roku 2002 zrovnali so zemou už síce dosť prestavanú synagógu, ktorá však bola posledná v tejto časti západného Slovenska. Dôvod bol, že mesto potrebovalo novú telocvičňu. Na Kúpeľnom námestí sa zachovali židovské kúpele – mikve zo začiatku 20. storočia, je to malá prízemná budova.

Na hlavnej Štefánikovej ulici sa dá zastaviť pri katolíckom kostole z konca 18. storočia, oproti nemu sa zachovalo niekoľko pôvodných domov nadväzujúcich na mestský úrad. Neďaleko stojí vilka zo začiatku 20. storočia. Spomedzi priemyselných pamiatok prežil pivovar medzi rodinnými domami na Pivovarskej ulici. Na Cukrovarskej ulici stále stojí kolónia poschodových domov pre zamestnancov seredského cukrovaru ešte spred prvej svetovej vojny a vedľa nej je za vysokým múrom rozsiahly židovský cintorín. Spoznať sa dá ľahko podľa Dávidovej hviezdy na bývalej obradnej sieni.

V Seredi bol za Slovenského štátu v kasárňach hneď pri železničnej stanici jeden zo zberných táborov, odkiaľ odvážali židovských obyvateľov do vyhladzovacích táborov. Dnes je tam múzeum.

Po socializme v Seredi zostalo ešte jedno dedičstvo – hromada odpadu po výrobe niklu, ktorá sa dá spozorovať aj z hlavného cestného ťahu z Trnavy do Nitry. Niklová fabrika sa začala rozbiehať na prelome 50. a 60. rokov a po revolúcii skrachovala.

Aj keď je Sereď súčasťou silne maďarského okresu Galanta, v meste žijú takmer samí Slováci. Ako pripomína pamätná tabuľa na železničnej stanici, predkovia niektorých z nich boli maďarskí Slováci a z Maďarska sa prisťahovali po druhej svetovej vojne v rámci výmeny obyvateľstva.

Fotky sú väčšinou z rokov 2010 a 2008.