Radnica. Začiatok 20. storočia. Námestie M.R. Štefánika.
  • Za viaceré historické stavby z 19. storočia vďačia šľachtickej podnikateľskej rodine Stummerovcov,
  • na námestí sa zachovala radnica zo začiatku 20. storočia a barokový kostol,
  • Topoľčany mali významnú židovskú obec, obyvateľov, ktorí prežili holokaust, v roku 1945 napadli ich spoluobčania počas topoľčianskeho pogromu,
  • v dôsledku tejto udalosti v Topoľčanoch potom nežil ani jeden žid.

Topoľčany mali za prvej republiky atmosféru typického malého mestečka s viacerými výstavnými budovami z 19. storočia, ktorého neoddeliteľnou súčasťou bola významná židovská obec. Komunizmus to pri svojich prestavbách z veľkej časti vymazal. Námestie si síce zachovalo štvorcový pôdorys z čias, keď v stredoveku mestečko osídlili nemeckí „hostia“, z polovice ho však tvoria komunistické budovy.

Stredoveké dejiny nemali na súčasnú podobu mesta až taký vplyv. Topoľčany síce boli regionálne centrum, kráľovským mestským výsadám sa však tešili len krátko a potom patrili miestnym zemepánom. Aj kostol na námestí je barokový, hoci zvyšky starých múrov sa v ňom vraj ešte stále nachádzajú. Radnica je ešte novšia, z roku 1911

Za viaceré historické stavby z 19. storočia mesto vďačí šľachtickej podnikateľskej rodine Stummerovcov, ktorí sídlili v neďalekom tovarníckom kaštieli. Patrí medzi ne napríklad nemocnica s historickou vstupnou bránou. Niekoľko poschodových budov z prelomu storočí sa zachovalo aj mimo samotného námestia. Ako príklad sa dá uviesť kráľovský súd, kde dnes sídli Tribečské múzeum, alebo bývalá meštianska škola.

Na prelome 19. a 20. storočia vyrástli v Topoľčanoch viaceré secesné alebo eklektické vily, ktoré ešte stále mestu dodávajú typický charakter. Možno ich vidieť napríklad na Stummerovej ulici či ulici ČSA. Z 19. storočia pochádza i kalvária na okraji Topoľčian. Mestu v týchto časoch pomerne výrazne rástol počet obyvateľov, za prvej republiky ich malo už takmer 10-tisíc a patrilo do prvej tridsiatky miest na Slovensku.

História Topoľčian v posledných dvoch storočiach bola úzkou spätá aj so židovským obyvateľstvom. Za prvej republiky tvorili Židia zhruba štvrtinu obyvateľstva, patrili k najbohatším komunitám na Slovensku. Mali niekoľko synagóg, kúpele, školu a ďalšie inštitúcie vrátane dvoch cintorínov.

Z toho všetkého dnes po búraní historického centra za komunizmu zostala už len jedna synagóga, navyše prestavaná na nepoznanie pre miestnu strednú školu a novší cintorín s tisíckami hrobov na Krušovskej ulici. Treba pripomenúť aj pogrom z roku 1945. Viacero ľudí utrpelo vážne zranenia, niektorí s doživotnými následkami. Aj v dôsledku tejto tragickej udalosti v Topoľčanoch potom nežil ani jeden žid.

Fotky sú z roku 2008.