Turecký dom. 17. storočie. Námestie 1. mája.
  • Bývalé zemepanské mesto, renesančný Turecký dom a synagóga,
  • za Márie Terézie v meste fungovala hospodárska škola Collegium oeconomicum, budovy sa dodnes zachovali.

Senec patrí najmä v lete medzi najviac navštevované mestá Slovenska. Dôvodom nie sú historické pamiatky, ale rekreačný areál Slnečné jazerá či akvapark. Historické jadro veľmi ovplyvnili komunistické prestavby, pomerne veľa hodnotných budov zmizlo aj po revolúcii. Stále však upúta zrekonštruovaný renesančný Turecký dom, synagóga alebo takmer úplne neznáma pamiatka Senca – bývalá kúria, v ktorej v časoch Márie Terézie pôsobila hospodárska škola Collegium oeconomicum.

V stredoveku aj v novoveku patril Senec rôznym šľachtickým rodom, posledným z nich boli Eszterházyovci. Možno povedať, ze Senec bol jedným z typických trhových zemepanských mestečiek, kde sa obchodoval tovar z okolia. Nemeckí kolonisti v stredoveku používali pre Senec pomenovanie Wartberg, koncom Rakúsko-Uhorska a za prvej republiky bol prevažne maďarským mestom. Po druhej svetovej vojne sa pomer národnostných síl výrazne otočil v prospech Slovákov.

Hlavné námestie v strede mesta, Mierové námestie, je typickým príkladom, ako bývalý režim dokázal z veľkej časti zničiť historický charakter mestečka. Časť meštianskych domov ešte stále na námestí stojí, desiatky však boli zbúrané pri výstavbe kultúrneho strediska či obchodného domu. Podobný osud mali aj niektoré domy na Lichnerovej ulici.

Dominatnou námestia je morový stĺp, pranier zo 17. storočia a židovská synagóga. Miestna komunita si ju upravila začiatkom 20. storočia a budova patrí medzi najkrajšie synagógy na západnom Slovensku. Za komunizmu značne schátrala, v ľavej spodnej časti už boli hranaté okná namiesto okrúhlych. Bratislavský kraj sa však pustil do jej rekonštrukcie. Židia mali v Senci pochopiteľne aj svoj židovský cintorín. Nájsť ho a dostať sa naň je celkom oriešok, keďže z ulice nie je vidieť nič iné, len vysoký múr a zamknutú bránu.

Najkrajšou, a zrekonštruovanou pamiatkou Senca je renesančná zemepanská kúria známa ako Turecký dom. Stojí neďaleko hlavného námestia. Vo vnútri je reštaurácia a nedávno tam mesto zriadilo tiež múzeum. Ozdobou budovy je okrúhla nárožná bašta, ktorá prezrádza, že budova mala v časoch tureckých a stavovských vojen aj obrannú funkciu. Opačným smerom sa dá nájsť pôvodne stredoveký kostol sv. Mikuláša, ktorý stojí na malej vyvýšenine neďaleko cintorína. Súčasný vzhľad kostola poznamenali neskoršie prestavby.

Zatiaľ čo Turecký dom na hlavnej dopravnej tepne neprehliadne zrejme ani najmenej všímavý návštevník Senca, úplne iným prípadom sú tereziánske budovy na okraji mesta. V čase mojej návštevy (21.8. 2008) varovná tabuľa Zákaz vstupu s výkričníkom odrádzala turistov čo len sa priblížiť. V Senci za Márie Terézie niečo vyše desať rokov fungovala vyššia hospodárska škola, ktorá mala viac ako regionálny význam.

Ani po revolúcii sa viacerým pamiatkam Senca nedostalo lepšieho osudu ako za komunizmu. V roku 2008 stálo napríklad už len prázdne miesto po poľnohospodárskom ústave z 19. storočia neďaleko železničnej stanice. Kroky turistov od stanice smerujú skôr opačným smerom – na Slnečné jazerá alebo do akvaparku. Vodné plochy vznikali ešte za Uhorska a prvej republiky.

Fotky sú z roku 2008.