- Má najmenej historický vzhľad z oravských miest, časť centra zbúrali počas výstavby Oravskej priehrady,
- súčasťou mesta je Slanický ostrov s kostolom, ktorý slúži ako múzeum a galéria.
Hviezdoslav v Námestove nemá práve šťastný výraz. Socha Fraňa Štefunka na námestí z roku 1959 ho zobrazuje sediaceho, fúzy mu dodávajú prísnosť a obočie má akoby zdvihnuté. Čo sa to tu porobilo? Ký upír to a mlok?
Básnik by určite spoznal Kostol svätého Šimona a Júdu. Budovu Ľudovej banky, ktorú založil jeho známy František Skyčák, ešte počas svojho pôsobenia v meste nezažil, no k starému Námestovu patrí. Dom, kde pôsobil ako právnik, by už Pavol Országh nenašiel. Pripomína ho len pamätná tabuľa vsadená do zateplenej fasády budovy, ktorá ho nahradila. Tabuľu dal vyrobiť Matej Murín z plátenníckej rodiny a je národnou kultúrnou pamiatkou. Nový dom pamiatkou nikdy nebude.
Právničina Hviezdoslava až tak nebavila, hoci sa ňou v Námestove živil 20 rokov. Chcel byť spisovateľom. Čo by napísal o Oravskej priehrade, ktorá pohltila dolnú časť mesta, nevedno. Iná umelkyňa, oravská maliarka Mária Medvecká, priehradu zvečnila na socialistickej desaťkorunáčke a poriadne sa preto natrápila.
Podobne ako český inžinier Alois Kraus, ktorého príbeh zaznamenal Ladislav Mňačko v Oneskorených reportážach. Na priehradu ho zavolali v čase, keď nebolo jasné, či sa ju podarí dokončiť. Miestnym komunistom zrejme ležal v žalúdku. Na slávnostné otvorenie ho už nepozvali.
V Námestove sa však ničilo aj tam, kde priehrada nestojí, a nielen za druhej svetovej vojny, komunizmu, ale aj po revolúcii. Nepredstavujte si to tak, že historické centrum sa začína na brehu priehrady. Niektorí hovoria, že Námestovo ani centrum nemá.
Čo zostalo? Okrem Kostola sv. Šimona a Júdu, kde v 60. rokoch 20. storočia vrah so sekerou zabil troch ľudí, ešte murínovská hrobka na cintoríne. Priťahuje pohľad a akoby symbolicky ukazuje, aký význam malo na Orave plátenníctvo. Web Námestovo a poklady jeho minulosti upozorňuje aj na bývalú sódovkáreň a dom so stĺpmi.
Neďaleko kempingu pri priehrade, kedysi pri ceste do Slanice, stojí židovský cintorín. Poškodili ho vandali, no postaralo sa oň občianske združenie Pamätaj. Časť zaplavila Oravská priehrada, na webe združenia nájdete fotografiu náhrobkov vyčnievajúcich z vody. Neďaleko sa ukrýva drevenica z 19. storočia, kde poskytuje ubytovanie podnikateľ a dizajnér Jakub Ptačin.
No a nakoniec je tu Slanický ostrov, vrchná časť zatopenej oravskej obce, kde sa narodil Anton Bernolák. Oravská galéria využíva bývalý Kostol Povýšenia sv. Kríža ako výstavný priestor a návštevníkov vozí na ostrov vlastnou loďou. Počas našej návštevy sa kostol rekonštruoval, no stále sme si mohli pozrieť zastavenia starej kalvárie, hrobku Klinovských, ľudové náboženské diela z Oravy (niekedy veľmi ľudové) a náhrobky presunuté z cintorína.
Smerom do vody sa pozerá socha Antona Bernoláka z čias prvej republiky, ktorá pôvodne stála v obci. Svoj rodný dom už hľadá zbytočne a v pravej časti má stopy po guľkách ešte z vojny.
Trochu histórie: Obce na Hornej Orave vznikali ako šoltýske. Šoltýs typicky dostal od zemepána práva a povinnosti a mal založiť osadu, ktorá bola spočiatku oslobodená od daní a kde potom pôsobil ako richtár. Námestovo má svoju šoltýsku listinu z roku 1557, oravský zemepán František Turzo ju vydal Ondrejovi Randovi.
Dedina nebola veľká, do roku 1598 pozostávala podľa publikácie Petra Hubu z troch usadlostí a 16 sedliackych chalúp. Do 80. rokov 17. storočia bola evanjelická, mala drevený kostol a neskôr kaplnku, ktorá dnes slúži ako vstupný priestor Kostola sv. Šimona a Júdu.
Rekatolizácia prišla do Námestova aj ďalších oravských obcí po potlačení povstania Gašpara Piku v roku 1672. Tento zeman sa usadil aj v Námestove, obsadil Oravský hrad, no cisárske vojská ho získali späť. Piku a viac než 20 oravských a liptovských richtárov narazili na kôl. Námestovskému evanjelickému farárovi Štefanovi Boczkovi sa podľa webu rímskokatolíckej námestovskej farnosti podarilo utiecť do Sedmohradska.
Námestovo si potom prežilo ešte dve protihabsburské povstania a plienenie litovských vojsk Kazimíra Sapiehu, ktoré Habsburgovcom pomáhali bojovať s kurucmi po tom, čo poľský kráľ Ján Sobieski zachraňoval Viedeň pred Turkami.
Pre oravské plátenníctvo bolo dôležité nasledujúce storočie. V roku 1728 Oravci získali od uhorského snemu výsadu na obchodovanie s plátnom. Námestovo sa stalo jedným z miest výroby. Menilo sa na poddanské mestečko, Mária Terézia mu udelila privilégium štyroch výročných jarmokov a jedného týždenného trhu. Oravské plátno sa postupne dostalo aj do Afriky či na Blízky východ. V roku 1821 si farbiari z Námestova, Bobrova a Slanice založili spoločný cech.
Medzi plátennícke rody patrili okrem už spomínaných Murínovcov aj Bernolákovci z neďalekej Slanice či Skyčákovci z Klina. František Skyčák v Námestove viedol Ľudovú banku, ktorá tam vznikla v roku 1902. Spolu s Andrejom Hlinkom zakladal Slovenskú ľudovú stranu a už za Uhorska dokázal získať mandát v sneme. Staval sa však proti Vojtechovi Tukovi a keď ho Hlinka nepodporil, stiahol sa z verejného života, napísal novinár Jozef Majchrák v časopise .týždeň.
Z poddanských povinností sa Námestovo dokázalo vykúpiť až v roku 1870, teda viac než 20 rokov po zrušení poddanstva v Uhorsku. V nasledujúcom roku sa stalo veľkou obcou. Medzi virilistov, teda ľudí, ktorí mali vďaka vysokým daniam nárok na členstvo v zastupiteľstve, patrili najmä židovskí obchodníci. Námestovo malo synagógu aj rabinát. Synagógu potom poškodili na konci druhej svetovej vojny a nezachovala sa, aj keď sa nachádzala mimo zatopenej časti mesta.
Za prvej republiky už Námestovo plátenníckym mestom nebolo. Elektráreň Hornooravskej priemyselnej spoločnosti priniesla do mesta elektrické osvetlenie, vznikla aj šindliareň a píla. Lokcu prepojila s kysuckou Oščadnicou úzkokoľajná železnica. Samotné Námestovo však železnicu nemalo a ani dodnes nemá, plány prepojiť ho s Trstenou sa neuskutočnili pre prvú svetovú vojnu.
Vznik týchto podnikov sa prelínal so zaostalým poľnohospodárstvom na malých statkoch, ktoré sa drobili dedením, a s vysťahovalectvom. Otvorenie verejnej knižnice, štátnej meštianskej školy alebo ľudovej hospodárskej školy zas našlo svoj protipól v Hlinkovej demonštrácii, na ktorej českí vojaci zastrelili dvoch mužov.
Oravskú priehradu začali stavať ešte za slovenského štátu, veľmi s ňou však nepokročili. Podľa webu oravska-priehrada.sk do roku 1945 presunuli iba 113 rodín, neraz na majetky po židovských obyvateľoch. Na výstavbe sa podieľali aj ľudia z pracovného tábora v Ústí nad Oravou. Ľudí tam zadržiaval slovenský štát a neskôr aj povojnové Československo. Zrušený bol až v roku 1949.
Keď na stavbu prišiel český inžinier Alois Kraus, postaral sa pracovníkom o lepšiu stravu a ubytovanie a začal aj so sokolskými cvičeniami. Upravil technické riešenie priehrady, podľa toho pôvodného by sa ju zrejme nedalo postaviť. Práve on nechal Máriu Medveckú vznikajúcu priehradu maľovať.
Popritom mu niekto poškodil brzdy na aute a rám na motocykli. Zo stavby ho odvolali krátko pred dokončením do Prahy na ministerstvo. Keď v roku 1953 priehradu spúšťali, na slávnosť prišlo 80-tisíc ľudí. Kraus podľa Mňačkovej oneskorenej reportáže medzi pozvanými nebol, pricestoval však sám ako bežný návštevník rýchlikom a lokálkou z Kraľovian.
Za socializmu ešte stále niekedy po uliciach hnali na pašu kravy alebo husi, no mesto sa úplne zmenilo, aj keď v roku 1960 prestalo byť okresným. Rozbehol sa Okresný priemyselný kombinát, ZTS, pobočka púchovskej Makyty a Tesla, neskôr ZVT. Vzniklo panelákové sídlisko Brehy.
Z Oravskej priehrady sa podarilo zachrániť aspoň niečo. Za zachovanie slanického kostola sa prihovárali obyvatelia vysťahovanej obce, ktorí preto písali prezidentovi. Kostol prežil a Oravská galéria ho využila na výstavy. V západnej Európe možno celkom bežné, na Slovensku však dodnes ojedinelé. Stránka venovaná Slanici kritizuje, že v kostole mali radšej ponechať pôvodné maľby, oltár a zariadenie.
Oravská galéria, medzi ktorej zakladateľov patril Medveckej manžel Ctibor Belan a prvým riaditeľom bol český historik Jiří Langer, to vidí tak, že kostol ľudia postupne ničili, čo aj pri svojej návšteve zdokumentovali. Alternatívnymi návrhmi boli múzeum protifašistického odboja alebo koncertná sála. Galéria má dlhodobo veľmi dobrú povesť.
Je to vlastne paradox. Najviac historický charakter z celého Námestova má ostrov na priehrade. Malé miesto, ktoré nemuselo existovať, keby sa ľudia neboli zasadili o jeho uchovanie a vytvorili z neho to, čím je dnes. Aj keď môžu mať o jeho využití rôzne predstavy.
Pramene:
…Peter Huba: Námestovo. Vydavateľ Peter Huba, Námestovo 1992.
…Alexander Balogh: Galéria, ktorá má polstoročie a 30 rokov jednu riaditeľku. Denník N, 2015.
…Melánia Pastvová: Trojnásobná vražda v kostole. Na takú brutalitu sa nedá zabudnúť. MY Orava, 2010.
…Jozef Majchrák: Zabudnutí politici: František Skyčák. .týždeň, 2011.
…Alice Olbichová: Tajný deník stavitele přehrad. Ekonom, 2005.
…zidovskycintorinnamestovo.sk
…Námestovo a poklady jeho minulosti (namestovo.estranky.sk)
…farnostnamestovo.sk
…oravska-priehrada.sk
…slanica.wbl.sk
…zoznam pamiatok PÚ SR
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Námestove
Zaujímavé články o Námestove
- Fotografie z čias socializmu (MY Orava/Sme, 2021)
- O obnove židovského cintorína (MY Orava/Sme, 2013)
- O trojnásobnej vražde v námestovskom kostole (MY Orava/Sme, 2010)
- O Oravskej galérii a Slanickom ostrove (Denník N, 2015)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, farnosti Námestovo, historických pohľadníc a webu Námestovo a poklady jeho minulosti.
