Turčianske Teplice - o mestách.sk

*Modrý kúpeľ a bývalé hotely Grand a Alžbeta*

V centre nájdete kúpeľné budovy z 19. storočia, prvej Československej republiky aj socializmu,
jednou z najznámejších pamiatok je Modrý kúpeľ z 19. storočia,
v Turčianskych Tepliciach sa narodil maliar Mikuláš Galanda, z jeho vily sa stala galéria,
v pričlenenej obci Diviaky sa nachádzajú dva kaštiele.

V Turčianskych Tepliciach sa ľahko hrá s farbami. Modrý kúpeľ z 19. storočia patrí k tomu najkrajšiemu, čo uvidíte. Červeno-biely kúpeľ aj Zelený kúpeľ sú symbolom toho, čo sme už stratili. Podobne ako synagógu či takzvanú Kamenicu.

Zelený je aj historický kúpeľný park. Sochy vytvorené pomocou zelene sú zelené aj v zime, keď je všetko biele, sivé alebo hnedé.

Ak hľadáte ružovú, možno si spomeniete na diela maliara Mikuláša Galandu, napríklad na Ružový akt alebo Ružovú madonu. Galanda sa v meste narodil a v jeho rodnej čierno-bielej vile sa nachádza malá galéria. Pre maliara však jeho detstvo ružové nebolo. Keď ochorel, amputovali mu nohu.

V roku 1922 poznamenal, že zo Štubnianskych Teplíc, z tejto „prekliatej dediny“, túži odísť. Tak aj urobil, žil v Prahe, kratšie v Paríži, a potom v Bratislave, kde mal spoločný ateliér s Ľudovítom Fullom. K slovenskému vidieku, v jeho podaní melancholickému a hranatému, sa neskôr vrátil vo svojej tvorbe. Zomrel však nečakane ako 43-ročný v roku 1938 a jeho manželka ho prežila o 62 rokov.

Žltá je základnou farbou bývalého hotela Alžbeta (neskôr Kollár). Dožlta je ladená aj vežička bývalého sirotinca s kaplnkou z 18. storočia alebo fasáda niekdajšieho učiteľského ústavu zo začiatku 20. storočia schovaného za stromoradím. Do Teplíc ho presťahovali z Kláštora pod Znievom.

Žltý bol aj sáčok chlapca, ktorý pri mojej prvej návšteve sedel opretý o židovský cintorín a vdýchaval jeho obsah.

Trocha histórie: Teplé pramene na tomto území sa spomínali v roku 1281. Od 14. storočia patrili rodine, ktorá sa neskôr začala nazývať Hájskovci, ale čiastočne aj iným majiteľom. Niekedy si dokázali navzájom ničiť, čo postavili. V rokoch 1533 až 1535 sa stali majetkom Kremnice, čo vydržalo až do roku 1949. Kremničania kúpele sprístupnili všetkým vrstvám.

V tomto období ešte veľa nenasvedčovalo tomu, že sa Teplice stanú mestom. Kremničania v závere 16. storočia postavili Kamenný dom inak nazývaný aj Kamenica. Slúžil až do prvej republiky, keď ho nahradil hotel Grand. Na facebookovej stránke Turčianske Teplice na dobových fotografiách by ste našli snímku z jeho búrania.

Murovaných budov však nebolo veľa. Ďalšou sa stal Červeno-biely kúpeľ a v 17. storočí dal vystavať namiesto dreveného hostinca murovanú budovu František Balaša, majiteľ révaiovského panstva. Zelený kúpeľ, predchodca dnešného Modrého kúpeľa, vznikol v 18. storočí.

*Bývalý sirotinec s kaplnkou z 18. storočia*

Ako videl kúpele anglický lekár Edward Browne (1644 – 1708), ktorý ich v 17. storočí navštívil? Teplotu prirovnával ku kráľovským kúpeľom v Anglicku. Z vody cítil síru, videl v nej zelené usadeniny, no pochvaľoval si, že nefarbí kovy tak ako iné kúpeľné vody. Aby si to overil, nechal vo vode celú noc mincu.

Zvyk miestnych v kúpeľoch jesť, popíjať a spať pochváliť nedokázal.

Iný návštevník, tiež lekár, Gustáv Zechenter Laskomerský o dve storočia neskôr napísal, že Teplice neznepokojujú ani ministri, ani bojari, ani veľmoži, ani bankári. Ak sa teda nerátali tí, čo si nechali púšťať žilou do nádobiek tiež nazývaných banky. Lekár bol s liečbou spokojný a vykonal cestu po Slovensku, ktorú opísal v diele Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska.

V rokoch 1880 až 1923 boli Štubnianske Teplice sídlom okresu, hoci napríklad v roku 1910 mali len 288 obyvateľov. Nerátali sa však ešte Diviaky, Turčiansky Michal, Vieska či Dolná Štubňa, ktoré sa súčasťou mesta stali neskôr. Ak by ich počítali, počet obyvateľov by bol vyšší než 2000.

Do kúpeľov sa vtedy už cestovalo ľahšie než za čias Edwarda Brownea. V roku 1872 totiž postavili železničnú trať z Vrútok do Zvolena cez Kremnicu. Trate do Handlovej a Banskej Bystrice pribudli až za prvej republiky, respektíve Slovenského štátu.

*Železničný viadukt Na vode z rokov 1939 až 1940.*

Kde bola železnica, typicky pribúdal aj priemysel. Židovský obchodník Leopold Lichtenstein založil za prvej svetovej vojny medzi Diviakmi a Vieskou parnú pílu. V susedstve dnešnej Galandovej galérie fungovala tlačiareň. V roku 1943 postavil Samuel Bibza továreň na nábytok. Keď sa rodina Bibzovcov po reštitúciách opäť k podniku dostala, vyrábali skladacie drevené autíčka.

Masarykov slovník náučný vydaný v čase prvej republiky píše, že v obci je šesť teplých prameňov, „síce sírnatých, ale nezapáchajúcich“ a lieči sa tam reuma a nervové choroby. Mesto sa začalo meniť už vtedy, namiesto Kamenného domu postavili spomínaný hotel Grand (neskôr Malá Fatra). Ďalší hotel známy z historických pohľadníc niesol názov Šávol (neskôr Vyšehrad).

Za socializmu sa stalo mesto znova okresným, tentoraz medzi rokmi 1949 a 1960. Od roku 1948 sa už volalo Turčianske Teplice a prichádzalo obdobie prestavby. Padol Jozefov dom postavený v 80. rokoch 19. storočia. Podobne ako mnohé iné mestá aj Teplice prišli o synagógu, ktorej zvláštny vzhľad mohol tak trochu pripomínať pravoslávny chrám. K židovskému náboženstvu sa hlásila za prvej Československej republiky zhruba pätina obyvateľov.

V roku 1967 sa komunisti pochválili novostavbou Červeného kúpeľa, ktorá nahradila „doterajší niekoľkostoročný starý bazén“. Mestu niekoľko pamiatok pribudlo, keďže k nemu pričlenili okolité obce. V Diviakoch nájdete dva kaštiele, v Turčianskom Michale zas kostol, ktorý podľa portálu apsida.sk pôvodne postavili za účasti majstrov zo stavebnej huty pri premonštrátskom kláštore v Kláštore pod Znievom.

Vlani, teda v roku 2025, v Turčianskych Tepliciach štatistický úrad zaevidoval 37-tisíc turistov. Bolo to viac než v Martine a približne šesťnásobok počtu obyvateľov mesta, ktoré je od roku 1996 po tretí raz okresné.

Koľko z návštevníkov prišlo za históriou? Presne to, samozrejme, vedieť nemôžem. Keď som však v roku 2026 v slnečnú nedeľu prišiel do Galérie Mikuláša Galandu, nadšene ma privítali ako prvého návštevníka. Prišli aj ďalší, hoci ako prvé sa pýtali na WC.

Pred prahom Galandovho domu som vyrušil mačičky, ktoré tam odpočívali. Boli pestrofarebné.

Pramene:

…www.turciansketeplice.sk
…zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…Edward Browne: A Brief Account Of Some Travels In divers Parts of Europe. London, Tooke, 1685
…Gustáv Zechenter Laskomerský: Z Turčianskych Teplíc do Trenčianska. Zlatý fond SME
…Rok 1967: Nový kúpeľný objekt v Turčianskych Tepliciach. Vtedy.sk
…Turčiansky Michal. Apsida.sk
…Turčianske Teplice na dobových fotografiách/Facebook
…Mária Rošková: Drevené autíčka. Lesník 2015, Lesy SR

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Turčianskych Tepliciach