Pôvodne románska rotunda. Ulica Pod kalváriou.
  • Bývalé kráľovské mesto a jedno z najviac historických miest na západnom Slovensku,
  • v centre stojí najmenej šesť historických kostolov, románska rotunda, meštianske domy a hradby,
  • na námestí je okrem radnice a kláštora aj budova bývalého Katolíckeho kruhu s maľbami Mikoláša Aleša,
  • zachovala sa aj budova Škarniclovej tlačiarne z 18. storočia a mlyn bratov Pilárikovcov.

Skalica patrí k najviac historickým a najatraktívnejším mestám západného Slovenska. Z niekdajšieho kráľovského mesta na Záhorí sa aj vďaka minimálnym zásahom za komunizmu zachovalo rozsiahle historické centrum. Symbolom mesta je pôvodne románska rotunda na kopci, v strede mesta sa dajú objaviť štyri historické kláštory, najmenej šesť kostolov a množstvo meštianskych domov.

Na Námestí slobody vedľa seba stoja bývalý jezuitský kostol a kláštor, barokový dom uhorského generála a spisovateľa Gvadányiho, budova Katolíckeho kruhu zo začiatku 20. storočia s maľbami Mikoláša Aleša či nárožný dom s múzeom. Opomenúť nemožno ani historickú radnicu. Centrum námestia predstavuje farský kostol svätého Michala, na ktorom sa podpísala gotika aj ďalšie štýly.

Najstarším spomedzi skalických kláštorov je františkánsky na Kráľovskej ulici. Vznikol v 15. storočí. Oproti nemu sa dá vidieť prízemná stavba špitálu, ktorý založil v 15. storočí poľský šľachtic Ctibor z Ctiboríc. Ctibor bol jedným z mála feudálnych pánov Skalice. Mesto sa mu podarilo získať do zálohy od kráľa Žigmunda Luxemburského (v Uhorsku vládol v rokoch 1387-1437). Novšie kláštory sú Milosrdných bratov na Potočnej pôvodne zo 17. storočia a už spomínaný jezuitský na námestí z prelomu 17. a 18. storočia. A nakoniec pavlínsky na Potočnej, ten pochádza z 18. storočia.

Ku každému zo štvorice kláštorov patrí i kostol. Zoznam kostolov v centre mesta sa dá ešte doplniť tolerančným chrámom evanjelikov z 18. storočia, ku ktorému pristavali za prvej republiky modernú vežu. K cirkevným pamiatkam patrí aj kalvária z prvej polovice 19. storočia na kopci oproti rotunde a viacero menších kostolíkov a kaplniek. Jedna z nich, zasvätená sv. Anne, stojí na námestí hneď vedľa farského kostola a postavili ju ešte v 14. storočí.

Skalica získala práva slobodného kráľovského mesta v roku 1372 od kráľa Ľudovíta I. Znamenalo to okrem iného, že si mohla, respektíve musela, postaviť hradby. Časť z nich sa zachovala do dnešných čias, hoci mestské brány už neexistujú. Súčasťou opevnenia v stredoveku bola románska rotunda, dnes to už na nej ale nie je vidieť. Veľký význam mala Skalica i neskôr. V roku 1622 tu jezuiti založili gymnázium, kde hrávali aj divadlo. V druhej polovici 18. storočia začala v meste pôsobiť Škarniclova tlačiareň. V 19. a 20. storočí už sila Skalice klesala. Nevyrástlo tu príliš veľa priemyselných podnikov. Za prvej republiky už zostala len jedným z okresných miest, koncom Rakúsko-Uhorska nebola ani tým, keďže sídlo slúžnovského úradu bolo vo vtedy o niečo väčšom Holíči.

Tento vývoj spôsobil, že historické centrum sa v podstate zakonzervovalo v staršej podobe, aj keď sa tam vyskytujú aj pamiatky z 19. a prvej polovice 20. storočia. Okrem Katolíckeho kruhu, ktorý pomáhal založiť politik a žurnalista Pavel Blaho, je to napríklad nemocnica v bývalom kláštore Milosrdných bratov podľa projektu architekta Milana Michala Harminca. V rušných a napätých prvých dňoch Československej republiky v roku 1918 v skalickej radnici sídlila dočasná československá vláda pre Slovensko.

Počtom pamiatok síce Skalica nepredstihuje Bratislavu či Trnavu, zachovanosť centra však v podstate na západnom Slovensku nemá obdobu. K centru mesta patrí viacero ulíc. Okrem centrálneho námestia a hlavnej Štefánikovej či Kráľovskej ulice je to napríklad dlhá Potočná ulica s pavlínskym kostolom a kostolom Milosrdných bratov tiahnuca sa spod rotundy a hradieb cez celý stred mesta.

Rotunda leží na kopci tesne nad historickým centrom. Hneď pod ňou na svahu sa nakláňajú pomerne zachovalé typické pomníky židovského cintorína pôvodne z 18. storočia. Horšie na tom bol pred rokom 2010 druhý skalický židovský cintorín neďaleko svojich evanjelických a katolíckych susedov. Z náhrobkov zostali vtedy v podstate už len torzá a hrozil mu bezprostredný zánik. Medzičasom sa však aj on dočkal obnovy.

Za socializmu v Skalici postavili viacero priemyselných podnikov a nechýbali ani typické sídliská. Prekvapujúco sa však tieto stavby takmer vyhli centru mesta, takže Skalica vyšla z bývalého režimu pomerne nepoznamenaná. Prežili dokonca i celistvé rady prízemných historických domov, ktoré taktiež dotvárajú historickú atmosféru.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Skalici


Zaujímavé články o Skalici


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z rokov 2008, 2010, 2015 a 2018. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, zásad ochrany pamiatkovej zóny, webu Turistickej informačnej kancelárie mesta Skalica, Slovak Jewish Heritage, IAJGS a historických pohľadníc.