Bývalá kláštorná jedáleň zo 17. storočia. Dnes súčasť múzea
  • Patrí medzi najviac historické mestá Trnavského kraja, vplyv na jeho vzhľad mal rod Erdödyovcov, postavili zámok a empírové divadlo a prestavali stredoveký špitál,
  • na námestí okrem kostola sv. Michala nájdete aj historickú budovu radnice či hotela Jeleň,
  • ako múzeum slúži aj bývalý františkánsky kláštor,
  • aj tu za socializmu zbúrali niektoré pamiatky, napríklad synagógu, časť jej vežičky stojí na židovskom cintoríne.

Hlohovec patrí medzi historickejšie mestá Trnavského kraja, hoci nemá také veľké historické jadro ako bývalé kráľovské mestá Trnava alebo Skalica. Okrem veľkého zámku po Erdödyovcoch sa v Hlohovci čiastočne zachovalo centrum s niekoľkými meštianskymi domami na námestí okolo kostola sv. Michala. Medzi zaujímavosti patrí komplex špitála s kostolíkom sv. Ducha, ktorý vznikol ešte v stredoveku, hoci dnes už v Hlohovci stojí jeho novšia verzia z konca 18. storočia. Aj v tomto mestečku však časť pamiatok v centre za bývalého režimu zbúrali.

Pôvodne v stredoveku existovali dva Hlohovce – prvý patril priamo k hradu, druhý založili po vpáde Mongolov v 13. storočí nemeckí kolonisti a dostal meno Freistadt. Tak to aspoň píše hlohovecká legenda – učiteľ, intelektuál a ľavicový burič Arpád Felcán. Obe mestá patrili zemepánom – boli to napríklad Thurzovci, Forgáchovci či Erdödyovci. V 19. storočí už obe mestá existovali spoločne a názov Freistadt alebo poslovenčený Fraštak si udržali až do časov prvej československej republiky. Vtedy však už Nemci tvorili v Hlohovci len nepatrnú menšinu.

Zámok, tak ako vyzerá dnes, postavili niekdajší majitelia panstva Erdödyovci na prelome 18. a 19. storočia na mieste niekdajšieho starého hradu. Za komunizmu bol v týchto barokových priestoroch detský domov a polepšovňa, pamätná tabuľa prezrádza, že tam zadržiavali mladistvých politických väzňov. V dávnejších časoch chátral a bol do neho zakázaný vstup, medzičasom sa však začal rekonštruovať. Zámok stojí v parku na kopci nad mestom a v jeho bezprostrednom okolí sa dá nájsť aj zaujímavé empírové divadlo z roku 1802, ktoré si tiež postavili Erdödyovci. Príjemný je aj samotný park so sochami a zostrihanými kríkmi v šľachtickom štýle.

Centrum Hlohovca je viac zmiešané. V strede námestia stojí gotický kostol sv. Michala, ktorý postavili v 13. storočí a neskôr upravovali. Kaplnka vedľa neho je novšia. Upúta aj hotel Jeleň, ktorého dnešná podoba sa nesie v typickom štýle uhorských mestečiek z konca 19. storočia, samotná budova je však staršia. Meštianskych domov je viacero, synagóga židovskej komunity už na námestí sv. Michala chýba. Stavbu z 19. storočia zbúrali za socializmu, vežička z nej ešte stále stojí na neďalekom židovskom cintoríne.

Ten patrí k najstarším na Slovensku, prvé hroby sú zo 17. storočia a údajne je na ňom pochovaná aj matka alebo stará matka (zdroje sa rozchádzajú) nemeckého básnika Heinricha Heineho. Na cintorín sa dá dostať len po dohode, ale hroby je vidieť z vedľajšieho kresťanského cintorína.

Špitál, ktorý založil v 14. storočí jeden zo šľachtických majiteľov mesta Mikuláš Kont, je už prestavaný do podoby z 18. storočia a zásluhu na tom majú kto iný než Erdödyovci. Vedľa stojaci malý kostolík sv. Ducha je ešte gotický. Zoznam cirkevných pamiatok sa dá doplniť františkánskym kláštorom a kostolom, ktoré boli založené v 15. storočí a neskôr ich zbarokizovali. V kláštore si mesto zriadilo múzeum. Atmosféru Hlohovca dopĺňa viacero meštianskych domov – niektoré sú napríklad na hlavnom ťahu – Ulici SNP, alebo zaujímavý renesančný dom na Podzámskej ulici.

Súčasný Hlohovec väčšina ľudí pozná vďaka výrobe liekov. Predchodca súčasnej fabriky vznikol ešte za Slovenského štátu pod názvom Slovenské alkaloidy. Komunizmus sa na tvári Hlohovca podpísal nielen zásahmi v historickom centre, ale aj výstavbou viacerých sídlisk, jedno je napríklad hneď pod zámkom.

Časť fotiek je z roku 2015, časť z roku 2008.