Drevený evanjelický artikulárny kostol. 18. storočie. Hviezdoslavova ulica.
  • Bývalé kráľovské mesto, ktoré súperilo s Levočou,
  • jedným z majiteľov hradu bola rodina Thökölyovcov, ktorej člen Imrich Thököly vyvolal protihabsburské povstanie,
  • dva zaujímavé evanjelické kostoly, starší drevený artikulárny a novší v orientálnom štýle podľa projektu dánskeho architekta Theophila Hansena,
  • centrum zahŕňa aj radnicu, redutu, budovu evanjelického lýcea a pamiatkovo chránené meštianske domy.

Aj keď možno nie je taký známy ako Bardejov, Banská Štiavnica alebo Levoča, Kežmarok patrí do prvej až druhej desiatky slovenských miest s najväčším počtom pamiatok. Bývalé kráľovské mesto má vo svojom historickom jadre hrad, štyri historické kostoly vrátane unikátneho evanjelického chrámu z dreva a stovky meštianskych domov. Atmosféru centra občas naruší socialistická budova, celkovo sa však vzhľad stredu mesta príliš nezmenil.

Kežmarok bol v stredoveku kráľovským mestom s vlastnou samosprávou. O toto postavenie prišiel v druhej polovici 15. storočia, keď si rod Zápoľských v meste postavil hrad. Ako jednému z mála miest sa však Kežmarku podarilo prestížny štatút v roku 1655 vydobyť znova. Podobne ako ostatné významné mestá tých čias sa Kežmarok rozvíjal vďaka diaľkovému obchodu a remeslám. Počtom cechov sa zaraďoval medzi najvýznamnejšie mestá na dnešnom území Slovenska.

Hrad, ktorý bol pred stáročiami pre Kežmarčanov nenávideným symbolom miestnych zemepánov, dnes slúži ako múzeum. Jeho súčasná podoba je výsledkom prestavby rodiny Thökölyovcov. Najznámejším členom tohto rodu bol vodca neúspešného povstania proti Habsburgovcom Imrich Thököly. V boji za protestantské slobody sa proti viedenským panovníkom neváhal spojiť s Turkami a život dožil v tureckom exile. Až začiatkom 20. storočia jeho pozostatky slávnostne previezli späť práve do Kežmarku. Pochovaný je v novšom z dvojice evanjelických kostolov, o ktorých ešte bude reč.

Z pôvodných troch stredovekých kostolov prežil do dnešných čias jedine kostol sv. Kríža na Kostolnom námestí. Zo zvyšných dvoch zostali len základy, keďže sa pred stáročiami z rôznych dôvodov prestali používať. Pri kostole stojí zvonica, čo je typický úkaz pre Spiš, niečo podobné sa dá vidieť aj v neďalekej Spišskej Belej či Spišskej Sobote. V blízkosti kostola sa nachádzajú historické budovy škôl a fary.

Medzi najhonosnejšie svetské budovy v historickom jadre patrí radnica uprostred trojuholníkovitého Hlavného námestia. Pochádza ešte zo stredoveku, avšak prešla viacerými prestavbami a ešte aj za prvej republiky jej pristavali jedno poschodie. Spomedzi historických domov sa tiež vyníma reduta, pôvodne panský dom Thökölyovcov.

Historické meštianske domy sú väčšinou jednoposchodové, niekedy aj prízemné. Veľká časť z nich má stredoveký pôvod, sú však prestavané v renesančnom slohu a podpísali sa na nich aj neskoršie obdobia, najmä 19. a 20. storočie. Okrem Hlavného námestia centrum tvorí Hradná ulica s barokovým paulínskym kostolom, Ulica MUDr. Alexandra, Hviezdoslavova, Nová a Starý trh. Ten bol v dávnej minulosti pôvodným stredom mesta a nachádzajú sa tam úplne najstaršie domy. Zachovala sa i časť mestských hradieb.

Kežmarok ako typické mesto s prevahou nemeckého obyvateľstva v 16. storočí prijal reformáciu. Za vlády jedného z najtvrdších stúpencov rekatolizácie, Leopolda I. bol potom jedným z mála miest, kde si evanjelici mohli mimo hlavného mestského jadra postaviť takzvaný artikulárny kostol. Pravidlá na výstavbu takýchto chrámov stanovili artikuly Šopronského snemu v roku 1681 mimoriadne prísne – musel byť z dreva a čas na jeho postavenie bol maximálne jeden rok. Obvykle mohli byť takéto kostoly dva v jednej stolici.

Do dnešných čias sa na Slovensku zachovalo len päť takýchto kostolov, v štyroch obciach a v jedinom meste, a to v Kežmarku na Hviezdoslavovej ulici. Artikulárny kostol je zapísaný medzi pamiatkami na zozname UNESCO. Zaujímavý je aj novší evanjelický kostol v orientálnom slohu z konca 19. storočia, ktorý stojí neďaleko od artikulárneho chrámu. Niekomu môže vďaka svojej kupole pripomínať synagógu alebo mešitu, treba však poznamenať, že kežmarskú synagógu zbúrali komunisti kvôli stavbe cesty a mešita na Slovensku nie je ani jedna, keďže islam u nás nepatrí medzi registrované cirkvi.

Evanjelici zanechali aj ďalšiu pamiatku – lýceum z 18. storočia, kde študoval nejeden slovenský, ale i maďarský národný dejateľ. Dodnes sa v ňom zachovala rozsiahla knižnica so 150-tisíc zväzkami. Lýceum fungovalo do polovice 19. storočia, potom sa zmenilo na o niečo menej významné gymnázium. Škola má aj novšiu budovu z 19. storočia.

V 19. a na začiatku 20. storočia Kežmarok postihol osud mnohých predtým významných kráľovských miest. Mesto neležalo na hlavnej košicko-bohumínskej železnici, ale len na bočnej trati z Popradu a počtom obyvateľov ho začali predbiehať iné mestá. Napriek tomu v meste fungovalo viacero priemyselných podnikov. Dodnes stojí stará budova textilky na Michalskej ulici, z 19. až začiatku 20. storočia pochádza i železničná stanica, rozsiahly židovský cintorín a škola neďaleko hradu so zaujímavou prístavbou z roku 1914.

Dnešný Kežmarok ukazuje pohľad na možnosti turistického ruchu, ktoré má vďaka svojim pamiatkam a polohe pod Vysokými Tatrami, ale zároveň trpí ekonomickými problémami svojho regiónu. Okres Kežmarok patrí medzi regióny s najväčším podielom rómskeho etnika na Slovensku.


Čo sa dá navštíviť v Kežmarku


Zaujímavé články o Kežmarku


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2008.