Hevessyho palác a poštový úrad z 19. storočia na Hlavnom námestí.
  • Centrum s budovami z prelomu 19. a 20. storočia ako Hevessyho palác, poštový úrad či hotel Biely kôň,
  • viacero kaštieľov a kúrií v meste aj v častiach Behynce, Starňa a Králik.

Tornaľa patrí k mestám, ktorých historické centrum pochádza z obdobia uhorského hospodárskeho rozmachu na prelome 19. a 20. storočia. V tomto čase vyrástlo takmer celé priestranné námestie a budovy v okolitých uliciach. Predtým sa Tornaľa zaraďovala k menším zemepanským mestečkám. Dodnes to dokumentuje niekoľko kaštieľov a kúrií v meste i v pričlenených okolitých obciach.

Hlavné námestie bolo pôvodne veľkým trhoviskom. V druhej polovici 19. storočia, keď sa Tornaľa stala okresným mestom na novopostavenej železnici z Bánréve do Rožňavy, na ňom začali vyrastať dobové reprezentatívne budovy. Jednou z najväčších je poschodový palác miestneho zemepána Bartolomeja Hevessyho a hneď vedľa neho pošta v dome Júliusa Fischera. Na námestí stojí aj mestský úrad, ten už však postavili za prvej republiky.

Výstavné budovy v secesnom či eklektickom slohu vyrástli aj na priľahlej Mierovej ulici. Patrí medzi ne napríklad banka z konca 19. storočia či hotel, ktorého názov prezrádza podobizeň bieleho koňa na priečelí. V podobnom duchu sú postavené i mnohé prízemné rodinné domy na ďalších uliciach – napríklad Štúrovej, Kollárovej či Daxnerovej. Na Poštovej ulici vyrástla v Masarykových časoch zaujímavá budova okresného úradu, v ktorom dnes sídli škola.

Tornaľa však existovala aj predtým, než dostala svoju súčasnú podobu. Dlhší čas ju ovládal rod Tornallyovcov, ktorých s mestom spája i meno. Kalvínsky kostol má pôvod v 15. storočí, hoci prešiel viacerými prestavbami. Od čias reformácie si ho udržali kalvíni, patrí tak k málu kostolom v slovenských mestách, ktoré sa počas rekatolizácie v 17. a 18. storočia natrvalo nevrátili do rúk katolíckej cirkvi. Katolíci a evanjelici si svoje chrámy postavili až v 30. rokoch za prvej republiky na Námestí SNP.

Po Tornallyovcoch zostala v meste kúria, neskôr sa využívala ako detský domov. Veľký kaštieľ donedávna chátral i v pričlenenej obci Behynce, až kým si ho nezrekonštruovala súkromná firma. Ďalšie bývalé šľachtické sídla stoja v častiach Starňa a Králik.

Súčasťou života v Tornali bola pred deportáciami za druhej svetovej vojny aj židovská komunita. Tvorila asi pätinu obyvateľstva a jej členovia vlastnili viacero kľúčových budov. Pamiatkou na tornaľských židov sú hroby na cintoríne na okraji mesta. Synagógu podobne ako v mnohých iných mestách zbúrali komunisti. Za socializmu v meste postavili textilnú továreň a kúpalisko. Tornaľu však neobišla paneláková výstavba, ktorá, tak ako inde, jej charakter poznačila. Po druhej svetovej vojne Tornali pridelili nový názov Šafárikovo, po revolúcii v roku 1989 sa na rozdiel od iných miest podarilo Tornali vrátiť sa k pôvodnému historickému pomenovaniu.

V Tornali mala tradične prevahu maďarská národnosť, čo v podstate pretrvalo dodnes. Na strednom Slovensku patrí s takmer tromi pätinami k najmaďarskejším mestám. Podiel Rómov sa bez ohľadu na deklarovanú národnosť odhadoval na jednu tretinu.

Fotky sú z roku 2007.