Prešov - o mestách.sk

V 16. a 17. storočí bol jedným z centier evanjelickej vzdelanosti a patril k najvýznamnejším uhorským mestám,
na Hlavnej ulici je viac než stovka zachovaných meštianskych domov, viaceré patria medzi významné renesančné pamiatky,
spolu s Košicami a Bardejovom má Prešov najzachovalejší súbor židovských pamiatok,
kalvária z 18. storočia trochu pripomína Banskú Štiavnicu,
historické budovy Solivaru s múzeom.

Prešov patrí medzi pamiatkovo najhodnotnejšie mestá na Slovensku. Dlhá Hlavná ulica má viac ako stovku prevažne renesančných meštianskych domov, ktoré pamätajú na časy, keď bol v 16. a 17. storočí Prešov centrom evanjelickej vzdelanosti a jedno z najvýznamnejších uhorských miest. Na domáce pomery je Prešov pomerne veľké mesto, takže centrum je rušné a prevažnú väčšinu mesta tvoria sídliská.

Najväčšie mesto Šariša a tretie najväčšie mesto na Slovensku patrilo v stredoveku medzi kráľovské mestá. Nebolo tak závislé od okolitých zemepánov, bohatlo z diaľkového obchodu medzi južnejšími časťami Uhorska a Poľskom a veľkú časť obyvateľstva tvorili remeselníci. Podobne ako v mnohých iných mestách na Slovensku mali v Prešove silné postavenie Nemci.

Prešov bol dôležitý v čase, keď uhorský trón získali Habsburgovci a juh krajiny vrátane väčšiny dnešného územia Maďarska obsadili Turci. Vďačil za to rozvíjajúcemu sa obchodu, kľúčovým faktorom však bolo aj prijatie reformácie, ktorá sa rozšírila po celej krajine a Prešov bol jedným z jej centier. Konali sa tam významné synody a prišli viacerí učenci vrátane Jána Amosa Komenského.

Koniec tohto pozitívneho obdobia nastal s potlačením protihabsburského povstania Imricha Thökölyho, ku ktorému sa mesto pridalo. Generál Antonio Caraffa v službách Habsburgovcov nechal z pomsty v meste v roku 1687 popraviť, rozštvrtiť či vyvesiť 24 mešťanov a šľachticov. Definitívny záver slávy nastal po neúspešnom povstaní Františka II. Rákocziho začiatkom 18. storočia, počas ktorého Prešov postihol v roku 1710 mor. Z pôvodného počtu viac ako 5000 obyvateľov prežilo zhruba 3000.

Hlavná ulica má pôvodný šošovkovitý tvar, na jej koncoch boli až do 18. storočia mestské brány. Dnes sa ich poloha dá už len predstaviť podľa zoradenia domov. Meštianske domy sú zväčša pôvodne stredoveké, ale prestavané v renesančnom slohu alebo na prelome 19. a 20. storočia. Ich fasády, niekedy s bohato zdobenými typicky renesančnými atikami (rímsami), patria medzi najkrajšie na Slovensku.

V strede Hlavnej ulice stojí gotický chrám sv. Mikuláša s vysokou vežou, o ktorej miestna kapela Komajota zaspievala, že kreslí prstom na nebo. Je to jedna z mála úplne pôvodných stredovekých pamiatok. S vežou chrámu trochu kontrastuje pamätník sovietskej armády s kladivom a kosákom. Obe stavby si mnohí návštevníci radi ako kuriozitu fotia naraz. Pamätník červenoarmejcov je jednou z mála stôp bývalého režimu na Hlavnej ulici, socializmus sa tam až tak neprejavil.

Ďalšou dôležitou budovou uprostred Hlavnej ulice je evanjelické kolégium zo 60. rokov 17. storočia. Táto evanjelická vysoká škola mala v čase svojho vzniku ambície byť protiváhou katolíckej univerzity v Trnave. Osud jej však doprial iba niekoľko rokov. Za účasť Prešova v Thökölyho povstaní boli všetky kostoly i škola evanjelikom odňaté, čo znamenalo zánik kolégia.

Reformácia bola pritom rozšírená v Prešove natoľko, že protestantom patril nielen dóm, ale si postavili ešte aj ďalší kostol pre maďarsky hovoriacich veriacich, tiež na námestí. Po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. (1780-90) si tento kostol kúpili späť a tak sa tento chrám zaradil k malému počtu evanjelických kostolov, ktoré vznikli ešte pred jozefínskou érou.

Zvlášť hodnotnou ukážkou renesančnej architektúry v radovej zástavbe námestia je palác Rákocziovcov, teda rodiny sedmohradských kniežat, z ktorých sa regrutovali aj vodcovia veľkých protihabsburských povstaní Juraj a František Rákoczi. V súčasnosti priestory paláca využíva krajské múzeum. Radnica má ešte gotické charakteristiky, prejavuje sa to najmä na k nej napojenej Caraffovej väznici, v ktorej však tento vojenský veliteľ podľa viacerých historikov nikdy svoje obete neväznil. Hostinec Čierny orol je novoklasicistickou stavbou, aj keď so starším jadrom. Jednou z mála barokových pamiatok je palác Klobušických.

Pri výpočte pamiatok Hlavnej ulici sa nedá opomenúť ani komplex budov gréckokatolíckeho biskupstva s kostolom na jej južnom okraji. Súčasnú podobu biskupský palác získal v 19. storočí, keď ho prestavali z pôvodného kláštora rádu minoritov.

Vo vnútri dnes už z veľkej časti nezachovaných hradieb sa nachádzalo aj niekoľko ďalších uličiek. Stáročné meštianske domy stoja na Slovenskej ulici, mieste, kde v ranom stredoveku stála slovanská osada, ktorá neskôr zrástla s Prešovom. Najvýraznejšou budovou je župný dom z 18. storočia. Prešov bol centrom Šarišskej stolice a neskôr župy, čo si udržal až do 20. storočia. Na neďalekom Františkánskom námestí stojí františkánsky kláštor a typický barokový dvojvežový kostol podľa vzoru rímskeho Il Gesu.

Z východnej strany vedie rovnobežne s Hlavnou ulicou Jarková ulica. Domy tam boli väčšinou už prestavané v 19. storočí, zo starších pamiatok sa dá spomenúť palác Pulských z 18. storočia. Jarkovú ulicu križuje krátka Floriánova ulica s prestavanou bočnou hradobnou bránou. V tejto časti mesta sa dodnes zachovalo židovské suburbium,. Na malej Suchomlynskej uličke prežila budova starého niekoľkostoročného mlynu a neďaleko stojí prestavaná budova stredovekej vodárne Kumšt.

V 18. a 19. storočí sa Prešov síce spamätal z pohrôm, jeho význam sa však prepadol a stal sa len jedným z regionálnych centier. Podobne ako mnoho iných miest na Slovensku ho úplne neobišla modernizácia koncom 19. a začiatkom 20. storočia, avšak aj tu sa mnohým mestám na Slovensku darilo lepšie. Hlavná dopravná železničná tepna z Košíc cez Žilinu do Bohumína v roku 1870 Prešov obišla a v meste boli len menšie priemyselné podniky. Väčšie pracovali skôr v jeho okolí – solivar v dnešnej rovnomennej mestskej časti a mlyn vo Veľkom Šariši. Napriek tomu sa mnohé budovy vynovili, mesto sa elektrifikovalo (časť historickej elektrárne dodnes existuje na Okružnej ulici). V meste fungovalo viacero škôl – doposiaľ stoja budovy učiteľského ústavu a katolíckej školy na Konštantínovej, ako aj gymnázia na Kmeťovom stromoradí, všetky z tohto obdobia.

S 19. storočím sa spája aj rozšírenie židovskej komunity. Z hľadiska židovských pamiatok patrí Prešov k najdôležitejším slovenským mestám. Dodnes prežili tri synagógy, jedna malá modlitebňa a štyri židovské cintoríny, keď počítame aj ten v mestskej časti Solivar.

Židovské pamiatky sú nakoncentrované na dvoch miestach. Na Okružnej ulici stojí ortodoxná synagóga z 19. storočia s pôvodným interiérom. Na prelome 80. a 90. rokov sa ju snažila získať a po kusoch previezť do Spojených štátov židovská komunita z Los Angeles. V súčasnosti je v nej židovské múzeum. Hneď vedľa nej sa nachádza novšia funkcionalistická synagóga z prvej republiky, ktorá slúžila konzervatívnym chasidským židom. Okrem toho v malom nenápadnom dome na Jarkovej bola tajná židovská modlitebňa ešte v čase, keď Židia nemohli v Prešove bývať. Dve významné budovy mali Židia i na opačnej strane centra na Konštantínovej – neologickú synagógu a školu z 19. storočia. Synagóga je dnes bez vežičiek a nešetrne prestavaná.

Veľký židovský cintorín sa zachoval na Krátkej ulici v širšom centre neďaleko ostatných cintorínov, ďalšie dva ležia na kopci nad sídliskom v západnej časti mesta. Oba sú starostlivo uzamknuté a nedajú sa dobre vidieť ani z ulice, hoci možno by ste rozoznali veľký obelisk podnikateľskej rodiny Holländerovcov na jednom z nich. V Solivare je len niekoľko hrobov na okraji klasického cintorína.

Tak, ako bola prešovská Hlavná ulica svedkom dôležitých dejinných udalostí celoslovenského významu za Rakúsko-Uhorska, historické chvíle zažila aj po prvej svetovej vojne. Pri dóme zastrelili tesne po skončení vojny po nepokojoch v meste 41 vojakov, ktorí sa predtým podieľali na rabovačkách. Stalo sa to ešte skôr než Prešov obsadila československá armáda, čo sa jej podarilo až na prelome rokov 1918 a 1919.

Prešov si predtým za hlavné mesto zvolila koncom roku 1918 na Maďarsko orientovaná Slovenská ľudová republika vedená Viktorom Dvorčákom. Tento muž bol tiež obhajcom ideológie samostatného východoslovenského národa s vlastným jazykom. Po boľševickej revolúcii v Maďarsku a vpáde maďarskej Červenej armády na Slovensko v júni 1919 zas z balkóna radnice vyhlasovali Slovenskú republiku rád.

Masarykove časy do Prešova priniesli viacero nových stavieb. Okrem obytných domov je potrebné spomenúť najmä secesnú budovu Americko-slovenskej banky na okraji Hlavnej a Levočskej ulice. Zároveň bola prvá republika posledným obdobím, keď ešte Prešov zostával mnohonárodnostným mestom – malú časť obyvateľov aj za prvej republiky tvorili Maďari a význam mala židovská komunita. Okrem toho Prešov bol, a to platí dodnes, centrom rusínskej kultúry. V 19. storočí na biskupskom úrade pôsobil rusínsky obrodenec Alexander Duchnovič, jeho meno nesie dodnes jedno z divadiel. Na začiatku prvej republiky zas Karpatoruská rada váhala, do akej miery sa prikloniť k novému štátu a či by nebolo lepšie samostatnej Podkarpatskej Rusi. Celkovo však Rusíni predstavovali v Prešove len zlomok obyvateľstva.

Socialistický režim sa až tak nedotkol historického centra, zásahy však urobil na jeho okraji. Budova Tesca či Divadlo Jonáša Záborského (dostavané v roku 1990) vznikali na troskách historických budov na Námestí Legionárov, v okolí centra vyrástli viaceré sídliská. Veľmi socialisticky pôsobí okolie železničnej stanice s priemyselnými závodmi južne od centra, ale aj na opačnom konci Hlavnej ulice časy červenej hviezdy nezameniteľne pripomínajú budovy na Námestí mieru.

Spomedzi historických stavieb mimo jadra treba ešte spomenúť komplex kalvárie z 18. storočia. Niektorým ľuďom môže pripomínať kalváriu v Banskej Štiavnici, s ktorou sa neraz prešovská kalvária porovnáva. Okrem toho k Prešovu patrí mestská časť Solivar s viac ako desiatkou budov tohto podniku, pochádzajúcich ešte z 17. a 18. storočia. V časti Nižná Šebastová sa zas zachoval kláštor a kaštieľ.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Prešove