Komplex napoleonských kúpeľov. 19. storočie. Kúpeľný ostrov.
  • Veľká časť historických kúpeľných domov, hotelov či viliek pochádza z 19. a prvej polovice 20. storočia, keď v kúpeľoch pôsobila rodina Winterovcov,
  • pôvodné Piešťany s kostolom sv. Štefana z 19. storočia sú dnes tichou štvrťou a od kúpeľov sú vzdialené,
  • priemyselné pamiatky reprezentuje elektráreň neďaleko železničnej stanice a mlyn.

Piešťany sú najväčšie a najviac navštevované slovenské kúpeľné mesto. V centre a na Kúpeľnom ostrove stoja desiatky historických kúpeľných domov, hotelov, viliek či iných historických budov. Veľká časť z nich pochádza z konca 19. a prvej polovice 20. storočia, keď mala kúpele v prenájme spoločnosť Alexandra Wintera a jeho synov.

Liečivé účinky termálnej vody pri Piešťanoch boli známe ešte v stredoveku, trochu podnikateľskej iniciatívy im však dali až začiatkom 19. storočia Erdödyovci. Z ich obdobia pochádza napríklad komplex kúpeľných budov s názvom Napoleon, ktorý začali stavať v 20. rokoch 19. storočia a dnešnú podobu dostal v rokoch 1861-2. Ich dielom je aj bývalý panský hostinec na Winterovej ulici.

Ešte výraznejší rozmach zažili Piešťany po tom, čo si kúpele v roku 1889 prenajala podnikateľská rodina Winterovcov. Najznámejšie budovy ako hotel Thermia Palace, kúpeľný dom Irma, Kúpeľná dvorana, bývalý hotel Grand Royal (neskôr Slovan), ale aj celé ulice v centre mesta vyrástli práve v tomto období. Honosný hotel Thermia Palace z roku 1912 na ostrove si obľúbil napríklad bulharský cár Ferdinand I. Mnoho budov v centre mesta vyrástlo v secesnom štýle, príkladom je poschodový dom nazývaný Zelený strom, v ktorom Winterovci bývali. Ulica, na ktorej stojí, je pomenovaná práve po Winterovi a z veľkej časti je zastavaná historickými budovami.

Winterovci držali kúpele aj za prvej Československej republiky. Vtedy už boli Piešťany pomerne veľké mesto (aj keď oficiálne boli len obcou), mali takmer 10-tisíc obyvateľov a viac ako dvakrát toľko kúpeľných hostí. Mnohí prichádzali z exotických krajín, napríklad z Indie či Orientu. Už pred druhou svetovou vojnou v Piešťanoch fungovalo letisko, železnicu medzi Bratislavou a Žilinou postavili ešte polstoročie predtým. Viacero hotelov vo funkcionalistickom štýle vyrástlo v 20. či 30. rokoch, za prvej republiky postavili i jeden zo symbolov Piešťan – Kolonádový most cez Váh medzi centrom a ostrovom, na ktorom turisti radi kŕmia čajky. Keďže ho Nemci za druhej svetovej vojny vyhodili do vzduchu, za socializmu ho museli stavať znova. Socha Barlolamača stojaca pred mostom je z roku 1934.

Ani pred druhou svetovou vojnou neboli Piešťany čisto kúpeľným mestom, ale mali aj svoj priemysel. Dodnes sa zachovala budova dieselovej elektrárne neďaleko stanice či stále fungujúci mlyn z čias prvej svetovej vojny. V Piešťanoch nechýbala židovská komunita, zostali po nej dva cintoríny. Obdobie Winterovcov sa skončilo za Slovenského štátu – kúpele boli vyvlastnené a Ľudovíta Wintera pre jeho židovský pôvod uväznili v Terezíne.

Pôvodné Piešťany boli a sú od dnešného kúpeľného centra mesta pomerne vzdialené. V stredoveku patrili miestnym zemepánom, napríklad Mikulášovi Kontovi, Thurzovcom alebo Forgáčovcom, Erdödyovci ich získali rovnako ako Hlohovec v roku 1720. Dnes je to tichá a pokojná časť mesta s rodinnými domami a turisti tam príliš nechodia. Medzi pamiatky sa dá zaradiť katolícky kostol sv. Štefana z rokov 1831-2, ktorý stojí na mieste pôvodného chrámu, na Detvianskej ulici sa zachovali múry kláštora johanitov.

Fotky sú z roku 2008 a 2019.