Kostol svätého Jakuba z 18. storočia.
  • Zbrojárska výroba sa začala rozbiehať za prvej Československej republiky,
  • staršími pamiatkami sú barokový kaštieľ a kostol, prevažujú však socialistické budovy,
  • zaujímavosťou je aj secesná vila staviteľa Reima a domy na ulici Nad Zábrehom.

Veľa ľudí pozná Dubnicu ako priemyselné mesto, ktorého výzor silne poznačil bývalý režim. Tvrdá prevaha panelákov, veľké strojárne a takmer neexistujúce centrum mesta tento názor čiastočne potvrdzuje. Staršie časy ale predsa len pripomína veľký kaštieľ a kostol, obe sa dajú nájsť na kraji mesta mierne bokom od hlavnej cesty z Trenčína do Ilavy.

Do čias, keď sa v nej za prvej Československej republiky začala rozbiehať zbrojárska výroba, bola Dubnica malým mestečkom pripomínajúcim skôr dedinu. Od 15. storočia patrila k trenčianskemu panstvu, šľachtická rodina Ilesházyovcov postavila v Dubnici v 17. storočí veľký barokový kaštieľ. Vo vnútri je dnes múzeum.

Oproti kaštieľu stojí barokový kostol. V Dubnici ako farári pôsobili viaceré známe osobnosti slovenskej histórie, Ján Baltazár Magin tam napísal v 18. storočí svoju Apológiu. Na okraji veľkého parku pomenovanom práve po Maginovi sa dá zbadať malý renesančný kaštieľ, v čase mojej návštevy v ňom bol penzión a reštaurácia.

Ešte pred rozbehnutím zbrojovky bola Dubnica menšia alebo približne rovnaká ako susedná Ilava, dnes má niekoľkonásobne viac obyvateľov. Pôvodné Škodove závody začali stavať za prvej republiky, nakoniec však poslúžili najmä nacistickému Nemecku, pre ktoré vyrábala fabrika zbrane po vyhlásení Slovenského štátu.

Nacizmus sa prejavil v meste aj inak. V Dubnici založili zaisťovací tábor pre Rómov, kde vypukol škvrnitý týfus. Následne Nemci vo februári 1945 v areáli zbrojovky zmasakrovali 26 ľudí, ktorým sľubovali, že ich idú odviezť do nemocnice.

Za komunizmu zbrojovku výrazne rozšírili, padla jej napríklad za obeť celá obec Lieskovec, ktorú vysťahovali a zostal po nej cintorín. Zároveň v 70. a 80. rokoch zrovnali so zemou množstvo rodinných domov v centre mesta a na ich mieste vyrástli paneláky pre pribúdajúcich zamestnancov závodov. V 80. rokoch už patrila dubnická ZŤS medzi najväčšie zbrojárske podniky vtedajšej ČSSR.

Medzi zaujímavosti Dubnice sa dajú zaradiť aj rodinné domy na ulici Nad Zábrehom neďaleko parku. Hovorí sa, že ich postavili Nemci za druhej svetovej vojny, pôsobia dosť neobvykle. V inej časti mesta na Partizánskej sa zas nachádza secesná vila staviteľa Reima. Málokto vie, že chatová oblasť nad Dubnicou ukrýva aj malý židovský cintorín.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Dubnici nad Váhom


Zaujímavé články o Dubnici nad Váhom


Fotogaléria

Väčšina fotiek je z roku 2007. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, registra architektúry, webovej stránky mesta a IAJGS.