Bývalá škola, v súčasnosti Múzeum J.M. Petzvala. 17. storočie. Petzvalova ulica.
  • Historické mestečko, ktoré bolo viac než 300 rokov v poľskom zálohu,
  • ešte za prvej Československej republiky tvorili zhruba polovicu obyvateľov Nemci,
  • v bývalej škole sa nachádza múzeum fyzika a optika Jozefa Maximiliána Petzvala,
  • v kaštieli v časti Strážky žil maliar Ladislav Mednyánszky, dnes slúži ako galéria.

Spišská Belá je jedným z historických mestečiek na Spiši, ktoré boli ešte pred vojnou charakteristické silnou nemeckou menšinou. Historické jadro zahŕňa niekoľko ulíc s meštianskymi domami, stredoveký katolícky kostol a tolerančný chrám evanjelikov. Historická je aj časť Strážky s renesančným kaštieľom.

V stredoveku sa Spišská Belá zaraďovala medzi mestá s výsadami a samosprávou. Nepatrila síce medzi slobodné kráľovské mestá, nebola však závislá ani od okolitých zemepánov. V roku 1412 sa stala jedným zo 16 spišských miest, ktoré kráľ Žigmund Luxemburský dal do zálohu Poľsku. Až do roku 1772, keď sa Márii Terézii podarilo mestá získať späť, patrila teda dvom krajinám – Uhorsku i Poľsku. Niekedy z toho mali spišské mestá výhody v podobe privilégií od dvoch kráľov, inokedy sa však stávali obeťou vnútropolitických sporov v jednej aj druhej krajine zároveň.

Najstaršou pamiatkou mesta je stredoveký kostol Antona Pustovníka. Pred ním stojí renesančná zvonica, aké je možné vidieť i v ďalších spišských mestách, najbližšie sa stačí pozrieť do časti Strážky. Za reformácie kostol patril evanjelikom, katolíci ho získali späť až v 17. storočí. Veľká časť obyvateľstva zostala evanjelická aj v neskorších obdobiach, Nemci boli protestanti takmer všetci. Evanjelický kostol pochádza z 18. storočia a ako mnoho ďalších stavieb vznikol po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. Ten umožnil evanjelikom po niekoľkých desaťročiach neslobody znovu stavať kostoly, aj keď s určitými obmedzeniami.

Medzi meštianskymi domami vyniká zrekonštruovaná renesančná budova bývalej školy na Petzvalovej ulici, kde si našlo miesto múzeum rodáka, fyzika a optika Jozefa Maximiliána Petzvala (1807-1891). V inom dome opodiaľ sa zas nachádza múzeum prírodovedca Michala Greisigera. Rozmerná renesančná fara pochádza zo 16. storočia. Zaujímavá je i budova mestského úradu, ktorá však za bývalého režimu prišla o originálnu strechu. V centre sa dá nájsť aj tabaková továreň z 19. storočia.

Nemci tvorili takmer polovicu obyvateľstva Spišskej Belej ešte i za prvej republiky. Po vojne ich postihol podobný osud ako ostatných karpatských Nemcov. Ustupujúce nacistické vojská veľkú časť obyvateľov evakuovali a československé orgány im už neumožnili sa do pôvodných domov vrátiť a umiestnili ich do zberných alebo pracovných táborov. Po vydaní Benešových dekrétov museli definitívne odísť do Nemecka.

Časť obyvateľov Spišskej Belej pred vojnou tvorili Židia. Ich synagóga dodnes stojí, aj keď je totálne prestavaná na rodinný dom. Zachovalo sa aj niekoľko pomníkov židovského cintorína v záhrade jedného z domov na okraji mesta.

Za socializmu k Spišskej Belej pričlenili pôvodne samostatnú obec Strážky. Jej renesančný kaštieľ, v ktorom má svoje výstavy Slovenská národná galéria, patrí medzi najkrajšie na Spiši. Podobne ako v Belej uprostred obce stojí gotický kostol a pred ním typická zvonica.

Fotky sú z roku 2008.