- Od stredoveku boli sídlom šľachtickej rodiny Drugethovcov, z ich kaštieľa je dnes múzeum,
- židia tvorili v minulosti tretinu obyvateľov, no ich synagógy zbúrali za komunizmu, zachoval sa ešte veľký židovský cintorín,
- v centre sú tri historické kostoly a kalvária.
Kedysi sídlo jednej z najmocnejších šľachtických rodín v Uhorsku – Drugethovcov a mesto, kde Židia tvorili zhruba tretinu obyvateľov. Dnes mesto s prevažne socialistickou architektúrou, ktorej muselo ustúpiť takmer všetko staré. Takýto obraz sa naskytne návštevníkovi Humenného. Hlavnými pamiatkami sú kaštieľ, gotický kostol a kláštor, ktoré však susedia so socialistickými budovami.
Humenné bolo v stredoveku zemepanské mestečko. Okrem toho, že bolo sídlom magnátskeho rodu, vzniklo v ňom neskôr viacero remeselníckych cechov. Pôvodné domy na námestí boli z veľkej časti prízemné, čo pretrvalo až do konca Rakúsko-Uhorska. Od 18. storočia, podobne ako do ďalších miest na východe Slovenska, do Humenného prišli početné skupiny Židov z Haliče.
Kaštieľ patrí k najväčším šľachtickým sídlam v regióne. Drugethovci si ho vystavali v 17. storočí. Keď rod vymrel, prešla stavba do rúk ďalších zemepanských rodín a viackrát bol prestavovaný. Dnes v ňom sídli múzeum. Podobne sú využité kaštiele aj v ďalších väčších východoslovenských mestách – Michalovciach a Trebišove.
Rovnako ako obe spomenuté mestá, aj o Humennom platí, že okrem kaštieľa príliš veľa pamiatok 20. storočie neprežilo. Postarali sa o to najmä komunisti pri plošných asanáciách. Humenné bolo ťažko poškodené počas oboch svetových vojen a mnohé staré domy zmizli ešte predtým. Prvú vojnu pripomína aj socha Dobrého vojaka Švejka, ktorého jeho autor Jaroslav Hašek nechal prechádzať na front práve Humenným. Zo židovských pamiatok prežil len cintorín na odľahlej Židovskej hore, ktorý počíta stovky náhrobkov. Obe synagógy zbúrali za socializmu.
Námestie, ktoré zakončuje kaštieľ, tvoria okrem socialistických budov aj staršie stavby z prvej republiky, nájde sa i niekoľko nie príliš nápadných pôvodných meštianskych domov stratených medzi novými budovami.
Humenné bolo v histórii tradične viackultúrnym mestom, čo dnes ukazuje pomerne veľký počet kostolov rôznych vyznaní. Katolíci ako svoj farský kostol využívajú gotický chrám, ktorý bol v stredoveku súčasťou františkánskeho kláštora. Kostol gréckokatolíkov na Lipovej ulici pochádza z 18. storočia, pravoslávna cirkev má moderný chrám. Kalvínsky kostol vystavali v 19. storočí. Kalvínovo učenie sa do Humenného dostalo po prvý raz s Drugethovcami, ktorí sa však neskôr vrátili ku katolíckej viere. Medzi cirkevné pamiatky patrí ešte kalvária z konca 19. storočia, z ktorej je pekný výhľad na mesto.
Za socializmu bolo Humenné jedným z väčších okresných miest, do ktorých sa sústreďoval priemysel, ako napríklad podnik na výrobu textilných vlákien Chemlon, Chemkostav, ale aj potravinárske závody či mäsokombinát. Sovietskym vojakom, ktorí Humenné obsadili ako jedno z prvých miest na Slovensku, vystavali pomník s cintorínom, na ktorom je pochovaných viac ako 170 mužov. V parku neďaleko kaštieľa stojí skanzen.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Humennom
- Vihorlatské múzeum v Humennom (expozície v kaštieli)
- Expozícia ľudovej architektúry a bývania (skanzen)
- Galéria mesta
Zaujímavé články o Humennom
- Ako humenský kalvínsky farár Alexander Brányik zachraňoval zachraňoval židov (Korzár Horný Zemplín/Sme, 2012)
- Ako vznikal zoznam pamätihodností (Korzár Horný Zemplín/Sme 2021)
- O dome so zamurovanými koľajnicami (Korzár Horný Zemplín/Sme 2021)
- O Valaškovskom moste (Korzár Horný Zemplín/Sme 2018)
Fotogaléria
Fotky sú väčšinou z roku 2023. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, mestského zoznamu pamätihodností, webu reformovanej cirkvi, článku denníka Korzár Horný Zemplín a historických pohľadníc.