Kaštieľ. 17. storočie. Námestie slobody.
  • Od stredoveku boli sídlom šľachtickej rodiny Drugethovcov, z ich kaštieľa je dnes múzeum,
  • židia tvorili v minulosti polovicu obyvateľov, no ich synagógy zbúrali za komunizmu, zachoval sa ešte veľký židovský cintorín,
  • v centre sú tri historické kostoly a kalvária.

Kedysi sídlo jednej z najmocnejších šľachtických rodín v Uhorsku – Drugethovcov a mesto, kde Židia tvorili takmer polovicu obyvateľov. Dnes mesto s prevažne socialistickou architektúrou, ktorej muselo ustúpiť takmer všetko staré. Takýto obraz sa naskytne návštevníkovi Humenného. Hlavnými pamiatkami sú drugethovský kaštieľ, gotický kostol a kláštor, ktoré však susedia so socialistickými budovami.

Humenné bolo v stredoveku typické zemepanské mestečko, ktoré napriek tomu, že sa stalo domovom magnátskeho rodu, nezaznamenalo príliš veľký rozvoj. Nebolo však ani úplne bezvýznamné, keďže v Humennom vzniklo viacero remeselníckych cechov. Pôvodné domy na námestí boli väčšinou prízemné, čo pretrvalo až do konca Rakúsko-Uhorska. Od 18. storočia, podobne ako do ďalších miest na východe Slovenska, do Humenného prišli početné skupiny Židov z Haliče.

Kaštieľ patrí k najväčším šľachtickým sídlam v regióne. Drugethovci si ho vystavali v 17. storočí. Keď rod vymrel, prešla stavba do rúk ďalších zemepanských rodín a viackrát bol prestavovaný. Dnes v ňom sídli múzeum. Podobne sú využité kaštiele aj v ďalších väčších východoslovenských mestách – Michalovciach a Trebišove.

Rovnako ako obe spomenuté mestá, aj o Humennom platí, že okrem kaštieľa príliš veľa pamiatok 20. storočie neprežilo. Postarali sa o to najmä komunisti pri plošných asanáciách. Humenné bolo ťažko poškodené počas oboch svetových vojen a mnohé staré domy zmizli ešte predtým. Prvú vojnu pripomína aj socha Dobrého vojaka Švejka, ktorého jeho autor Jaroslav Hašek nechal prechádzať na front práve Humenným. Zo židovských pamiatok prežil len cintorín na odľahlej Židovskej hore, ktorý počíta stovky až tisícky náhrobkov. Obe synagógy zbúrali za socializmu.

Námestie, ktoré zakončuje kaštieľ, tvoria okrem socialistických budov aj staršie stavby z prvej republiky, nájde sa i niekoľko nie príliš nápadných pôvodných meštianskych domov stratených medzi novými budovami.

Humenné bolo v histórii tradične viackultúrnym mestom, čo dnes ukazuje pomerne veľký počet kostolov rôznych vyznaní. Katolíci ako svoj farský kostol využívajú gotický chrám, ktorý bol v stredoveku súčasťou františkánskeho kláštora. Kostol grékokatolíkov na Lipovej ulici pochádza z 18. storočia, pravoslávna cirkev má moderný chrám. Kalvínsky kostol vystavali v 19. storočí. Kalvínovo učenie sa do Humenného dostalo po prvý raz s Drugethovcami, ktorí sa však neskôr vrátili ku katolíckej viere. Medzi cirkevné pamiatky patrí ešte kalvária z konca 19. storočia, z ktorej je pekný výhľad na mesto.

Za socializmu bolo Humenné jedným z väčších okresných miest, do ktorých sa sústreďoval priemysel, ako napríklad podnik na výrobu textilných vlákien Chemlon, Chemkostav, ale aj potravinárske závody či mäsokombinát. Sovietskym vojakom, ktorí Humenné obsadili ako jedno z prvých miest na Slovensku, vystavali monumentálny pomník s cintorínom, na ktorom je pochovaných viac ako 170 mužov. V parku neďaleko kaštieľa stojí skanzen.

Fotky sú z roku 2008.