Námestie slobody s dvomi kostolmi a zvonicou v Sabinove
  • Bývalé slobodné kráľovské mesto, s Košicami, Prešovom, Bardejovom a Levočou vytvoril zoskupenie nazvané Pentapolitana,
  • Na námestí stoja pôvodné meštianske domy a bývalé evanjelické lýceum, neskôr piaristické gymnázium,
  • zachovala sa aj časť opevnenia,
  • v Sabinove nakrúcali oscarový film Obchod na korze, pôvodnú budovu však už zbúrali.

Najhistorickejšími mestami Šariša sú Prešov a Bardejov, hneď za nimi však nasleduje Sabinov. V stredoveku bol kráľovským mestom. Námestie, hoci susedí s panelákmi, má desiatky renesančných meštianskych domov a uprostred stojí gotický kostol, zvonica a budova niekdajšieho evanjelického lýcea, ktoré sa neskôr stalo piaristickým gymnáziom. Tabuľa na jednej z budov pripomína nakrúcanie oscarového filmu Obchod na korze.

Mestské výsady dostali nemeckí hostia v Sabinove ešte za posledného kráľa z uhorského rodu Arpádovcov, Ondreja III. Stalo sa tak v roku 1299 a odvtedy formálne neboli podriadení okolitým zemepánom, aj keď v skutočnosti museli so svojimi šľachtickými susedmi bojovať o dodržiavanie privilégií. Na kráľovské mesto, ktoré malo v stredoveku najslobodnejšie postavenie, postúpilo v 15. storočí. Spolu s Košicami, Prešovom, Bardejovom a Levočou vytvoril záujmové zoskupenie zvané Pentapolitana, v klube však bol čo sa týka významu, bohatstva či veľkosti na poslednom mieste.

Ako kráľovské mesto aj Sabinov obklopovalo stredoveké opevnenie, z ktorého sa do súčasnosti zachovalo niekoľko múrov a bášt. Námestie má šošovkovitý tvar, väčšina meštianskych domov dodnes stojí, hoci niektoré za komunizmu zbúrali. V radovej zástavbe sa nachádza radnica z prelomu 19. a 20. storočia v neoslohovom štýle. Pri veľkom gotickom kostole sa vyskytuje ešte aj menší kostolík, pôvodne patril k cintorínu, ktorý bol podobne ako aj v iných stredovekých mestách v blízkosti chrámu. Až od čias osvietenstva sa cintoríny presúvali viac na okraje miest.

Bývalé evanjelické lýceum, neskôr piaristické gymnázium

Budova evanjelického lýcea na námestí bola neskôr prestavaná na piaristické gymnázium. Dokladá to typický vývoj náboženských rozporov na území Slovenska v 16. až 18. storočí. Sabinov sa so svojím z veľkej časti nemeckým meštianstvom pridal k Lutherovmu učeniu v 16. storočí a aj kostol na námestí sa stal protestantským. V tomto období vzniklo aj lýceum. Neskôr vládnuci Habsburgovci kostol evanjelikom zobrali a v 18. storočí si budovu lýcea mohli upraviť piaristi na svoje gymnázium, ktoré malo nahradiť protestantskú školu.

Koniec 17. storočia a 18. storočie boli obdobím najsilnejšej náboženskej neslobody, evanjelici mohli mať maximálne drevené kostoly na okraji mesta a murované si postavili až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. V Sabinove si nemeckí a slovenskí evanjelici si postavili takmer navlas rovnaké kostoly hneď vedľa seba. K historickým stavbám sa zaraďuje aj gréckokatolícky kostol zo začiatku 20. storočia na kraji centra mesta. Kedysi pestrý náboženský obraz mesta ešte dopĺňa židovský cintorín.

Sabinov patrí k tým mestám, ktoré si svoj význam nedokázali udržať. Mesto poškodili stavovské povstania v 17. a začiatkom 18. storočia, v modernejšej dobe od polovice 19. storočia zas nedokázal pritiahnuť významnejší priemyselný podnik. Z bývalého kráľovského mesta tak za prvej Československej republiky a rovnako aj dnes zostalo len jedno z okresných miest, navyše v dosť chudobnom regióne. Až do druhej svetovej vojny mali miestne závody najviac niekoľko desiatok zamestnancov a ľudia sa živili skôr remeslami či obchodovaním. Po vojne vznikol strojársky podnik Agrostroj (neskôr ZŤS). Zároveň pribudli i panelákové sídliská priamo v centre mesta.

Svoje chvíle slávy Sabinov predsa len zažil vďaka oscarovému filmu Obchod na korze. Snímka o arizátorovi Tónovi Brtkovi sa nakrúcala na sabinovskom námestí v 60. rokoch, nakoniec sa však v Československu ani nesmela premietať, keďže jej režisér Ján Kadár a scenárista Ladislav Grosman po vpáde sovietskych vojsk v auguste 1968 emigrovali. Film pripomína pamätná tabula, nie však už na pôvodnom dome, pretože ho zbúrali.


Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.


Čo sa dá navštíviť v Sabinove


Zaujímavé články o Sabinove


Fotogaléria

Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, dokumentu o pamiatkovej zóne, historických pohľadníc, stránky vodnemlyny.sk a gréckokatolíckeho farského úradu.