Považská Bystrica - o mestách.sk

*Bývalá Milchova vila z roku 1900 je jednou z mála stavieb starej Považskej Bystrice, ktorá prežila veľké búranie v 70. rokoch.*

Väčšinu centra zbúrali v 70. rokoch 20. storočia, stáť zostal kostol a vila Milchovcov,
ku kostolu v 40. rokoch pristavali novšiu časť, takže má dve rôzne veže,
v Považskom Podhradí sa okrem hradu nachádzajú aj dva kaštiele, ďalší je v časti Orlové.

Súčasná Považská Bystrica už len minimálne pripomína niekdajšie roľnícke a remeselnícke mesto, do ktorého sa za prvej republiky presťahovala z Bratislavy zbrojárska výroba. Takmer všetky historické budovy v centre mesta zbúrali v 70. rokoch, stáť zostal len kostol a vila Milchovcov, dnes knižnica.

Hlavná Štúrova ulica bola v minulosti mimoriadne rušná. V Považskej Bystrici chýbala diaľnica a priamo cez centrum prechádzali všetky autá a kamióny na ceste medzi Bratislavou a Žilinou. Tento problém vyriešila diaľničná estakáda, ktorá však vedie priamo nad stredom mesta. Kostol Navštívenia Panny Márie, najstaršia pamiatka v centre, pôsobí trochu hybridným dojmom. Je to výsledok veľkej rekonštrukcie v roku 1941, keď k starému goticko-renesančnému kostolu pristavali ďalšiu časť s modernejšou vežou.

Neďaleko centra, ale už pomerne vysoko nad mestom, sa dá vystúpiť na kalváriu zo začiatku 19. storočia. Málokoho by napadlo, že na kopci len pár metrov od rušnej križovatky v strede mesta sa skrýva opustený židovský cintorín. Na sídlisku Rozkvet stojí barokovo-rokoková kaplnka sv. Heleny.

Pamiatky v Považskej Bystrici treba hľadať skôr v jej mestských častiach. Nad Považským Podhradím stojí zrúcanina Považského hradu, ktorého pánom mestečko v stredoveku patrilo. Od polovice 15. storočia ju vlastnili Podmanickí, neskôr Balassovci. Začiatkom 17. storočia sa panstvo rozdelilo na dve časti – Žigmund Balassa si postavil kaštieľ v Orlovom, čo je ďalšia časť Považskej Bystrice, jeho brat Imrich sa usídlil priamo pod hradom vo vtedy novom kaštieli dnes známom aj ako Burg. V Považskom Podhradí v 18. storočí pribudol novší barokový kaštieľ.

Na zrúcaninu Považského hradu sa dá vyjsť. Novší kaštieľ chátra, starší je obohnaný vysokým múrom. Orlovský kaštieľ je zrekonštruovaný a kedysi v ňom sídlilo múzeum.

*Socha Panny Márie pred novšou časťou kostola.*

V strede Považskej Bystrice sa zachovalo pomerne veľa budov z prvej republiky. Mesto sa vtedy dosť rozrástlo. Z necelých 3300 obyvateľov v roku 1930 počet ľudí stúpol na zhruba 8000 v roku 1950. Súviselo to s príchodom zbrojárskej výroby, ktorá priniesla výstavbu celej novej štvrte. Umiestnenie podniku patriaceho pod brniansku zbrojovku do mesta malo podobne ako v Dubnici nad Váhom strategické dôvody. Výrobu tohto druhu bolo totiž potrebné situovať ďalej od hraníc s Nemeckom. Podobne ako v Dubnici nakoniec zbrojovka slúžila za Slovenského štátu nacistom.

Po druhej svetovej vojne sa podnik zmenil na Považské strojárne a mesto sa ešte viac rozšírilo – v súčasnosti je Považská Bystrica trináste najväčšie mesto na Slovensku. Za pozornosť komunistického režimu Bystrica zaplatila zbúraním takmer celého centra. To väčšinou tvorili prízemné domy, našli sa tam však aj poschodové budovy.

Sú ľudia, ktorí rozhodnutie zrovnať stred mesta so zemou hodnotia pozitívne. „Považská Bystrica je mesto s bohatou históriou, Považská Bystrica je však i mesto-mladica. Ako je to možné? Rozsiahla asanácia schátraného centra v sedemdesiatych rokoch, následná prestavba novým, moderným štýlom sem vniesla jednoznačný duch súčasnosti. Aj keď pamätníci dozaista z času na čas nostalgicky oprašujú spomienky na Bystricu dôb dávnominulých, na svoje vynovené, účelne vybudované, vždy upravené a zeleňou s citom popretkávané mesto si radi zvykli,“ napísal v úvode ku knihe Považská Bystrica a okolie kedysi a dnes bývalý primátor Ľuboš Lackovič.

Návštevník posúdi sám.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Považskej Bystrici