Radnica. 19. storočie. Námestie A. Hlinku.
  • Pred prvou svetovou vojnou bol najväčším mestom na severe Slovenska, má mnoho budov z 19. a začiatku 20. storočia,
  • s Andrejom Hlinkom je spojené mauzóleum a kostol v Černovej, kde sa v roku 1907 stala černovská tragédia,
  • kaštieľ svätej Žofie prestavali na obchodné centrum,
  • osada Vlkolínec nad mestom je zaradená na zoznam UNESCO.

Ružomberok bol v posledných desaťročiach Rakúsko-Uhorska spolu s Martinom jedným z centier slovenského národného hnutia, najmä jeho katolíckej časti. Zároveň sa vďaka silnému priemyslu a napojeniu na železnicu stal pred prvou svetovou vojnou najväčším mestom na severe Slovenska. Centrum počíta niekoľko ulíc s domami z prelomu 19. a 20. storočia, radnicou, kostolom a kláštorom, veľa významných budov je z prvej republiky.

Podobne ako mnoho iných miest na Slovensku Ružomberok v stredoveku osídľovali Nemci, aj jeho názov je poslovenčením mena Rosenberg. Väčšinu času mali mesto v rukách zemepáni z neďalekého Likavského hradu. Stredoveké základy má kostol na námestí sv. Ondreja a kaštieľ sv. Žofie vedľa hlavného cestného ťahu zo Žiliny do Košíc. Kostol prestavali ešte za Uhorska a kaštieľ zas poznačila mimoriadne kontroverzná prestavba, keď do neho vstavali nákupné centrum Hypernova.

Novšie dejiny Ružomberka sa spájajú s politikom Andrejom Hlinkom.

Študoval na ružomberskom piaristickom gymnáziu, v roku 1905 ho v meste zvolili za kňaza. Zakrátko bol suspendovaný, čo sa stalo jednou z príčin masakry v Černovej. Do davu, ktorý žiadal, aby ich nový kostol vysvätil Hlinka, 27. októbra 1907 strieľali uhorskí žandári. O život prišlo 15 ľudí, tragédia vzbudila medzinárodný ohlas a vrhla na Uhorsko veľmi zlé svetlo.

Po Hlinkovej smrti v roku 1938 postavili politikovi pod kostolom mauzóleum s monumentálnym schodiskom. Priestor je dodnes častým miestom stretnutí nacionalistov.

Neprekvapí, že po Hlinkovi nesie meno hlavné námestie, inak nazývané aj Rínok. Leží na kopci, zvyšok historického centra sa nachádza pod ním. Dominantnou námestia je už spomínaný ondrejský kostol, vedľa neho stojí mestský dom z konca 19. storočia postavený v typickom dobovom ozdobnom štýle. Druhú stranu námestia zaberá bývalý piaristický kláštor z 18. storočia s empírovým kostolom a budovou piaristického kolégia. Na námestie sa dá zo spodnej časti mesta vyjsť po schodoch – Ružových, Tmavých alebo Kláštorných, alebo aj uličkami Veľký a Malý závoz.

S výnimkou najväčších pamiatok tvoria Rínok skôr prízemné domčeky, väčšie meštianske domy sa dajú nájsť na uliciach pod ním – Mostnej alebo Podhore. Obvykle sú to budovy z 19. alebo začiatku 20. storočia, na Mostovej upúta napríklad budova Ľudovej banky alebo nárožný dom s vežičkou, na Podhore zas stojí dom rodiny Makovických. Zrejme najznámejším členom rodiny bol Dušan Makovický, istý čas osobný lekár Leva Nikolajeviča Tolstého. Na Panskej ulici prežila zachovaná synagóga. Nad mestom sa nachádza kalvária, tiež z 19. storočia.

Za prvej republiky bol Ružomberok stále najväčším centrom regiónu, aj keď ho už dobiehal Martin a Žilina. Prejavilo sa to aj na vzhľade jeho centra. Z tohto obdobia pochádza napríklad Katolícky dom, budova Liptovského múzea, škola na Dončovej ulici či evanjelický kostol. Za Slovenského štátu sa z Ružomberka aj vďaka Hlinkovmu dedičstvu stalo sídlo Podtatranskej župy jednej zo šiestich vtedajších žúp. Komunizmus naopak mesto dosť zanedbával.

Dnešné časti mesta Černová, Vlkolínec či Biely Potok boli ešte v 19. storočí známe ako ružomberské „ulice“, hoci od centra sú aj dnes vzdialené. Najnavštevovanejší je nepochybne Vlkolínec so zachovanou pôvodnou drevenou ľudovou architektúrou, vďaka čomu sa dostal aj na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO. Napriek tomu, že v niektorých domoch stále žijú miestni obyvatelia, funguje celá obec v podstate ako múzeum a za vstup do nej sa platí poplatok. Hlavnou pamiatkou Černovej dodnes zostal kostol z roku 1907, s ktorým sa spája černovský masaker, pripomína ho aj pamätník na cintoríne.

Fotky sú z rokov 2013 a 2008.