Tisovec - o mestách.sk

Centrum s námestím a radnicou,
zvyšky zaniknutého hradu nad mestom,
budovy bývalých železiarní,
historická ozubnicová trať Tisovec – Zbojská – Pohronská Polhora.

Malé mestečko pod Muránskou planinou Tisovec bolo v histórii dôležitým centrom spracovania železa, jedno zo stredísk národného hnutia, aj bašta slovenských evanjelikov. Tisovec má pomerne uchované typické námestie menšieho mesta až dediny – veľká radnica a okolo malé prízemné domy i niekoľko jednoposchodových budov.

Podobne ako v ďalších obciach a mestách údolia Rimavy, Tisovec ťažil z nálezísk na Železníku. Miestne železiarne využíval ešte František II. Rákoczi, ktorý tam pre svoje vojská začiatkom 18. storočia vyrábal vojnový materiál. Koncom storočia už v železiarňach fungovala vysoká pec a neskôr sa podnik prepracoval medzi najväčších výrobcov železa v Uhorsku.

Radnicu na námestí postavili podľa pamiatkarov v prvej polovici 19. storočia, mesto uvádza na svojom webe rok 1796. Poschodových historických budov okrem nej už nie je veľmi veľa. K tým zaujímavejším patrí bývalá pomocnica, ľudový peňažný ústav z 19. storočia. Vznikla z hospodárskeho spolku, ktorý viedol Štefan Marko Daxner.

Prízemných domčekov je viac, medzi nimi aj rodný dom komunistického československého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorého popravili v roku 1952 počas politických procesov. Politik má na dome tabuľu, pred ním stojí busta.

Hoci dnes už to neplatí, v 19. storočí tvorili značnú väčšinu obyvateľov Tisovca evanjelici. Tejto cirkvi patrí aj veľký kostol na kraji námestia z prvej polovice 19. storočia. Katolíci majú svoj menší chrám v časti Hámre, kde kedysi pracovala železiareň. Hámre však už železiarsku tradíciu pripomínajú skôr svojou atmosférou a spomienkami. Podnik bol za komunizmu v 60. rokoch zrušený a presťahovaný do Košíc, čo mnohí Tisovčania dodnes pociťujú ako pohromu pre mesto.

Historické prízemné domy dávajú ráz aj niekoľkým ďalším uliciam v okolí námestia. Ozdobnú fasádu má napríklad dom, v ktorom býval autor Memoranda slovenského národa Štefan Marko Daxner. Slováci sa v memorande v roku 1961 neúspešne domáhali vymedzenia slovenského územia v rámci Uhorska a výučby slovenčiny v školách.

Mesto obklopujú pomerne vysoké kopce. Na jednom z nich s názvom Hradová sa ešte v lese dá rozoznať niekoľko zvyškov muriva zaniknutého Tisoveckého hradu. Pamiatkou sa stala aj zubačka so železničnými budovami, točňou, skladmi či depom.

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Tisovci