Tisovec - o mestách.sk

Centrum s námestím a radnicou,
zvyšky zaniknutého hradu nad mestom,
budovy bývalých železiarní,
historická ozubnicová trať Tisovec – Zbojská – Pohronská Polhora.

Malé mestečko pod Muránskou planinou Tisovec bolo v histórii dôležitým centrom spracovania železa, jedno zo stredísk národného hnutia, aj bašta slovenských evanjelikov. Tisovec má pomerne uchované typické námestie menšieho mesta až dediny – veľká radnica a okolo malé prízemné domy i niekoľko jednoposchodových budov.

Podobne ako v ďalších obciach a mestách údolia Rimavy, Tisovec ťažil z nálezísk na Železníku. Miestne železiarne využíval ešte František II. Rákoczi, ktorý tam pre svoje vojská začiatkom 18. storočia vyrábal vojnový materiál. Koncom storočia už v železiarňach fungovala vysoká pec a neskôr sa podnik prepracoval medzi najväčších výrobcov železa v Uhorsku.

Radnicu na námestí postavili podľa pamiatkarov v prvej polovici 19. storočia, mesto uvádza na svojom webe rok 1796. Poschodových historických budov okrem nej už nie je veľmi veľa. K tým zaujímavejším patrí bývalá pomocnica, ľudový peňažný ústav z 19. storočia. Vznikla z hospodárskeho spolku, ktorý viedol Štefan Marko Daxner.

Prízemných domčekov je viac, medzi nimi aj rodný dom komunistického československého ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa, ktorého popravili v roku 1952 počas politických procesov. Politik má na dome tabuľu, pred ním stojí busta.

Hoci dnes už to neplatí, v 19. storočí tvorili značnú väčšinu obyvateľov Tisovca evanjelici. Tejto cirkvi patrí aj veľký kostol na kraji námestia z prvej polovice 19. storočia. Katolíci majú svoj menší chrám v časti Hámre, kde kedysi pracovala železiareň. Hámre však už železiarsku tradíciu pripomínajú skôr svojou atmosférou a spomienkami. Podnik bol za komunizmu v 60. rokoch zrušený a presťahovaný do Košíc, čo mnohí Tisovčania dodnes pociťujú ako pohromu pre mesto.

Historické prízemné domy dávajú ráz aj niekoľkým ďalším uliciam v okolí námestia. Ozdobnú fasádu má napríklad dom, v ktorom býval autor Memoranda slovenského národa Štefan Marko Daxner. Slováci sa v memorande v roku 1961 neúspešne domáhali vymedzenia slovenského územia v rámci Uhorska a výučby slovenčiny v školách.

Mesto obklopujú pomerne vysoké kopce. Na jednom z nich s názvom Hradová sa ešte v lese dá rozoznať niekoľko zvyškov muriva zaniknutého Tisoveckého hradu. Pamiatkou sa stala aj zubačka so železničnými budovami, točňou, skladmi či depom.

Čo sa dá navštíviť v Tisovci