Mestský úrad. Začiatok 20. storočia. Francisciho námestie.
  • V časti Likier pracovala od konca 19. storočia fabrika najvýznamnejšieho uhorského železiarskeho trustu – Rimamuránsko-šalgotarjánskej spoločnosti.
  • Mestský a robotnícky dom z prvej polovice 20. storočia.

Aj keď Hnúšťa nikdy nepatrila k väčším mestám, pred viac ako sto rokmi bola jej časť Likier jedným z centier spracovania železa v Uhorsku. Napriek tomu si v podstate uchovala vidiecky charakter s niekoľkými menšími šľachtickými sídlami, ako aj mestským a robotníckym domom z prvej polovice 20. storočia.

Železiarska história Hnúšte sa začala písať v 18. storočí. Začiatkom 19. storočia boli miestne pece dôležitou súčasťou výroby Rimavskej koalície, ktorá sa neskôr po zlúčení s Muránskou úniou a Šalgotarjánskou spoločnosťou stala najvýznamnejším železiarskym trustom v Uhorsku. Koncom 19. storočia si Rimamuránsko-šalgotarjánska spoločnosť postavila v Likieri veľkú fabriku, vyrástla tam i vysoká pec. Po vzniku Československej republiky železiarne ukončili výrobu a presťahovali sa do Maďarska. Nahradil ich chemický podnik firmy Blasberg.

Dnešná Hnúšťa nemá tak ucelené historické centrum ako napríklad neďaleký Tisovec, ktorý si uchoval pôvodné námestie. Dominantou a zrejme aj najviac charakteristickou budovou je mestský dom na námestí pomenovanom po rodákovi Jankovi Franciscim. Na jeho priečelí je napísaný rok 1906. Táto budova je zobrazená aj na viacerých pohľadniciach mesta. Oproti mestskému domu stojí veľký Robotnícky dom z 30. rokov 20. storočia. Dnes slúži ako hotel. Budovy však stoja v bezprostrednom susedstve socialistických stavieb, napríklad obchodného domu.

Hnúšťa má tiež dva historické kostoly – evanjelický a katolícky. Oba pochádzajú zo začiatku 19. storočia. Zoznam cirkevných stavieb ešte dopĺňa kaplnka s kryptou na miestnom cintoríne. Neďaleko nej sa dá nájsť aj pár židovských hrobov.

Miestne šľachtické sídla – kaštieľ a kúria dnes už príliš zemepanské sídla nepripomínajú. Kúria je namaľovaná krikľavou farbou a je v nej pizzeria. Kaštieľ stojí v parku, bývalej šľachtickej záhrade. Hnúšťu vlastnili zemepáni od stredoveku. Spočiatku to boli Sečéniovcovi, po nich Kubíniovci a Fayovci. Na Hlavnej ulici stojí niekoľko historických budov. Patrí medzi ne poschodová vilka zo začiatku 20. storočia a z prvej polovice storočia pochádza i budova miestnej nemocnice.

Fotky sú z roku 2008.