Kláštor paulínov. 18. storočie. Námestie slobody.
  • Centrum za komunizmu prestavali, stáť zostal kostol a kláštor paulínov, evanjelický a kalvínsky kostol či budova súdu a ľudovej školy,
  • pamiatkou na početnú židovskú komunitu sú rituálne kúpele mikve a židovský cintorín, synagógu zbúrali.

Na východnom Slovensku je mnoho miest, kde za komunizmu prestavali veľkú časť historického centra a zničili pritom hlavné historické pamiatky. Ani Vranov nie je výnimkou. Za prvej republiky bol malým a pomerne chudobným dvojtisícovým mestom, napriek tomu mal viacero štýlových prízemných, ale i poschodových budov, kaštieľ a veľkú synagógu. Dnes je hlavná ulica predovšetkým socialistická a najvýstavnejšou pamiatkou zostal kostol a kláštor po ráde paulínov.

Vranov sa od stredoveku vyvíjal ako zemepanské mestečko, postupne získal právo usporiadavať týždenné trhy i každoročné jarmoky. Patril k panstvu neďalekého hradu Čičava, zemepáni však sídlili aj na vranovskom vodnom hrade. Dnes z neho zostali už len neprístupné podzemné priestory ukryté pod budovami gymnázia a obchodnej akadémie. Do 16. storočia panstvo ovládali Rozgoňovci, alebo inak povedané páni z Rozhanoviec neďaleko Košíc. Neskôr to boli okrem iných Báthoryovci a Nádasdyovci a potom Barkócziovci, Zichyovci a Forgáchovci.

Vo Vranove a na Čičve sa v 16. storočí zdržiavala aj legendárna grófka Alžbeta Báthoryová, ktorej sa pripisovali vraždy mladých dievčat a kúpanie v ich krvi. Práve v tomto regióne sa zasnubovala so svojím neskorším manželom Františkom Nádasdym.

V dnešnom centre Vranova si určite všimnete predovšetkým kláštor paulínov a vedľa stojaci kostol. Paulíni prišli do Vranova v 60. rokoch 17. storočia v období rekatolizácie, kláštor pochádza práve z tejto éry. Kostol je starší, aj keď bol výrazne prestavaný v 18. storočí, keď ho ozdobili fresky českého maliara Jana Lukáša Krackera. Dodnes sa z nich zachovali len fragmenty. Pôsobenie paulínov vo Vranove ukončilo nariadenie Jozefa II., ktorý zlikvidoval veľkú časť cirkevných rádov.

Paulínsky kostol nebol najstarším vranovským svätostánkom. Pôvodný stredoveký kostol stál na inej časti námestia, už začiatkom 20. storočia z neho zostali len ruiny a dnes predstavuje iba archeologickú lokalitu. Kostol paulínov ešte pred ich príchodom využívali evanjelici, vplyvom rekatolizácie však z mesta prakticky vymizli. Ďalší kostol si postavili na hlavnej ulici až na sklonku prvej republiky, a to v modernom štýle. Zoznam starších cirkevných stavieb ešte dopĺňa predvojnový kalvínsky kostolík a dva ďalšie kostoly z prvej polovice 20. storočia v časti Čemerné.

Veľmi dôležitou súčasťou Vranova bolo židovské obyvateľstvo. Vo východoslovenských zemepanských mestečkách vrátane Vranova sa začalo usídľovať v 18. storočí a postupne tvorilo zhruba štvrtinu obyvateľstva. O význame židovskej komunity sa dá urobiť predstava pri pohľade na vranovský židovský cintorín. Už z diaľky je na svahu kopca nad rodinnými domami a neďaleko nemocnice vidieť tisícky náhrobkov, najstaršie sú z 18. storočia. Cintorín niekoľkokrát poškodili vandali a prípadných záujemcov o vstup v čase mojej návštevy odrádzal nápis vstup zakázaný na jeho múre.

Veľmi honosnou budovou bola aj vranovská synagóga z 20. rokov. Mala dve veže a tri vstupné portály, dnes by nepochybne predstavovala jednu z dominánt mesta. Jej osud však spečatili komunisti v 80. rokoch pri stavbe sídliska. Zbúrali ju napriek tomu, že priamo na jej mieste už žiadnu budovu nepostavili. Nenápadnou, ale pomerne ojedinelou židovskou pamiatkou zostávajú ešte rituálne kúpele mikve pri modernom gréckokatolíckom kostole. No a nakoniec, ak si návštevník všimne ktorýkoľvek zo zvyšku starých domov v centre mesta, je pravdepodobné, že patril niektorému zo židovských obchodníkov. Príkladom môže byť prízemný Schwartzov dom na ulici Duklianskych hrdinov.

Pôvodné centrum Vranova bolo odrazom vývoja mesta najmä v 19. a začiatkom 20. storočia. Vranov bol síce okresným mestom, alebo skôr obcou, ale takmer bez akéhokoľvek priemyslu. Výnimkou boli dodnes zachované mlyny z prvej republiky, veľká časť ľudí živnostníčila alebo sa živila roľníctvom. Domy, s výnimkou kaštieľa Hadik-Barkóciovcov, hotelov Praha a Tatra či okresného súdu, neboli až také honosné.

Dnes sa dá vidieť v strede mesta už len zlomok pôvodnej architektúry. Za socializmu sa Vranov spriemyselňoval, po krátkej prestávke sa v roku 1968 znovu stal okresným mestom, tentoraz však už pri niekoľkonásobne menšom počte okresov ako za Uhorska a za prvej republiky. Stalo sa to predovšetkým z ekonomických dôvodov ako pomoc menej rozvinutému regiónu. Centrum mesta sa prestavovalo a namiesto starších domov sa novými dominantami stali mestský či okresný úrad, pamätník SNP, socha s názvom Zelená životu, budova Výrobného družstva Zemplín či hotel Rozkvet. Medzi staršie stavby, ktoré prežili, patrí okrem kostolov a kláštora ešte okresný súd a niekdajšia ľudová škola. Obe postavili tesne pred prvou svetovou vojnou.

Fotky sú z roku 2008.