Pohľad na Kremnicu z veže Kostola sv. Kataríny
  • Historické banské mesto, v stredoveku mala vďaka ťažbe zlata významnejšie postavenie než dnes,
  • mestský hrad s výhľadom z veže kostola sv. Kataríny,
  • meštianske a banícke domy,
  • mincovňa zo 14. storočia, ktorá dodnes vyrába.

Kremnica patrí medzi mestá s pamiatkovo najcennejšími historickými jadrami na Slovensku. V stredoveku aj neskôr tvorila s Banskou Štiavnicou dvojicu najvýznamnejších banských miest v Uhorsku a kremnické zlaté dukáty sa používali v celej strednej Európe. Historické centrum tvorí mestský hrad, niekoľko ulíc, zachované opevnenie a centrálne námestie, kde je historická zástavba uchovaná len čiastočne.

Pre Kremnicu boli kľúčové náleziská zlata, čo umožnilo v 14. storočí založiť mincovňu a spustiť v nej razbu zlatých florénov. Od tohto času až do 16. storočia si Kremnica držala medzi banskými mestami v krajine prvenstvo. Tunajší hrad bol sídlom komorských grófov podriadených priamo panovníkovi.

Mestský hrad tvorí komplex viacerých budov. Najviditeľnejšou z nich je gotický kostol sv. Kataríny s vysokou vežou, ktorá slúži turistom ako vyhliadka na mesto. Najstaršou časťou je menej nápadný karner sv. Ondreja z 13. storočia, ktorý má pôvodnú románsku kostnicu. Hrad si dodnes uchoval svoje opevnenie a v jeho areáli sa nachádza pôvodná stredoveká kremnická radnica. V porovnaní s minulosťou je znížená, o vrchné poschodia prišla koncom 19. storočia, pretože bola údajne staticky narušená.

Tesne pod hradom leží obdĺžnikové Štefánikovo námestie. Lemujú ho meštianske domy, z ktorých mnohé majú ešte pôvodné gotické prvky. Návštevník tu nájde budovy, v ktorých niekoľko storočí pracovala mincovňa, františkánsky kláštor zo 17. storočia, faru a radnicu. Tú umiestnili v 18. storočí do pôvodne staršieho meštianskeho domu po presťahovaní z hradného areálu. Viaceré budovy využíva kremnické Múzeum mincí a medailí. Dominantou je aj barokový morový stĺp.

Nenapraviteľným problémom námestia je, že nie všetky budovy sú pôvodné. Pri ústupe nacistických vojsk koncom druhej svetovej vojny bola časť domov zničená. Po vojne ich už neobnovili a namiesto nich vyrástli nové. Majú síce vzhľad, ktorý historickú atmosféru námestia nenarúša, so stredovekými domami však už nemajú nič spoločné.

Z vonkajšej strany námestia je vidieť pôvodné mestské opevnenie. To vzniklo v 15. storočí, keď sa slobodné mestá z príkazu kráľa opevňovali. Dodnes ho tvoria aj dve veže – takzvaná Čierna a Červená. Na námestie sa dá dostať aj jednou z troch pôvodných brán – Dolnou bránou s barbakanom. Zvyšné dve brány padli ešte v 19. storočí, v čase, keď sa stredoveké brány považovali skôr za prekážku doprave ako historickú pamiatku, ktorú treba uchovať.

Staré meštianske domy ležia aj na viacerých uliciach okolo námestia. Na Dolnej sú ich desiatky a okrem nich tam stojí stredoveký kostolík sv. Alžbety so špitálom. Ďalšie meštianske domy sa dajú nájsť na Kutnohorskej, ktorá vychádza z námestia opačným smerom ako Dolná, a Kollárovej, ktorou sa prechádza na hrad. Historická ulica je aj Križkova, na ktorej okrem iného stojí evanjelický kostol zo začiatku 19. storočia a výstavné budovy gymnázia a bývalej dievčenskej meštianskej školy z konca 19. storočia. Jeden z domov na tejto ulici vlastnil dramatik Gustáv Zechenter Laskomerský, dnes sú jeho obyvateľmi sociálne slabé rodiny. Na ulici ČSA stojí budova školy pre sluchovo postihnuté deti z prvej polovice 20. storočia.

Kostol sv. Kataríny. Opačný pohľad ako na titulnej fotke.

Okrem honosných meštianskych domov do dnešných čias zostali stáť aj niektoré jednoduchšie domčeky baníkov. Najstarší z nich pochádza zo 16. storočia a dá sa nájsť na Kollárovej ulici. Jeho okolie je dosť zarastené vegetáciou a dostať sa k nemu bližšie sa takmer nedá.

Keďže Kremnica stála i padala na banskej činnosti, v meste aj v jeho okolí sa dodnes zachovalo mnoho šácht, štôlní a banských zariadení. Napríklad na Horváthovej ulici sa nedá prehliadnuť vstup do šachty Ferdinand s ťažiarskou vežou. Viacero objektov baní z prvej republiky obklopuje Banskú cestu, ktorá už prechádza do okolitých kopcov. Na jej konci sa dajú nájsť obvodové múry starej klopačky, ktorú rekonštruovali dobrovoľníci. Veľká časť regiónu je podkopaná a výnimkou nie sú ani zosuvy pôdy nad starými podzemnými priestormi.

Baníctvo v Kremnici malo veľa spoločného s osudmi banskej činnosti v iných mestách na Slovensku. Spočiatku bola v stredoveku ťažba mimoriadne výnosná. Postupne bolo treba pracovať v čoraz väčšej hĺbke, čo si žiadalo aj väčšie investície a prinášalo menší zisk. Na prelome 15. a 16. storočia tak bane prešli pod majetný banskobystrický Thurzovsko-Fuggerovský podnik. Ďalšie komplikácie priniesol politický vývoj – celé 16. a 17. storočie bolo územie Slovenska zasiahnuté tureckými útokmi a stavovskými povstaniami. Takmer všetky mestá boli aspoň raz dobyté a vypálené či inak zničené a ani Kremnica nebola výnimkou. Ťažbu sa podarilo oživiť v 18. a 19. storočí vďaka modernejším zariadeniam a odčerpávaniu vody. Koncom 19. storočia už dolovanie upadlo a úplne ho zastavili v 70. rokoch za komunizmu.

Len v máloktorom banskom meste sa podarilo výpadok baníctva nahradiť niečím iným a udržať tak jeho veľkosť. Dá sa povedať, že Kremnica mala v minulosti pomerne väčší význam než dnes, čo z nej spravilo jedno zo zakonzervovaných historických miest menej poznamenaných stavebnými úpravami v 20. storočí. Podobný vývoj zaznamenali aj iné banské mestá na strednom Slovensku alebo na Spiši. Banská Štiavnica, Nová Baňa, Gelnica či Dobšiná nech sú príkladom.

Súčasná Kremnica žije aj z turistického ruchu. Mincovňa naďalej vyrába, pred vstupom Slovenska do eurozóny sa tu napríklad razili slovenské euromince. Jedna z baní je sprístupnená ako turistická atrakcia. Prehliadky organizuje firma, ktorej predchodkyňa sa snažila neúspešne obnoviť ťažbu zlata a narážala pritom na protesty obyvateľov a obavy z dôsledkov pre životné prostredie.

Fotky sú väčšinou z roka 2008.