Pohľad na Kremnicu z veže Kostola sv. Kataríny
  • Historické banské mesto, v stredoveku mala vďaka ťažbe zlata významnejšie postavenie než dnes,
  • mestský hrad s výhľadom z veže kostola sv. Kataríny,
  • meštianske a banícke domy,
  • mincovňa, ktorej najstaršia budova pochádza z 15. storočia, a podnik dodnes vyrába.

Kremnica patrí medzi mestá s pamiatkovo najcennejšími historickými jadrami na Slovensku. V stredoveku aj neskôr tvorila s Banskou Štiavnicou dvojicu najvýznamnejších banských miest v Uhorsku a kremnické zlaté dukáty sa používali v celej strednej Európe. Historické centrum tvorí mestský hrad, niekoľko ulíc, zachované opevnenie a centrálne námestie, kde je historická zástavba uchovaná len čiastočne.

Pre Kremnicu boli kľúčové náleziská zlata, čo umožnilo v 14. storočí založiť mincovňu a spustiť v nej razbu zlatých florénov. Od tohto času až do 16. storočia si Kremnica držala medzi banskými mestami v krajine prvenstvo. Bola tiež sídlom komorských grófov podriadených priamo panovníkovi.

Mestský hrad tvorí komplex viacerých budov. Najviditeľnejšou z nich je gotický kostol sv. Kataríny s vysokou vežou, ktorá slúži turistom ako vyhliadka na mesto. Najstaršou časťou je menej nápadný karner sv. Ondreja z 13. storočia, ktorý má pôvodnú románsku kostnicu. Hrad si dodnes uchoval svoje opevnenie a v jeho areáli sa nachádza pôvodná stredoveká kremnická radnica. V porovnaní s minulosťou je znížená, o vrchné poschodia prišla koncom 19. storočia, pretože bola údajne staticky narušená.

Tesne pod hradom leží obdĺžnikové Štefánikovo námestie. Lemujú ho meštianske domy, z ktorých mnohé majú ešte pôvodné gotické prvky. Návštevník tu nájde budovu mincovne, františkánsky kláštor zo 17. storočia, faru a radnicu. Tú umiestnili v 18. storočí do pôvodne staršieho meštianskeho domu po presťahovaní z hradného areálu. Viaceré budovy využíva kremnické Múzeum mincí a medailí. Dominantou je aj barokový morový stĺp.

Nie všetky budovy sú, žiaľ, pôvodné. Pri ústupe nacistických vojsk koncom druhej svetovej vojny bola časť domov zničená. Po vojne ich už neobnovili a namiesto nich vyrástli nové. Majú síce vzhľad, ktorý historickú atmosféru námestia nenarúša, so stredovekými domami však už nemajú nič spoločné.

Z vonkajšej strany námestia je vidieť pôvodné mestské opevnenie. To vzniklo v 15. storočí, keď sa slobodné mestá z príkazu kráľa opevňovali. Dodnes ho tvoria aj dve veže – takzvaná Čierna a Červená. Na námestie sa dá dostať aj jednou z troch pôvodných brán – Dolnou bránou s barbakanom. Zvyšné dve brány padli ešte v 19. storočí, v čase, keď sa stredoveké brány považovali skôr za prekážku doprave ako historickú pamiatku, ktorú treba uchovať.

Staré meštianske domy ležia aj na viacerých uliciach okolo námestia. Na Dolnej sú ich desiatky a okrem nich tam stojí stredoveký kostolík sv. Alžbety so špitálom. Ďalšie meštianske domy sa dajú nájsť na Kutnohorskej, ktorá vychádza z námestia opačným smerom ako Dolná, a Kollárovej, ktorou sa prechádza na hrad. Historická ulica je aj Križkova, na ktorej okrem iného stojí evanjelický kostol zo začiatku 19. storočia a výstavné budovy gymnázia a bývalej dievčenskej meštianskej školy z konca 19. storočia. Jeden z domov na tejto ulici vlastnil dramatik Gustáv Zechenter Laskomerský. Na ulici ČSA stojí budova školy pre sluchovo postihnuté deti z prvej polovice 20. storočia.

Kostol sv. Kataríny. Opačný pohľad ako na titulnej fotke.

Okrem honosných meštianskych domov do dnešných čias zostali stáť aj niektoré jednoduchšie domčeky baníkov. Jeden z najstarších pochádza zo 16. storočia a dá sa nájsť na Kollárovej ulici. Jeho okolie bolo v čase mojej návštevy dosť zarastené vegetáciou a dostať sa k nemu bližšie sa takmer nedalo.

Keďže Kremnica stála i padala na banskej činnosti, v meste aj v jeho okolí sa dodnes zachovalo mnoho šácht, štôlní a banských zariadení. Napríklad na Horváthovej ulici sa nedá prehliadnuť vstup do šachty Ferdinand s ťažiarskou vežou. Viacero objektov baní z prvej republiky obklopuje Banskú cestu, ktorá už prechádza do okolitých kopcov. Na jej konci sa dajú nájsť obvodové múry starej klopačky. Veľká časť regiónu je podkopaná a výnimkou nie sú ani zosuvy pôdy nad starými podzemnými priestormi.

Baníctvo v Kremnici malo veľa spoločného s osudmi banskej činnosti v iných mestách na Slovensku. Spočiatku bola v stredoveku ťažba mimoriadne výnosná. Postupne bolo treba pracovať v čoraz väčšej hĺbke, čo si žiadalo aj väčšie investície a prinášalo menší zisk. Na prelome 15. a 16. storočia tak bane prešli pod majetný banskobystrický Thurzovsko-Fuggerovský podnik. Ďalšie komplikácie priniesol politický vývoj – celé 16. a 17. storočie bolo územie Slovenska zasiahnuté tureckými útokmi a stavovskými povstaniami. Takmer všetky mestá boli aspoň raz dobyté a vypálené či inak zničené a ani Kremnica nebola výnimkou. Ťažbu sa podarilo oživiť v 18. a 19. storočí vďaka modernejším zariadeniam a odčerpávaniu vody. Koncom 19. storočia už dolovanie upadlo a úplne ho zastavili v 70. rokoch za komunizmu.

Len v máloktorom banskom meste sa podarilo výpadok baníctva nahradiť niečím iným a udržať tak jeho veľkosť. Dá sa povedať, že Kremnica mala v minulosti pomerne väčší význam než dnes, čo z nej spravilo jedno zo zakonzervovaných historických miest menej poznamenaných stavebnými úpravami v 20. storočí. Podobný vývoj zaznamenali aj iné banské mestá na strednom Slovensku alebo na Spiši. Banská Štiavnica, Nová Baňa, Gelnica či Dobšiná nech sú príkladom.

Súčasná Kremnica žije aj z turistického ruchu. Mincovňa naďalej vyrába, pred vstupom Slovenska do eurozóny sa tu napríklad razili slovenské euromince. Jedna z baní je sprístupnená ako turistická atrakcia. Prehliadky organizuje firma, ktorá v podzemí ťaží zlato. Snahy ťažiť aj na povrchu neuspeli, narážali na protesty obyvateľov a obavy z dôsledkov pre životné prostredie.


Čo sa dá navštíviť v Kremnici


Zaujímavé články o Kremnici


Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roka 2008.