- Za Uhorska boli zemepanským mestom so silným postavením rodu Sztárayovcov a s veľkým podielom židovského obyvateľstva,
- dokument 21 rabínov proti reformám spísaný v Michalovciach v roku 1865 viedol k rozdeleniu židov v Uhorsku na neologický a ortodoxný smer,
- v sztárayovskom kaštieli je múzeum, socialistické prestavby v centre prežil Groszov palác či hotel Zlatý býk,
- Na vrchu Hrádok stojí dom maliara Jozefa Teodora Moussona prestavaný na hvezdáreň.
Michalovce v histórii boli a dodnes zostali najväčším mestom v slovenskej časti Zemplína. Ako v jednom z mála miest na východ od Košíc v centre prežilo aj čo-to z pôvodnej architektúry. Okrem kaštieľa a kostolov sú to banky, hotely či obchody zo začiatku 20. storočia a prvej republiky. Zásahy do stredu mesta boli za komunizmu veľmi výrazné a tak tieto pamiatky stoja v tieni výškových stavieb typických pre bývalý režim.
V stredoveku Michalovce patrili viacerým navzájom spríbuzneným miestnym šľachtickým rodom. Postupne sa z nich najviac presadili Sztárayovci, ktorých priezvisko je odvodené od neďalekej obce Staré. Táto rodina si v 18. a 19. storočí prestavala tunajší bývalý vodný hrad na reprezentačný kaštieľ a v Michalovciach nebolo pred rokom 1918 takmer nič, čo by im nepatrilo. V ich kaštieli na Kostolnom námestí dnes sídli múzeum. Do jeho areálu patrí aj takzvaný starý kaštieľ a koniareň z 19. storočia, v jeho blízkosti sa dajú nájsť i základy rotundy. Okolie obklopuje park.
Tak ako žiadne iné mesto v okolí, ani Michalovce sa nikdy nepočítali medzi slobodné kráľovské mestá. Boli však už od stredoveku mestečkom s remeslami a niekoľkými trhmi. V 19. a 20. storočí patrili na území Slovenska skôr k väčším než menším sídlam. Zásluhu na tom mali viaceré priemyselné podniky a napojenie na uhorsko-haličskú železnicu (dnešná trať Michaľany-Michalovce-Humenné-Medzilaborce). Za továrňami väčšinou stáli Sztárayovci alebo ich nájomcovia. Medzi najväčšie patril pivovar a mlyn. Po roku 1918 sa do Michaloviec nasťahoval peší pluk, jeho kasárne na Hviezdoslavovej ulici využíva armáda dodnes.
Toto všetko sa odrazilo na architektúre dnešného Námestia Osloboditeľov, ktoré kedysi tvorilo hlavnú ulicu mesta. Secesný Groszov palác, hotel Zlatý býk, budova Tatrabanky zo začiatku 20. storočia, alebo dom s veľkou kupolou z prvej republiky upútajú na prvý pohľad. Z Masarykových čias pochádza aj veľká radnica.
V Michalovciach vedľa seba tradične stálo niekoľko náboženstiev. Najstarším kostolom je katolícky neďaleko kaštieľa, ktorý má gotický pôvod, jeho vzhľad však už zodpovedá prestavbám v 18. a 19. storočí. Starší z dvoch kostolov gréckokatolíckej cirkvi s dvomi vežami pochádza z konca 18. storočia, okrem toho si táto východná cirkev postavila aj ďalší kostol a kláštor pre rád redemptoristov v 30. rokoch za prvej republiky. Chrám pravoslávnej cirkvi vyrástol až po nežnej revolúcii, za komunizmu po násilnom zlúčení pravoslávnych s gréckokatolíkmi im istý čas patrili oba gréckokatolícke kostoly.
Východoslovenské mestá boli za Rakúsko-Uhorska i pred druhou svetovou vojnou typické silnou židovskou komunitou. Michalovská patrila k najpočetnejším. Židia tvorili tretinu obyvateľstva a jedna tunajšia udalosť výrazne ovplyvnila dejiny Židov v celom Uhorsku. V roku 1865 tu zhruba dve desiatky rabínov spísali dokument odmietajúci náboženské reformy v židovských obciach. To o tri roky neskôr viedlo k rozkolu medzi uhorskými židmi a rozpadu na dva smery – reformnejší neologický a konzervatívny ortodoxný.
Väčšina židovských pamiatok vrátane hlavnej synagógy padla za obeť komunistickým prestavbám. Neďaleko kaštieľa v jednom z dvorov ešte prežila menšia synagóga chasidov a na okraji mesta za vysokým múrom stoja stovky pomníkov na tunajšom židovskom cintoríne.
Sztárayovci zanechali aj pohrebnú kaplnku na vrchu Hrádok, kde už v praveku vznikali prvé osady. Pochádza z konca 19. storočia a výrazne pripomína kaplnku sv. Michala spred košického dómu. V jeho blízkosti stojí cintorín s hrobmi približne 17-tisíc sovietskych vojakov.
Bývalý režim spôsobil v Michalovciach výrazné zmeny. Strojárne Vihorlat, podnik na výrobu elektromotorov, turistický ruch súvisiaci s novovystavanou Zemplínskou Šíravou, mnoho panelákov a ďalších budov, nárast počtu obyvateľov na takmer 40-tisíc nemohli nepoznačiť aj stred mesta. Medzi kaštieľom a bývalou hlavnou ulicou stojí výšková socialistická administratívna budova, nákupné stredisko Šíravan vystavali priamo vedľa historickej secesnej banky.
Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.
Čo sa dá navštíviť v Michalovciach
- Zemplínske múzeum v Michalovciach (v kaštieli)
- Mestská galéria Zlatý býk
- Malá galéria Mestského kultúrneho strediska Michalovce
- Zemplínske kultúrne centrum a hvezdáreň
- Galéria moderného umenia BOD
Zaujímavé články o Michalovciach
- Rozhovor s historikom Martinom Molnárom o maliarovi Moussonovi (Denník N, 2021)
- Traja architekti hovoria o Michalovciach (Denník N, 2021)
- O grófke Irme Sztárayovej, dvornej dáme cisárovnej Alžbety (Korzár Dolný Zemplín/Sme, 2018)
- O michalovských kostoloch (Korzár Dolný Zemplín/Sme, 2015)
- O korzovaní na Kostolnom námestí (Korzár Dolný Zemplín/Sme 2018)
Fotogaléria
Fotky sú z roku 2024. Popisy k fotkám sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, webu mesta Michalovce, Slovak Jewish Heritage, IAJGS a stránky donboscodnes.