Kaštieľ, v súčasnosti Záhorská galéria. 18. storočie. Sadová ulica.
  • Najväčšie mesto na Záhorí, hlavnými pamiatkami sú kaštieľ a dva kostoly v centre,
  • stred mesta prestavali za socializmu, mesto vtedy prišlo o ďalšie kaštiele či synagógu,
  • na okraji Senice sa zachovali dva židovské cintoríny, na staršom z nich vznikol pahorok z viacerých vrstiev zeminy.

Senica je najväčšie mesto na Záhorí. Návštevníkov môže zaujať kaštieľ, dva kostoly či dva židovské cintoríny. Inak má toto mesto len minimum pamiatok a historické centrum takmer neexistuje. Nie že by Senica nemala v histórii význam. V niekoľkých kaštieľoch a kúriách tu sídlila šľachta z brančského panstva a ešte za prvej republiky mala historické námestie s výstavnými poschodovými budovami a synagógou. Za bývalého režimu však bolo zbúrané skoro všetko, čo túto minulosť pripomínalo.

Senica sa v stredoveku vyvíjala ako zemepanské mestečko s viacerými výsadami – jej obyvatelia si od čias Žigmunda Luxemburského (1387-1437) mohli vyberať richtára, organizovať každoročne jarmoky a obchodníci nemuseli v celej krajine platiť mýto. Takto sa vypracovala na centrum panstva hradu Branč. V 19. storočí už jeho majitelia, medzi ktorých sa počítali najmä Nyáryovci, ale aj mnoho ďalších rodov, nesídlili na hrade, ale mali svoje kaštiele a kúrie práve v Senici.

V Senici mali páni silní vplyv, a tak zatiaľ čo Jozef Miloslav Hurban v roku 1848 v „ľudových“ mestách Myjave a Brezovej organizoval roľníkov a dobrovoľníkov do boja proti uhorskej vláde, v Senici sa tvorila maďarská garda na jej ochranu a po potlačení povstania popravili niekoľkých ľudí. Spomedzi kaštieľov sa zachoval jeden – takzvaná Machatka, baroková stavba z roku 1760 v parku neďaleko od hlavného Námestia osloboditeľov. Od 80. rokov v ňom vystavuje obrazy Záhorská galéria. Zvyšné kaštiele, kúrie či panský dom padli za obeť socialistickej výstavbe.

Na kedysi historickom Námestí oslobodenia zostali jedine cirkevné pamiatky. Katolícky kostol Panny Márie pochádza zo 17. storočia, vedľa neho je postavená ešte staršia pôvodne gotická kaplnka. Kostol obklopujú paneláky, socialistické hotely Slovan a Branč či Jednota. Senicu zrejme prestavali aj preto, že bývalý režim si ju po roku 1960 zvolil za jediné sídlo okresu na celom Záhorí.

Evanjelický kostol v Senici postavili na jednej z bočných ulíc. Patrí k skupine tolerančných kostolov, ktoré si protestanti mohli stavať za Jozefa II. koncom 18. storočia. Pôvodne sa tieto chrámy mohli stavať len bez veže, avšak evanjelici si ju stihli ešte rýchlo postaviť, len čo to bolo možné, a to len pár rokov po Jozefovom patente.

Aj keď už senická židovská synagóga z 19. storočia neexistuje, mesto je stále zaujímavé vďaka židovským cintorínom. Tie sa síce zachovali v takmer každom slovenskom meste, Senica však má hneď dva. Menší a starší má pomníky z 18. storočia a upúta aj vďaka umelému pahorku, na ktorom stojí. Novší je rozsiahlejší a počíta stovky náhrobkov. Z obdobia po roku 1918 patria medzi zaujímavosti ešte robotnícke domčeky na rovnomennej Robotníckej ulici.

Fotky sú z roku 2017 a 2008.