Kaštieľ prezývaný Machatka je jediný, ktorý sa v Senici zachoval v pôvodnej podobe. Využíva ho Záhorská galéria Ján Mudrocha.
  • Najväčšie mesto na Záhorí, hlavnými pamiatkami sú kaštieľ a dva kostoly v centre,
  • stred mesta prestavali za socializmu, mesto vtedy prišlo o ďalšie kaštiele či synagógu,
  • na okraji Senice sa zachovali dva židovské cintoríny, na staršom z nich vznikol pahorok z viacerých vrstiev zeminy.

Najväčšie mesto na Záhorí, ktoré prišlo za socializmu o takmer celé historické centrum. Málokde to bolo takéto brutálne. V praxi to znamená, že namiesto viacerých kaštieľov a kúrií stojí jeden, namiesto jednej synagógy žiadna a namiesto historických budov na námestí uvidíte takmer samé socialistické.

To je to smutné.

Kostoly zostali. Starší (teraz) katolícky aj (pôvodne) tolerančný evanjelický. V preživšom kaštieli z 18. storočia prezývanom po manželke jedného z majiteľov Machatka vystavuje Záhorská galéria Jána Mudrocha. Barokovú kaplnku s iluzívnymi maľbami využívajú ako priestor so špeciálnou atmosférou na vystavenie jedného vybraného diela z výstavy.

Letohrádok po rodine Vagyonovcov, ktorý nebezpečne chátral, mesto zas upravilo na moderné múzeum.

To je zas to pekné zo Senice.

Letohrádok Vagyonovcov, neskôr sokolovňa, ktorú mesto oživilo a zriadilo v nej múzeum.

Ďalšiu staršiu architektúru treba dosť hľadať a čo-to pritom nachodiť. Ale predsa len sa nájde. Okrem zoznamu národných kultúrnych pamiatok pomáha senický zoznam pamätihodností, vďaka ktorému si vyhľadáte Kolóniu pri tiež už neexistujúcej Továrni na umelé vlákna, vily na Hviezdoslavovej alebo Škodáčkov mlyn v Čáčove.

Potom sú tu ešte dva židovské cintoríny. Ten starší na návrší so zachovanou obradnou sieňou je ešte z 18. storočia, čo je na Slovensku pomerne vzácnosť. Novší je rozsiahlejší a počíta stovky náhrobkov. Senica mala v roku 1836 približne tretinu obyvateľov katolíkov, tretinu evanjelikov a tretinu židov.

Stručné dejiny Senice: V stredoveku sa Senica vyvíjala ako zemepanské mesto na Českej ceste s viacerými výsadami – jej obyvatelia si od čias Žigmunda Luxemburského (1387-1437) mohli vyberať richtára, organizovať každoročne jarmoky a obchodníci nemuseli v celej krajine platiť mýto. Vypracovala sa na centrum panstva hradu Branč. V 19. storočí už jeho majitelia, medzi ktorých sa počítali najmä Nyáryovci, ale aj mnoho ďalších rodov, nesídlili na hrade, ale mali svoje kaštiele a kúrie práve v Senici.

Páni mali v meste silný vplyv, a tak zatiaľ čo Jozef Miloslav Hurban v roku 1848 v „ľudových“ mestách Myjave a Brezovej organizoval roľníkov a dobrovoľníkov do boja proti uhorskej vláde, v Senici sa tvorila maďarská garda na jej ochranu. Na potlačení povstania sa podieľal aj slúžny Anton Vagyon z rodu, ktorý toho inak pre Senicu urobil veľa dobrého. Na povstanie doplatil životom čáčovský richtár Martin Bartoň, jeho popravu spolu s ďalšími obeťami pripomína pamätník v lokalite Horné Suroviny, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne sto rokov po tejto tragédii.

Na majeroch v Surovinách mali Vagyonovci v druhej polovici 19. storočia hospodárstvo s dobytkom, arabskými koňmi, lipicanmi a železničnou vlečkou. Rod sa ďalej angažoval v uhorskom politickom živote, senické múzeum na jednom z panelov spomína, že Arpád Vagyon vo voľbách v roku 1910 porazil neskoršieho československého premiéra Milana Hodžu.

Model historickej Senice, ako vyzerala koncom 19. storočia, v Múzeu Senica. Uprostred synagóga, ktorú zbúrali za komunizmu rovnako ako okolité domy, ktoré vidíte na fotografii.

Záhorské múzeum vo svojej expozícii o dejinách mesta píše, že v 30. rokoch 20. storočia sa príliš vzhľad Senice od prelomu 19. a 20. storočia nelíšil. Potom však prišiel socializmus a mesto si po roku 1960 zvolil za jediné sídlo okresu na celom Záhorí. Nasledovala veľká prestavba.

Na kedysi historickom Námestí oslobodenia zostali jedine cirkevné pamiatky. Katolícky kostol Panny Márie pochádza zo 17. storočia, vedľa neho je postavená ešte staršia pôvodne gotická kaplnka. Obklopujú ich paneláky a zmes socialistickej a novodobej architektúry.

S tými kostolmi je to trochu zamotanejšie. Katolícky kostol si postavili pôvodne za reformácie evanjelici, neskôr im však bol odobratý. Kaplnka zas bola kostolom v stredoveku.

No a súčasný evanjelický kostol na dnešnej Hollého ulici patrí k skupine tolerančných kostolov, aké si protestanti mohli budovať za Jozefa II. koncom 18. storočia. Pôvodne sa tieto chrámy mohli stavať len bez veže, avšak evanjelici si ju stihli ešte rýchlo postaviť, len čo to bolo možné, a to len pár rokov po Jozefovom patente.

Socialistickej výstavbe padol za obeť aj kaštieľ Vagyonovcov, Jesenákovcov alebo Kufnerovcov, kúrie, meštianska a evanjelická škola či panský dom. Ak by sa vám zdalo, že padali len domy pripomínajúce šľachtu a uhorskú či židovskú minulosť, dodajme, že sa nezachoval ani rodný dom Štefana Fajnora mladšieho či pamätný dom nešťastného Martina Bartoňa.

Škoda, no pripomeňme si aj prácu holíčskeho modelára Jozefa Kuruca, ktorý spolu s Vladimírom Petrovičom a Jánom Peterom vypracoval pre senické múzeum podrobný model, ako vyzeralo centrum Senice v závere 19. storočia. Základom boli dobové pohľadnice a letecké mapovanie z roku 1935.

Je to dobrá príležitosť na zamyslenie sa, čo robí mesto pekným a príjemným na život.

Pramene:

…Mojmír Benža: Senica, dejiny mesta. Mestský úrad v Senici, Senica 1996
…Výstavy Múzea Senica
…Záhorská galéria Jána Mudrocha
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok Pamiatkového úradu SR
…Zoznam pamätihodností mesta Senica
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Senici

Zaujímavé články o Senici

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2024 a 2017. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, pamätihodností mesta Senica, TIC Senica, webu pamiatkynaslovensku.sk a IAJGS.