Dom podžupana Marczibányiho. 18. storočie. Ulica 1. mája.
  • Za socializmu prišiel o väčšinu centra, zachovali sa dva kostoly a župný dom,
  • v múzeu sú vystavené predmety púchovskej kultúry z doby železnej,
  • na Moravskej ulici sa v 17. storočí usídlili pobielohorskí emigranti z Čiech a Moravy, pôvodné domy však tiež zbúrali.

Púchov je po Považskej Bystrici ďalším z považských miest, ktoré za socializmu prišli o takmer celé historické centrum. Na Moravskej ulici, ktorá sa stala v 17. storočí druhým domovom mnohých českých emigrantov po Bielej hore, vyrástli paneláky a v centre mesta zostali v podstate len dva kostoly, evanjelická fara a takzvaný župný dom z 18. storočia. Menej známou pamiatkou, ktorá tiež stojí za pozornosť, je židovský cintorín na okraji mesta vedľa nemocnice.

Púchov zažil v dejinách dve obdobia, keď sa dostal do väčšej pozornosti. Po prvý raz to bolo už vďaka praveku. Početné archeologické nálezy z neďalekej Skalky dali celej pravekej kultúre zo železnej doby názov púchovská kultúra (datuje sa do obdobia približne 300 p.n.l. až 180 n.l.). Vznikla zrejme zmiešaním staršej lužickej kultúry z doby bronzovej a kultúry Keltov, ktorí na územie Slovenska vpadli približne v 5. storočí pred naším letopočtom. Nálezy púchovskej kultúry sú typické nielen pre severozápad Slovenska, ale aj pre priľahlé oblasti Moravy a Poľska.

Predmety púchovskej kultúry sa dajú vidieť v miestnom múzeu, ktoré umiestnili do župného domu z 18. storočia. Pôsobil v ňom miestny zemepán Imrich Marczibányi, ktorého rod ovládal niekoľko storočí časť mestečka. Púchov síce nebol sídlom župy, no Marczibányi zastával funkciu trenčianskeho podžupana.

Druhým pre Púchov dôležitým momentom bol príchod pobielohorských emigrantov z Čiech a Moravy v 17. storočí. Remeselníci vytvorili niekoľko desiatok súkenníckych dielní, po ich usídlení vznikla celá Moravská ulica a niekoľko dní v Púchove pobudol aj Ján Amos Komenský. Dnes na tejto ulici okrem evanjelického kostola z konca 19. storočia a fary nestoja takmer žiadne staré domy. Na iných púchovských uliciach sa však niekoľko historických rodinných domov zachovalo. Jedným z nich je modrotlačiarska dielňa na Mudroňovej. Modrou tlačou sa v minulosti zdobili kroje.

Kompletne prestavané je aj neďaleké Námestie slobody s katolíckym kostolom. Ten má historickú vežu, je však poznačený modernejšou prestavbou zo 40. rokov.

Bývalý režim sa aj z Púchova snažil vytvoriť silne priemyselné mesto. K tomu mal Púchov nábeh ešte z predchádzajúceho obdobia, ako mesto na strategickej považskej železnici tu vyrástli prvé podniky ešte za Rakúsko-Uhorska. V roku 1939 v meste spustila výrobu prvá slovenská fabrika na odevy, neskoršia Makyta. K nej sa v roku 1950 pridala gumáreň, dnes Continental.

Fotky sú z roku 2007.