Dom podžupana Marczibányiho prezývaný aj župný dom. Nad autom si môžete všimnúť busty podnikateľskej rodiny Rosinovcov.
  • Za socializmu prišiel o väčšinu centra, zachovali sa dva kostoly a župný dom,
  • v múzeu sú vystavené predmety púchovskej kultúry z doby železnej,
  • na Moravskej ulici sa v 17. storočí usídlili pobielohorskí emigranti z Čiech a Moravy, pôvodné domy však tiež zbúrali.

Keď vystúpite z vlaku v Púchove, ako prvú uvidíte eurofondovú stanicu. Môže vám pripomínať výrobnú halu a už tento pohľad vám naznačí, že búranie historických budov nie je v tomto meste nič nezvyčajné. Ani pohľad ponad Váh vám nebude veľa sľubovať, cez paneláky rozoznáte ako-tak vežu katolíckeho a evanjelického kostola.

Púchov je podobne ako neďaleká Považská Bystrica jedným z tých slovenských miest, ktoré prišli o veľkú časť historického centra. Je v tom aj trochu smoly. Búrali ho koncom 80. rokov 20. storočia a možno stačilo len pár rokov, aby to dopadlo inak.

Chodenie po pamiatkach v takýchto mestách pripomína zbieranie črepín zo starožitnej vázy. Predstavujete si, ako by vyzerala, keby sa nebola rozbila.

Púchovská kultúra a barónov príbeh

Zostaňme chvíľu pri črepinách. Archeologické nálezy z neďalekej Skalky dali celej pravekej kultúre zo železnej doby názov púchovská kultúra (datuje sa do obdobia približne 300 p.n.l. až 180 n.l.).

Vznikla zrejme zmiešaním staršej lužickej kultúry z doby bronzovej a kultúry Keltov. Nálezy púchovskej kultúry sú typické nielen pre severozápad Slovenska, ale aj pre priľahlé oblasti Moravy a Poľska.

Na začiatku týchto objavov stál nadšený bývalý rakúsko-uhorský dôstojník, pôvodom Nemec, barón Emil Hoenning O’Carroll, ktorý sa usadil v Púchove. Sníval o objavovaní Tróje, ale k expedícii Heinricha Schliemanna sa mu pridať nepodarilo. V Púchove pátral po hrade. Hľadal ho na skalnom útvare Skalka a skutočne objavil meče, keramiku, spony, ale aj nálezy staré z obdobia 15-20-tisíc rokov pred naším letopočtom.

Hradisko nad Nosicami, ktoré síce nebolo takým významným sídlom púchovskej kultúry ako vyťažená Skalka, no zachovalo sa z neho viac. Nadmorskú výšku 567 metrov si musíte poctivo vyšlapať.

Barón síce nebol profesionálnym archeológom, ale nálezy zakresľoval, triedil, snažil sa ich datovať a upozorňoval na ne múzeá. Slávy sa nedožil, zomrel v roku 1894. Jeho zbierka ležala viacero rokov v martinskom múzeu a Andreja Kmeťa kritizovali za to, že tie „haraburdy“ od barónových potomkov kupoval.

Až v roku 1921 český archeológ Jan Eisner navrhol pomenovanie púchovská keramika a Josef Skutil vyhlásil, že je nepochopiteľné, ako také dôležité nálezy mohli upadnúť do zabudnutia.

Na Skalku sa aj dnes dostanete, z pozoruhodnej skaly, ktorá by dnes bola zrejme symbolom mesta, je však už iba bývalý lom. V prvej polovici 20. storočia tam ťažila kameň firma Syderolit, podľa historika Pavla Makynu tam napáchala škody celoslovenského významu. Ľudia zo združenia Mŕtva kosť urobili z dna lomu schodíky, aby sa dalo bezpečnejšie dostať na miesto s výhľadom.

Komenský a súkenníci

V 15. storočí sa Púchov spomínal ako oppidum, teda zemepanské mestečko. Druhý významný okamih histórie prišiel pre Púchov v prvej polovici 17. storočia. Po porážke českých protestantských stavov na Bielej hore prišli do mesta emigranti z Moravy. Hrad Lednica vtedy ovládali Zuzana Lorántffyová a Juraj I. Rákoci, ktorí boli nábožensky tolerantní kalvíni. Do svojho sídla v Sárospataku si pozvali Jána Amosa Komenského. Učenec sa zastavil aj v Púchove.

Model synagógy v Múzeu púchovskej kultúry. Synagógu postavili v roku 1868 a zbúrali v roku 1988.

Neskôr v 18. storočí na ulici, ktorá sa dodnes volá Moravská, vyrábalo 68 súkenníckych dielní, píše mesto na svojom webe. S výnimkou evanjelického kostola a fary tam však už historické budovy nenájdete. Komenského pobyt v Púchove pripomína na fare pamätná tabuľa, budova však podľa pamiatkového úradu pochádza až zo začiatku 20. storočia.

Koncom 18. storočia pribudol v Púchove župný dom. Prečo župný a prečo v Púchove? Púchov nebol župným sídlom, patril do Trenčianskej župy, no sídlil tam podžupan Imrich Marczibányi a názov zľudovel, napísal historik Makyna. Dnes je v župnom dome Múzeum púchovskej kultúry, z ktorého expozície čerpám aj v tomto článku. Okrem toho v ňom funguje knižná kaviareň a kultúrny priestor Podivný barón.

Recenzie na internete ho chvália oprávnene, cítil som sa vítaný.

Na modro a na červeno

So starým Púchovom ešte súvisí modrotlačiarska dielňa na Mudroňovej ulici, ktorú z neďalekého Záriečia ju presťahoval v 1898 Jozef Trnka. Dnes sú budovy chránené ako národná kultúrna pamiatka a občianske združenie Modrý dvor tam organizuje workshopy.

Remeselnícky dom, areál pamiatkovo chránenej modrotlačiarskej dielne.

Kompletne prestavané je, naopak, neďaleké Námestie slobody s katolíckym kostolom. Ten má historickú vežu, je však poznačený prerábkou z roku 1940.

Socializmus sa z Púchova snažil vytvoriť silne priemyselné mesto. K tomu mal Púchov nábeh aj z predchádzajúceho obdobia ako mesto na strategickej považskej železnici. Za Rakúsko-Uhorska tu vyrástli fabriky Syenit a Syderolit.

Staré budovy Syenitu ešte neďaleko stanice nájdete. Historická industriálna architektúra však nie je nijako pamiatkovo chránená, v stenách boli počas mojej návštevy diery a zo strechy vyrastali stromy.

V roku 1944 spustila v Púchove výrobu fabrika na odevy, ktorá bola pôvodne závodom prostějovského podnikateľa Arnošta Rolného a neskôr sa nazývala Makyta. K nej sa v roku 1950 pridala gumáreň, dnes Continental. Návrhárky z Makyty komunisti púšťali aj na Západ, aby sa inšpirovali.

Veľké búranie mesta prišlo až v 80. rokoch, Púchov prišiel o celé ulice, Marczibányiho kaštieľ, ktorý stál neďaleko katolíckeho kostola, aj o synagógu z 19. storočia. Dva jej modely uvidíte aspoň v múzeu v župnom dome spolu s pätkou stĺpa, ktorú sa podarilo skautom nájsť v roku 2023 na detskom ihrisku.

Čriepky, pamätáte sa?

Vďaka za ne.

Pramene:

…puchov.sk
…expozície Múzea púchovskej kultúry
…Pavol Makyna: Okno do minulosti VI.: Župný dom a soľný sklad (Púchovské noviny, 2016)
…Pavol Makyna: Dejiny azbestovocementového priemyslu (Puchovo dedičstvo, 2017)
…Zuzana Dedík Šidlíková: Makyta vznikla pod iným menom a v inom meste (Denník N, 2017)
…Zoznam národných kultúrnych pamiatok
…Opakované osobné návštevy

Táto stránka nie je odborným historickým dielom. Pracujem na nej vo voľnom čase, niekedy sa zmýlim a datovanie pamiatok sa občas mení. Ak citujem odborné zdroje a urobím chybu, je to moja chyba. A ak nájdete chybu, prosím, napíšte mi na adresu jfilip@omestach.sk.

Čo sa dá navštíviť v Púchove

Zaujímavé články o Púchove

Fotogaléria

Fotky sú väčšinou z roku 2023. Popisy sú podľa zoznamu Pamiatkového úradu SR, historických pohľadníc, webu Puchovo dedičstvo, farnosti Púchov, gymnázia Púchov, IAJGS a Arkon Ateliér.